Peter a Lucia - Romain Rolland

Literárne obdobie: literatúra medzi dvoma svetovými vojnami (francúzska)
Téma: Príbeh lásky dvoch dospievajúcich ľudí vo víre vojny.
Žáner: lyrická psychologická románová novela
Idea: Láska a jej zmysel ako ostrý protiklad nezmyselnej vojny.

Forma: Novela, rozdelená na viac častí. Autor často používa prirovnania a opisy myšlienok hlavných postáv.
Rok vydania: 1920 Genéve
Pierre et Luce
Motto: Ľudské srdce a láska je silnejšie ako nezmyselné zabíjanie.
Miesto a čas: počas 1. svetovej vojny v bombardovanom Paríži (streda večer 30. l. - Veľký piatok 29. 3.1918)

Zhrnutie: Príbeh lásky dvoch mladých ľudí, ktorých vojna spojila a navždy kruto rozdelila. Protest proti vojne, proti zbytočným stratám -> odsúdenie nezmyselnosti vojny.

Hl. postavy:
Peter: Osemnásťročný študent z meštiackej rodiny, otec úradník
-zaoberá sa svojou dušou, cítením, melancholik a pesimista, snaží sa izolovať od vojny a problémov
Lucia: Bývalá študentka umeleckej školy, žije na predmestí Paríža s rozvedenou matkou, ktorá pracuje v muničnej továrni
- realistka, flegmatický prístup k práci, ale miluje život
Filip: Petrov brat, bojuje na fronte, jeho srdce tvrdne vo vojne

Dej sa odohráva v Paríži počas prvej svetovej vojny. Peter cestuje počas chladnej januárovej noci vo vlaku, keď Nemci bombardujú Paríž. V panike, ktorá nastane, chytí ruku Lucie, ktorú predtým na okamih zazrel a ihneď k sebe cítia náklonnosť. Na ďalšej stanici sa však ich cesty rozchádzajú. Odvtedy Peter hľadá Luciu každý deň, raz ju dokonca aj zazrie, ale k prvému ozajstnému stretnutiu príde až v Luxemburskej záhrade, kde sa spolu naolovrantujú. Odvtedy sa tak stretávajú každý deň a trávia spolu stále dlhšie chvíle. Lucia si zarába maľovaním kópií obrazov slávnych maliarov a portrétovaním. Nie je spokojná s tým čo robí, ale robí to preto, aby vyžila. Peter je z jej prác zhrozený, no Lucia mu objasní zlú finančnú situáciu z ktorej niet iného východiska. Peter nechápe tvrdý boj o každodenný chlieb, keďže pochádza z meštiackej rodiny. S Luciou ich však spája túžba užívať si prítomnosť a nevidieť budúcnosť. Obaja cítia pomalý koniec svojich životov. Len láska prekrýva všetky tmavé stránky reality. Nedúfajú v spoločnú budúcnosť, len si ju fiktívne plánujú a predstavujú...vedia o praktickej nemožnosti manželstva. Úplne odvrátia tvár od reality, prestávajú sa zaujímať o dianie vo svete. Žijú jeden pre druhého. Keď príde Petrov brat Filip, ktorý bojuje na fronte, druhý krát na návštevu domov, cíti z Petrovej strany chlad a nezáujem. Zmení svoj postoj, keď uvidí Petra s Luciou a teší sa z bratovho šťastia. Peter s Luciou si vychutnávajú každú chvíľu strávenú spolu a pohŕdajú spoločnosťou. Peter prerušuje svoje vzťahy aj so spolužiakmi...

Na Veľký piatok sa rozhodnú spečatiť svoju lásku a vyberú sa do chrámu svätého Gerváza uctiť si Ježišovu smrť a vypočuť si skvostné veľkonočné chorály. Lucii sa viackrát v chráme zjavilo vyplašené a zhrozené rusovlasé dievčatko, zdalo sa jej, že ho videla vo svojom sne. Nemci v tom čase opäť bombardujú Paríž. Po vzájomnom prísľube lásky sa k sebe silno pritúlia a pobozkajú...Lucia opäť zbadá vyplašené dievčatko, inštinktívne sa vrhne na Petra aby ho ochránila a v tom sa zrazu na nich zrúti mohutný pilier...

Autora inšpirovalo nemecké bombardovanie Paríža v roku 1918, počas ktorého zahynulo mnoho jeho priateľov. Novelu napísal v roku 1920.

Citáty:
,,Ešte šťastie, že čoskoro umrieme!...Najhroznejšie by bolo stať sa takými, ako sú tí ľudia, ktorí sú pyšní, že sú ľuďmi, že ničia, prznia...
"K očareniu jeho myšlienok pristúpilo ešte to, že láska sa v ňom zrodila pod krídlami smrti."
"V srdci dvoch detí zajtrajšok náhle vstal z mŕtvych."- po tom, čo sa Peter s Luciou dohodli, že sa na druhý deň stretnú.
"Môj život je obetovaný. V poriadku! No nie je spravodlivé brať aj tamtie dva životy. Keby som aspoň mohol vykúpiť ich štastie."- hovorí si Petrov brat Filip, keď zazrie Petra s Luciou v meste. str. 71
- Lucia vyjadruje svoj postoj k životu, keď hovorí, „Treba žiť...Ak človek myslí, prestáva
žiť.. A ja chcem žiť, chcem žiť. Ak ma nútia robiť, aby som mohla žiť, to alebo ono, mám
sa azda trápiť, aký je účel tej alebo onej práce? To sa ma netýka, ja predsa tú prácu nekonám
z vlastnej vôle. Ak je to zlé, nie je to moja vina. V tom, čo chcem ja, nič nie je zlé.“.