O myšiach a ľuďoch – John Steinbeck

O myšiach a ľuďoch – John Steinbeck

1. Úvod 

John Steinbeck je jeden z najväčších, nielen amerických ale aj svetových spisovaťeľov. Je to veĺmi sebakritický spisovateľ ktorý sa na Ameriku pozerá z dolných spoločenských vrstiev, takže jeho život je úzko spojený s tvrdou prácou a tiež jej hľadaním. Jeho diela sú preto prostredia amerického vidieka , jeho rodného kraja.

Poukazuje na ťažkú prácu, ktorá určuje charakter a aj osud človeka. Mal teda porozumenie pre ľudí zo spodnej vrstvy spoločnosti. Jeho postavy tvoria farmári (častokrát zmrzačený robotou), poľnohospodársky robotníci alebo Mexickí tuláci. Riešil konflikt dobra a zla v človeku. Myšlienková hĺbka , plastickosť postáv a tiež bohatosť jazyka ktorá zdobí jeho diela, niesú výsledkami jeho štúdia ale jeho talentu či školou života ktorou si prešiel. Jeho tvorbu možno považovať za kriticko-realistickú. 

V tomto projekte sa budem venovať jeho známemu dielu „ O myšiach a ľuďoch“. Je to príbeh o dvoch farmároch a ich nesplnenom sne po ktorom túži každý americký robotník a tulák bez domova. 

2. John Steinbeck (27. 2. 1902 – 20. 12. 1968) 

2.1 Životopis 

John Steinbeck sa narodil 27. februára 1902 v Kalifornii , v meste Salinas. Narodil sa v zmiešanej rodine (nemecko-írskej). Otec , John Steinbeck senior, pochádzal z Nemecka a v šestnástich presťahoval do Kalifornie. Matka , Olive Hamilton z írskej rodiny, pracovala ako učiteľka. Finančná situácia v rodine nebola veľmi priaznivá a tak John už vo svojom školskom veku musel vypomáhať na farmách.

Pracoval v cukrovare, ale nakoniec sa rozhodol ísť na Stanfordskú univerzitu. Tu študoval históriu, anglickú literatúru, ale aj biológiu. Nikdy však školu nedokončil a v roku 1920 opustil univerzitu a vrátil sa k práci na veľkostatkoch kde spoznával životy jednoduchých roľníkov. Neskôr sa však k štúdiám vrátil pretože cítil že jeho prácou bude písanie avšak svoj cieľ nevidel vo vyokoškolskom diplome, preto znovu a definitívne opustil univerzitu v roku 1925. za svojho života vystriedal množstvo príležitostných zamestnaní a pohyboval sa najmä v nižšej spoločnosti kde spoznával tých najrôznejších ľudí.

Všetky tieto poznatky a skúsenosti potom aplikoval do svojich diel ktoré sa pohybovali najmä v tejto tematike. Jeho najväčším záujmom bola literatúra, no venoval sa aj biológii ktorá tiež ovplivnila jeho tvorbu. A to v podobe prírodného pozadia, vzťahu ľudí ku zvieratám, rastlinstva, kameňoch, pôde a vode.

Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako reportér v Európe. Prvé práce mu však nechceli zverejniť , preto žurnalistiku nechal. Po vojne jeho povesť zoslabla avšak aj napriek tomu získal v roku 1962 Nobelovu cenu za leteratúru. John Steinbeck bol trikrát ženatý. Prvý krát sa oženil v roku 1930 a posledné manželstvo prežil v New Yorku. Tu prežil aj zvyšok svojho života. Časom zmenil svoje životné názory a tiež nesúhlasil s protestnými hnutiami mládeže napr. s Hippies. Zomrel 20. 12. 1968 v New Yorku. Jeho telesné pozostatky sú umiestnené v Garden of Memories Cemetery v Salinas.

2.2 Tvorba 

John Steinbeck nikdy nepísal svoje diela pre „trh“, písal ich pretože chcel a vnútorne to potreboval. Je jeden z najväčších, nielen amerických ale aj svetových spisovaťeľov. Je to veĺmi sebakritický spisovateľ ktorý sa na Ameriku pozerá z dolných spoločenských vrstiev, takže jeho život je úzko spojený s tvrdou prácou a tiež jej hľadaním.

Preto sú aj jeho diela z tohto prostredia. Americký vidiek , jeho rodný kraj, ťažká práca ktorá určuje charakter a aj osud človeka. Mal teda porozumenie pre ľudí zo spodnej vrstvy spoločnosti. Jeho postavy tvoria farmári (častokrát zmrzačený robotou) , poľnohospodársky robotníci alebo Mexickí tuláci. Riešil konflikt dobra a zla v človeku. Myšlienková hĺbka , plastickosť postáv a tiež bohatosť jazyka ktorá zdobí jeho diela, niesú výsledkami jeho štúdia ale jeho talentu či školou života ktorou si prešiel. Jeho tvorbu možno považovať za kriticko-realistickú.

Diela:

V roku 1929 vyšlo jeho prvé dielo pod názvom Zlatý pohár (Cup of Gold). Toto dielo bolo neúspešné tak isto ako aj niekoľko ďalších. (Nebeské pastviny a Neznámemu bohu). Steinbeck sa však nedal odradiť. V roku 1935 však v jeho dielach nastal prelom a svoj prvý veľký úspech získal vďaka románu Rovina tortilla. Úspešný bola aj jeho novela O myšiach a ľuďoch, ale najväčší úspech mu priniesol román – Ovocie hnevu. Za toto dielo získal Pulitzerovu cenu. Ďalšie úspešné diela sú napríklad : Túlavý autobus, Na východ od raja, Zima našej nespokojnosti a iné ...

Zoznam kníh: 

1929 - Pohár zlata (Cup of Gold) 
1932 - Nebeské pastviny (The Pastures of Heaven)
1933 - Červený koníček (The Red Pony)
1933 - Neznámemu Bohu (To A God Unknown)
1935 - Rovina Tortilla / Slunce a víno chudých (Tortilla Flat)
1936 - Bitva (In Dubious Battle)
1937 - O myšiach a ľuďoch (Of Mice and Men)
1938 - Dlhé údolie (The Long Valley)
1939 - Hrozná hnevu (The Grapes of Wrath)
1941 - Forgotten Village *
1941 - Sea of Cortez *
1942 - Mesiac zapadá (The Moon Is Down)
1942 - Svrhněte bomby (Bombs Away)
1945 - Na plechárně (Cannery Row)
1947 - Perla (The Pearl)
1947 - Túlavý autobus (The Wayward Bus)
1948 - Ruský denník (A Russian Journal)
1950 - Žiarivé plamene (Burning Bright)
1951 - Log from the Sea of Cortez *
1952 - Na východ od raja (East of Eden)
1954 - Sladký štvrtok (Sweet Thursday)
1957 - Krátké panovnie Pippina Štvrtého (The Short Reign of Pippin IV.)
1958 - Byla kdysi válka (Once There Was A War)
1961 - Zima úzkosti (Winter of Our Discontent)
1962 - Potulky s Charleym (Travels With Charley: In Search of America)
1966 - Amerika a Američania (America and Americans)
1969 - Journal of a Novel *
1975 - Viva Zapata *
1976 - The Acts of King Arthur and His Noble Knights *
1989 - Working Days: The Journal of The Grapes of Wrath *
1936 - The Harvest Gypsies: On the Road to the Grapes of Wrath (newspaper articles) *
* knihy ktoré neboli preložené do slovenčiny alebo češtiny

2. O myšiach a ľuďoch

Literárny druh: epická próza

Žáner : novela

Kompozícia: chronologická

Štýl: umelecký

Téma: realistický obraz života 2 biednych ľudí bez domova v Kalifornii. Neustále hľadajú prácu a snívajú o vlastnom domove

Idea: Poukázanie na hodnoty priateľstva, dobrých medziľudských vzťahov, túžba po pocite niekam patriť, ale aj nemožnosť naplnenia snov chudobných ľudí v americkej spoločnosti počas hospodárskej krízy a problematika rasovej neznášanlivosti , predsudkov a správanie sa k mentálne zaostalým ľuďom.

Rozprávač: vševediaci

Forma rozprávania: on- rozprávanie

2.1 Charakteristika postáv

Hlavné postavy :

Lennie Small – je vysoký a až príliš silný, no neobratný. Nazývajú ho aj veľké dieťa pretože je mentálne zaostalý. V živote to nemá ľahké pretože je nesamostatný a ľudia ho nechápu. Jeho najväčšia záľuba je hladkanie rôznych vecí ( zvierat- myši psy, látky, vlasy). Svoju silu má však problém kontrolovať (nevie ju odhadnúť), preto sa často stáva že zvieratá svojím silným „hladkaním“ nechtiac usmrtí. Kôli tejto nevšednej „záľube“ sa Lennie často dostáva do problémov. Silný vplyv má na neho iba George, jediný človek korého má. Vo všetkom ho napodobňuje a tiež poslúcha iba jeho. Lennie má slabú pamäť a jediná vec ktorú si pamätá je ich spoločný sen o vlastnej farme s králikami ( ktoré môže hladkať), ktorému nadovšetko verí a miluje Georgove rozprávanie o ňom.

George Milton – vzrastom malý muž ktorý je ale chytrý a života skúsený, prísny a praktický. K Lenniemu, svojmu spoločníkovi, má otcovský vzťah. Má ho rád ale na verejnosti to nepriznáva – tvrdí že s ním je preto lebo si už zvykol. Cíti za neho zodpovednosť a pomáha mu dostať sa z problémov. Častokrát však stráca pri Lenniem nervy a bije ho alebo ho zosmiešňuje a vyjadruje ako ho nemá rád a ako by mal jednoduchší život bez neho. No nemyslí to vážne.

„Keby som bol sám nepoznal by som nešťastie. Mal by som dievčatá, obedoval v reštauráciách, pil whisky, hral karty a biliard...“
„Kôli tebe stále strácam prácu, behám po krajine, stále ma iba dostávaš do problémov. Zavrel by som ťa do klietky a napustil na teba tie tvoje myši.“

Vedľajšie postavy 

Slim – pohonič mulíc , urastený, mal všeobecnú autoritu a v ľuďoch vzbudzoval dôveru.
„V jeho správaní bola vážnosť a taký hlboký pokoj, že každý hovor stíchol, keď prehovoril. Mal takú autoritu, že jeho slovo platilo v každej otázke…“ 

Curley – syn šéfa , tvrdý , žiarlivý na svoju ženu, rasista, so všetkými sa chce byť

Curleyho žena- vyzývavo sa oblieka a maľuje, chce byť obdivovaná, má nesplnený herecký sen, nemá rada svojho muža. Hovoria o nej že je pobehlica avšak ona sa citi len osamelo a preto koná tak ako koná. Je zavretá v dome pretože ma žiarlivého manžela, no potajomky chodí za chlapmi z farmy.

Candy – zametač, má iba starého psa, v kútiku duše túži po tom istom ako Lennie a George. Keď sa dopočuje o ich sne ponúkne sa im ako pracovná sila a tiež finančná podpora. Konečne sa mu vrátila chuť do života a tešil sa na svoj sen.

Carlson

Whit

Crooks – koniar, černoch, osamelý, diskriminovaný, neprístupný, doráňaný nielen telesne. Neveril im že sa splní ich sen.

„Človek sa ide zblázniť keď nikoho nemá. Nezáleží na tom kto to je, len aby bol pri tebe. Zo samoty človek časom ochorie !“
„Už som videl primnohých chlapov, čo im zem strašila v hlave, ale do rúk ju nikdy nedostali“
( Crooks )

2.2 Dej 

Príbeh sa začína v prírode, pri rieke Salina blízko Soledad, štátu California. Dvaja robotníci , George a Lennie, sú na úteku z predchádzajúcej farmy a putujú k najbližšiemu ranču. Utekajú kôli Lenniemu pretože na predchádzajúcej farme chcel pohladkať šaty dievčaťa no keď sa bránila, silno ju chytil a nechcel pustiť. George ho musel ovaliť palicou a dievča Lennieho dalo na súd za pokus o znásilnenie.

George preto pred ďalšou farmou, pri rieke Salina vystríha Lennieho pred ďalšími problémami. Varoval ho aby sa vždy utekal skryť, ak sa stane niečo podobné, do údolia- a tam čakať na neho, kým po neho nepríde. George to s Lenniem nemá jednoduché pretože Lennie je mentálne zaostalý avšak má ho rád a preto už dlho chodia vždy spolu. Majú spoločný sen o vlastnej farme so zvieratami, ktorú si chcú založiť, len si potrebujú zarobiť.

Po príchode na ranč ich privíta zametač Candy, neskôr šéfov syn Curley ktorí sa hneď naváža do Lennieho ale Lennie nechce konflikty. Potom sa zoznámia s ich vedúcim Slimom ktorý vzbudzuje rešpekt ale naopak aj dôveru. Zametač Candy sa neskôr dozvie o ich sne a tiež sa k nim túži pridať a tak sa spoločne dohodnú.

Iný deň do miestnosti príde žiarlivý Curley hľadajúci svoju manželku ktorá nemá najlepšiu povesť. Chlapi si ho doberajú ale do problému sa nakoniec dostane Lennie. Curley na neho zaútočil no Lennie mu to vrátil len vtedy keď mu to George prikázal. Neovládol však svoju silu a tak mu pomliaždil ruku.

Chlapi donútili Curleyeho, aby tvrdil, že mal nehodu pri stroji, lebo ináč všade rozšíria pravdu a bude na posmech. Curley nakoniec súhlasil. Jedného večera všetci odišli do baru, okrem Lennieho a černocha. Títo dvaja sa potom dali do reči. Černoch rozprával o svojej samote a spochybňoval Lennieho sen.

Lennie rád trávil čas v stodole so šteňatami ktoré tam hladkal, avšak jedno nechtiac zabil. Dlho tam smutne sedel a nevedel pochopiť prečo je šteňa mŕtve. Do stodoly sa pomaly vkradla Curleyho žena a dala sa s ním do reči. Hovorila o svojej samote a Lennie sa jej zdôveril s tým že rád hladká jemné veci.

Žena mu dovolila pohladkať jej vlasy no keď ju Lennie začal strapatiť prestalo sa jej to páčiť a začala kričať. V tom ju Lennie silno chytil a od strachu ju nechcel pustiť, až jej nechtiec zlomil väzy. Keď krik utíchol, Lennie si uvedomil že urobil niečo veľmi zlé a tak sa dal na útek do údolia ako mu to kázal George.

Keď sa to dozvedeli všetci chlapi, hneď vedeli že to bol Lennie a chceli ho zabyť alebo dať zavrieť ako blázna. George to nemohol dopustiť, pretože vedel že to neurobil naschvál, preto poslal chlapov iným smerom. Zatiaľ však George zobral pištoľ a išiel za Lenniem do údolia. Keď ho našiel, Lennie bol veľmi rozrušený.

Georg ho upokojil a ubezpečil že sa na neho nehnevá. Začal mu rozprávať príbeh o ich spoločnej farmy a počas neho ho zastrelil. Chcel ho zachrániť pred lynčovaním, vedel že iného východiska pre Lennieho niet a nemohol sa pozerať na to ako by ho ostatní chlapi týrali.

3. Záver 

Dielo O myšiach a ľuďoch poukazuje na chudobu a samotu amerických robotníkov, ktorý nemali pre koho žiť a po svete chodili z miesta na miesto za prácou, z jedného ranča do druhého. Avšak predsa aj takýto ľudia mali svoje sny a tajné túžby ktorým už sami nechcú veriť a ani sa o ne deliť.

V hĺbke srdca však ešte stále klíči isté semienko nádeje, ako to bolo aj v prípade Georga a Lennieho, krorí mali toto šťastie na dosah. Ich nádej sa však rozplynula tak náhle a rýchlo ako keby ani neexistovala. Autor na ich príbehu ukazuje bezmocnosť ilúzií a neistotu osudu.