Bájka o mravcovi a holubovi

Bájka o mravcovi a holubovi

Bol horúci deň. Mravec si chcel uhasiť smäd a vybral sa k potoku. Opatrne vyliezol na skaly pri brehu, keď ho náhle vlnka zmietla do vody. Keďže nevedel plávať, iba sa trepal vo vode a k brehu sa nevládal dostať. Len čo to zbadal holub, vzal do zobáka tenký prútik a podal ho mravcovi v núdzi. Ten sa ho chytil a vyliezol z vody.
„Som ti nesmierne vďačný, že si mi pomohol,“ ďakoval svojmu záchrancovi.
„To nestojí za reč,“ odvetil holub vľúdne.
„Hoci som malý, raz ti to určite oplatím,“ sľúbil mravec.
„Ďakujem ti mravček, ale to nebude nutné. Skutočne si neviem predstaviť, ako by si mi ty vedel pomôcť,“ zasmial sa holub a na rozlúčku zamával mravcovi krídlami.
Míňal sa deň za dňom. Raz poľovník zazrel v lese na konári oddychujúceho holuba. Hneď dostal chuť na výbornú holubiu polievku a už aj namieril na bezbrannú obeť. Malý mravec to zbadal a nelenil. Vliezol do poľovníkovej čižmy a tak silno ho poštípal do nohy, ako len vládal. Kým si poľovník škriabal nohu, holub stihol ujsť.
„Beda, obed mi uletel!“ soptil poľovník. Poštipnutie malého mravčeka bolo možno slabé, no o to nepríjemnejšie!

Ponaučenie:  Ak môžeme, pomáhajme druhým. Dobré konanie sa nám raz môže vrátiť.