Bájka o dube a trstine
Bájka o dube a trstine
Pri rieke rástol dub. Bol to veľký strom, pyšný na svoju výšku a silu. "Som
najvyšší a najsilnejší spomedzi stromov," vyvolával hlasno. "Nik si na mňa netrúfne!" Neďaleko duba rástla pri vode trstina.
Bola pokojná a plachá, jemne šepotala, keď ňou pokyvoval vánok. Raz začal duť krajinou silný vietor. Zavýjal a reval, lámal konáre stromov
a odnášal strechy z domov. Dub stál a čelil divému vetrisku. Vždy bol silnejší než akýkoľvek vietor. No toho dňa bol vietor silnejší ako
dub. Vyvalil ho z koreňov a zrazil ho k zemi. Ťažko ranený strom padol do tŕstia. Trstiny sa stále kývali zboka nabok. Vyzeralo to, že vietor
ich neznepokojuje. "Nerozumiem tomu" vzlykal dub. "Ako sa môže niekto taký krehký a útly ako trstina vyhnúť hnevu vetra, ktorý
vytrhol silný strom aj s koreňmi?" "Bol si príliš tvrdohlavý" zaševelila trstina ... "Stál si a vzdoroval vetru, aj keď
bol silnejší ako ty. My trstiny vieme, že sme slabé a krehké, preto sme sa pred ním sklonili a nechali sme ho neškodne prefičať ponad naše
hlavy."
Ponaučenie: Ak chceme prežiť, niekedy je lepšie ustúpiť.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta