Bájka o namyslenom leopardovi

Bájka o namyslenom leopardovi

Raz sa líška stretla s leopardom a pustili sa do reči. Už čoskoro ju rozhovor omrzel, lebo leopard nerozprával o ničom inom, iba sa chválil, aký je krásny a dokonalý.
„Vieš, líška, najurodzenejšie sú tie zvieratá, ktoré majú fľakatú kožušinu. My leopardy sme krajšie, múdrejšie a vo všetkom lepšie než ostatné živé tvory.“
„Musím uznať, že kožušinu máš skutočne nádhernú,“ riekla líška, „no veľmi pochybujem, že si aj múdrejší a lepší než ostatní. Veď lev nemá škvrnitú srsť, a predsa je kráľom zvierat. Chceš tvrdiť, že si lepší od neho?“
„Čo to vravíš!“ skríkol rozhnevaný leopard. „Lev nie je ani pekný, ani múdry. Pýši sa iba tou svojou hrivou, ktorú nosí okolo krku ako reťaz.“
„A či vidíš, leopard, o koľko som ja od teba múdrejšia?“ rozosmiala sa líška.
„Prečo by si mala byť múdrejšia?“ zavrčal leopard.
„Lebo mám toľko rozumu, aby som nahlas neurážala najmocnejšieho zo všetkých zvierat!“ odvetila líška so širokým úsmevom.
Leopard sa vtedy prestrašene poobzeral okolo seba, či jeho hanlivé slová niekto nepočul, potom zahanbený odišiel.

Ponaučenie: Príroda každého niečím obdarila. Všetci sme si rovní, lebo každý vynikáme v niečom inom.