Zóny pre každého študenta

Veľká francúzska revolúcia

Prehľad  udalostí:
 
1789 máj: zasadnutie generálnych stavov vo Versailles
1789 14.júl dobytie Bastily- začiatok revolúcie
1789 4.august prijatie deklarácie práv človeka a občana
1791 3.september prijatie novej Ústavy- konštitučná monarchia
1792 22.september vznik republiky
1793 2.jún nástup jakobínov k moci
1794 27.júl- pád jakobínov- nástup termidorskej monarchie
1795 prijatie novej ústavy
1799 štátny prevrat- nástup Napoleona Bonaparte
 
PERIODIZÁCIA Veľkej Francúzskej revolúcie  
I.  Obdobie konštitučnej monarchie( 14.7.1789- 10.8.1792)
II. Obdobie vlády girondistov (10.8.1792- 2.6.1793)
III. Obdobie jakobínskej diktatúry (2.6.1793- 27.7.1794)
IV. Obdobie termidorskej reakcie(27.7.1794-9.11.1799)

Príčiny revolúcie:
Druhá polovica 18. storočia sa vo FRA niesla v znamení narastajúcej hospodárskej a spoločenskej krízy, hospodárstvo zaostávala za Anglickým a priemyselná revolúcia bola vo FRA v nedohľadne. Práve dokončená sedemročná vojna uviedla Francúzsko do krízy. Napriek tomu sa Ľudovít XIV nemienil vzdať rozmarného života na svojom dvore vo Versailles. Honosné sídlo a nákladný spôsob života viedli k veľkému zadlžovaniu a nenávisti chudobných vrstiev, ktoré s nevôľou niesli vysoké dane, nezdaniteľnosť šľachty i duchovenstva i rozmarný život na kráľovskom dvore. Východiskom bolo zdanenie privilegovanej vrstvy, ktorá sa proti tomuto bránila tým, že ich môžu zdaniť iba Generálne stavy, ktoré sa nezišli od roku 1614. Napriek nevôli sa kráľ rozhodol, že ich zvolá, sľuboval si od toho posilnenie svojho absolutistického postavenia a vyriešenie zlej finančnej situácie. Nebol však jediný, kto mal od zvolávania stavov veľké očakávania. Silnejúci tretí stav ( meštianstvo a buržoázia) sa začal domáhať svojich práv- zdanenie šľachty a duchovenstva a podiel na moci.
 
Začiatok revolúcie Generálne stavy sa zišli vo Versailles v máji 1789. Už od začiatku sa vyskytovali rozpory medzi zástupcami jednotlivých stavov. Problém bol v tom, že nebolo jasné, akým spôsobom sa má hlasovať. Podľa rozhodnutia kráľa malo duchovenstvo 290 hlasov, šľachta 270 a tretí stav 589. Šľachta a duchovenstvo presadzovali hlasovanie podľa stavov, tzn. Každý stav ako celok by mal jeden hlas. Takýmto spôsobom by sa prvým dvom stavom s menším počtom hlasov podarilo prehlasovať tretí stav, ktorý naopak presadzoval hlasovanie podľa mien, čo prvé dva stavy rezolútne odmietli a situácia sa natoľko vyhrotila, že kráľ dal uzavrieť rokovaciu miestnosť. Tretí stav sa teda zhromaždil v neďalekej loptárni, vyhlásil sa za Národné zhromaždenie a prehlásil, že sa nerozíde dovtedy, kým neprijme ústavu, preto sa začal nazývať aj Ústavodarné zhromaždenie, na výzvu pripojiť sa k nim však reagovala len malá vrstva pokrokovej šľachty a duchovenstva. Kráľ zhromaždenie rozohnal, čo vyvolalo pobúrenie Parížanov a vyšli manifestujúc do ulíc. Keď sa dozvedeli, že vojská chcú páliť mesto, zaútočili 14. júla 1789 na symbol absolutistickej moci, Bastilu. Začala sa VFR.
 
I.  Konštitučná monarchia( 14.7.1789- 10.8.1792)
Tesne pred dobytím Bastily si Parížania začali vytvárať tzv. Národné gardy, na čele s La Fayettom. Dochádza k likvidácii feudálneho režimu( obyvateľstvo likviduje archívy, nenávidených úradníkov...)
Ústavnodarné zhromaždenie 4.8.1789 prijalo dekrét o zrušení poddanstva, 26.8.- Deklarácia práv človeka a občana:
• zrušenie všetkých privilégii
• občianska rovnosť pred zákonom
• prístup k úradom a funkciám v armáde
• sloboda slova, tlače, zhromažďovania, náboženstva
• majetkové práva
LIBERTÉ- EGALITÉ- FRATERNITÉ Kráľ deklarácie sprvu odmietol, bol vyhnaný z Versailles do Paríža- prijal červeno-modro-bielu trikolóru a podpísal všetky listiny.
V štátnej správe nastáva decentralizácia, FRA rozdelené na departmenty, kde má moc volená samospráva.
Hospodárska kríza však pretrváva, východiskom je zoštátnenie cirkevného majetku ( nesmel sa však drobiť, preto si veľké kusy pôdy mohli dovoliť aj tak len majetní, chudoba sa stále búri)
Na potlačenie povstaní sa využíval Le Chapelierov zákon, ktorý zakazoval združovanie robotníkov.
3.9.1791- Ústava- konštitučná monarchia. Dedičný kráľ podriadený ústave, príjmy má obmedzené, jeho pozícia je závislá od ústavy. Oddelenie zákonodarnej moci (Národné zhromaždenie- jednokomorové) od výkonnej(kráľ)

Voľby do NZ boli založené na majetkovom cenze.
V novom parlamente mala prevahu finančná buržoázia a proti nej stála obchodná a priemyselná buržoázia, ktorá presadzovala ľavicové republikánske myšlienky umiernene- nazývali sa girondisti. Ďalšou skupinou boli feuillanti- konzervatívne umiernené pravicové krídlo. Súčasťou parlamentu boli aj royalisti, teda prívrženci kráľa, tvoriaci krajnú pravicu, zastávali tradičnú monarchiu a teda boli proti revolúcii.
Mimo snemovne sa tvorili skupiny poslancov, alebo politické kluby, napr.
-Spolok priateľov ústavy- jakobíni- radikálna inteligencia, žiadali dovŕšenie revolúcie, na ich čele stál Maximilián Robespierre.
-Spolok priateľov ľudských práv- cordelieri- Marat a Danton
-sansculoti- mali najradikálnejšie ľavicové názory
Ostatné európske monarchie, najmä Rakúsko a Prusko, sa snažia pomôcť kráľovi pri potlačení revolúcie, v obave o konfiškáciu svojich kráľovských majetkov. Zákonodarné zhromaždenie však v 1792 vyhlásilo vojnu Rakúsku, ale slabé dobrovoľnícke oddiely boli porazené, Rakúšania sa blížia ku francúzskym hraniciam, privolávajú sa dobrovoľníci z celého Francúzska na obranu ( Marseillaisa)

II. Vláda girondistov ( 10.8.1792-2.6.1793)
10.8.1792- povstanie, zajatý kráľ aj s rodinou, ZZ premenované na Konvent a konali sa nové voľby. Na vidieku získali väčšinu Konventu girondisti, v mestách jakobíni a zvyšok tvoril tzv stred, alebo bahno( lebo nezastávali jasné politické názory). Moc v štáte mali prevažne girondisti, v Konvente sa uvažovalo medzi republikou a monarchiou. Zvíťazila idea republiky a bola vyhlásená 22.9.1792.

Medzitým Konvent súdil kráľa za zradu( pokus o útek z krajiny)
V januári 1793 bol ´občan Kapet´, teda Ľudovít XVI, popravený, čo vyvolalo pobúrenie v zahraničných monarchiách, v Anglicku sa vytvorila protifrancúzska koalícia. Francúzsko je neustále porážané, upevňuje sa demoralizácia a bieda vo vnútrozemí, čo vyostruje situáciu.
1793 vzniká Výbor pre všeobecné blaho( stanovené pevné ceny, aby sa zamedzilo zdieraniu)
2.6.1793 sa vlády ujali jakobíni
 
III. Vláda jakobínov (2.6.1793-27.7.1794)
Opierali sa o podporu ľudových más, keďže chceli získať aj podporu roľníkov, prijali dekrét o rozpredaju pôdy šľachtických emigrantov a prijali zákon o zrušení všetkých povinností feudalizmu.
24.6.1793 prijatá nová ústava vychádzajúca z Rousseauovej filozofie a zaručovala občanom základné buržoázne práva a slobody: zhromažďovania, tlače, prejavu, vlastníctva. Právo povstať proti vláde, ktorá by zneužívala svoju moc.
-republikánske zriadenie, volebné právo všetkým mužom nad 21 rokov
-uvedenie ústavy do platnosti však bolo odložené na neurčito.
-naďalej prevláda bieda, z čoho ústia nepokoje, v niektorých departmentoch sa dostávajú k moci royalisti a v severozápadnom departmente vypuká protivládne povstanie
-Konvent sa rozhodol dočasne zabudnúť na ideály ukotvené v ústave a odovzdal moc do rúk dvom výborom- Výbor pre všeobecné blaho( Robespierre), Výbor pre bezpečnosť, tie zaviedli tzv. revolučnú diktatúru. Hlavné ciele: udržať armádu, zamedzenie rastúcej dezercie, spolupráca s royalistami a vojskami protifrancúzskej koalície.
-dochádzalo ku zneužívaniu moci, čo vyhrocovalo situáciu
-výboru pomáhali tzv. splnomocnenci- komisári, boli vysielaní do miest, departmentov aj armády, mali široké právomoci, možnosť rozhodovať hneď na mieste, trestať v súdnom konaní. Toto celé zriadenie je označované ako obdobie jakobínskeho teroru.

-zavedená všeobecná branná povinnosť- zdokonalenie armády, do konca roka 1793 boli spojenci vytlačení z územia Francúzska.
Keď už však pominulo nebezpečenstvo, nastávajú rozpory medzi jakobínmi. Klub sa rozdelil na umiernencov ( chceli už zmierniť tvrdé opatrenia) a zúrivcov( snaha prehĺbiť revolúciu).

V marci 1794 dáva Robespierre pozatýkať a popraviť mnohých zúrivcov, ktorých obvinil zo stykov s Angličanmi. Všetci sa ho báli a keď v júni oznámil, že sa spustí ďalšia vlna zatýkania a popráv, zdvihla sa proti nemu opozícia, 27.7.1794 bol v Konvente zatknutý a následne popravený, spiklenci sa nazvali Termidorskou reakciou.
 
IV.  Termidorská reakcia( 27.7.1794-9.11.1799)
Sprisahanci hneď zlikvidovali výbory, Konvent rozpustený, 23.9.1795 prijatá nová ústava- vzor v Anglicku, ZZ dvojkomorové, tvorila ho Rada starších a Rada 500 a na čele republiky stálo 5-členné direktórium. Voľby boli dvojstupňové a neboli určené pre všetkých občanov, ústava znamenala návrat k ideám roku 1789.

Proti vláde vzniká hneď niekoľkonásobná opozícia, o návrat do predrevolučných pomerov sa pokúša royalistická šľachta, v októbri 1795 sa pokúšala aj o zvrhnutie vlády.

Ďalším ohrozením termidovcov bola ľavica. Grakchus Babeuf sa v 1796 postavil na čelo tzv. spisahania rovných, požadovali návrat ku občianskym právam a cieľom nastolenia akéhosi primitívneho komunizmu so spoločným majetkom. Obe sprisahania potlačené.
Francúzska armáda začala obsadzovať okolité štáty, ´vyvážať´ revolúciu a zakladať tzv. sesterské republiky (napr. na území Holandska- Batavská republika)

V roku 1796 sa k Francúzsku pripája aj Španielsko, v protifrancúzskej koalícii ostáva už len Anglicko a Rakúsko. V bojoch proti Rakúsku sa vyznamenal mladý Napoleon Bonaparte, ktorý bol zvolený za veliteľa francúzskej armády: zaviedol prísnu disciplínu, ale aj pravidelné zásobovanie. V severnom Taliansku rozdrvil Rakúšanov a donútil ich v 1797 v Campo-Formio uzavrieť mier, na severe Talianska potom vyhlásil Cisalpínsku republiku s centom v Miláne a Ligurskú republiku s centrom v Janove, o rok neskôr vo Švajčiarsku Helvétsku republiku. V 1799 cirkevný štát zmenil na Rímsku republiku a Neapolsko na Partenopskú.
1798- parlament sa rozhodol poraziť Anglicko v Egypte, odtiaľ chceli postupovať do bohatej britskej Indie, Bonapartova výprava však skončila porážkou pri Abukire( 1798)

V tom čase stratilo Direktórium nielen dôveru buržoázie, ale muselo potláčať vzbury royalistov a jakobínov, čo mohla jedine armáda a Napoleon bol povolaný do Paríža, čo využil, potlačil obe vzbury, ale aj Direktórium, 9.11.1799 uskutočnil štátny prevrat a vyhlásil sa za prvého konzula s neobmedzenou mocou. Toto sa pokladá za absolútny koniec VFR.
Parlamentný prevrat: trojčlenný konzulát: Bonaparte, Sieyes, Ducos. Napoleon sa stáva prvým konzulom. Svojich funkcií sa ujali 25.12.1799
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/1000-velka-francuzska-revolucia/