Zrod budúcej mocnosti – USA v 19. storočí

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 27.04.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 625 slov
Počet zobrazení: 12 199
Tlačení: 852
Uložení: 785
- na začiatku 19. storočia: územie USA – len východné pobrežie - postupne – rozširovanie územia smerom na západ kúpou alebo žiadosťou obyvateľstva o začlenenie do Únie - 1803 – Napoleon predal  USA Louisianu, od Španielska odkúpili Floridu, od Mexika Kaliforniu, ruský cár im predal Aljašku (1867) - ak počet slobodných osadníkov určitého územia presiahol 60 000, vznikol nový členský štát, ktorý mal rozsiahle právomoci; platila zásada zvrchovanosti ľudu – orgány (ľud) každého štátu mali pred rozhodovaním prednosť pred centrálnymi orgánmi Únie - rozvoj poľnohospodárstva (hlavne medzi Mississippi a Skalistými horami) – chov dobytka, pestovanie obilia, využívanie poznatkov priemyselnej revolúcie - poľnohospodárstvo južných štátov: plantáže, bavlna, tabak, ryža, cukrová trstina § práca čiernych otrokov
- bavlna a obilie sa vyvážajú do Európy - priemysel – hlavne na severovýchode: § textilný priemysel, potravinársky, železiarsky, oceliarsky
§ budovanie železníc, lodnej dopravy
§ priemyselná revolúcia začala neskôr ako v Európe – mohli využívať len todobré a odskúšané
- mestá – koncom 19. storočia – 1/3 obyvateľstva žije v mestách - veľa pôdy, málo robotníkov → vysoké mzdy  - prisťahovalectvo: § nízka cena pôdy, práca v továrňach, slobodné pomery
§ v prvej polovici 19. storočia neexistovali pre prisťahovalcov žiadne pravidlá: nikto ich nekontroloval, cestovalo sa bez pasov
§ v druhej polovici 19. storočia  vypukla prvá americká banková kríza, dôsledky pocítili ako prví prisťahovalci – ako prví stratili prácu, sprísnili sa možnosti prisťahovania, začala sa šíriť nevraživosť medzi starými“ a novými prisťahovalcami
- postoj k Indiánom: § do roku 1860 vláda vyjednávala s indiánskymi kmeňmi a uzatvárala s nimi dohody o predaji pôdy
§ problémy: veľa osadníkov → viacej pôdy, stavba železnice → pôdu treba čo najrýchlejšie, nie je čas na vyjednávanie
§ indiánske kmene boli vytlačené do rezervácií (v niektorých prípadoch aj vyvraždené)
§ od roku 1871 americký Kongres prestal indiánske kmene oficiálne považovať za národy, vlastníkom pôdy sa mohol stať len americký občan, teda ten, kto prijal normy života bielej spoločnosti
- rozdiely v spoločnosti: § sever:
· väčšina obyvateľov – drobní farmári
· po vyhlásení Ústavy zakázali otroctvo
§ juh:
· väčšina obyvateľov – otroci
· otroctvo povolené
· abolicionizmushnutie za zrušenie otroctva: žiadali postaviť otroctvo mimo zákon, organizovali tajné úteky černochov z juhu
· proti: veľkí plantážnici
· 1807Kongres zakázal dovoz nových otrokov do USA → vzrástla ich cena
- Missourský kompromis: § roku 1820 do Únie boli prijaté dva štáty: slobodný Maine a otrokársky Missouri – aby bola zachovaná parita medzi otrokárskymi a protiotrokárskymi štátmi
- vojna Sever proti Juhu: § príčiny:
· spor o štát Kansas – či ho osídlia ľudia zo severu (a zavedú slobodný spôsob života a výroby) alebo z juhu (a zavedú otrokárstvo)
· voľby 1860 – zvíťazili republikáni:
§ záujmy severných štátov
§ Abraham Lincoln
§ posilnenie právomocí ústrednej vlády
§ proti otrokárstvu
· demokrati záujmy juhu:
§ boli za pôvodné zásady usporiadania Únie: väčšia samostatnosť členských štátov
· demokrati po voľbách vystúpili z Únie a vytvorili Konfederáciu – február 1861 (11 štátov):
§ zaútočili na vojenské pevnosti, ktoré boli na ich území → začala vojna Sever proti Juhu
§ spočiatku mala prevahu južná armáda, neskôr Severhospodársky vyspelejší
§ Lincoln – najprv snaha urovnať konflikt kompromisom, potom Vyhlásenie o oslobodení otrokov – aj v štátoch Konfederácie
§ víťazstvoSever
- po vojne politika rekonštrukcie Juhu: § južanskí politici boli zosadení, moc bola odovzdaná liberálom a černochom
§ mení sa zloženie obyvateľstva – vrstva otrokov zaniká
§ plantáže sa dávajú do prenájmu → vznikajú problémy, chýba práca otrokov → dlhy, nepokoje
§ obchodovanie medzi Severom a Juhom
§ investície zo Severu
§ na Sever – prílev lacnej pracovnej sily
- zahraničná politika: § presvedčenie: Američania budujú štát na lepších princípoch ako Európania
§ Monroeova doktrína:
· Amerika Američanom – keď Európa chcela vyslať vojská proti revolučnému hnutiu v južnej Amerike, prezident James Monroe pohrozil, že USA vyšlú vojsko proti akýmkoľvek interventom na americkom kontinente
· USA sa majú v zahraničnej politike riadiť heslom zakladateľov štátu – musia sa vystríhať zhubného vplyvu Európy a nedať sa zatiahnuť do európskych záležitostí
· tzv. politika izolacionizmu

Zdroj: killka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.032 s.
Zavrieť reklamu