Veľkomoravská ríša

Veľkomoravská ríša (833 - 907)

Na území Slovenska pôvodne žili:Kelti (400 - 100 pred n.l., Germáni (100 pred n. l. - 500 n. l. a (od cca 450 n. l.) Slovania. V 9. storočí existovali na území západných Slovanov dve kniežatstvá: Nitrianske a Moravské. Moravskému vládol Mojmír a Nitrianskemu Pribina. Nitrianske siahalo od Dunaja po Tatry. Jeho obyvatelia začali s prechodom ku Kresťanstvu. Roku 828 salzburský arcibiskup Adaldrám vysvätil v Nitre prvé slovenský kresťanský kostolík. V krajine existovali len hradiská a dediny.

VEĽKÁ MORAVA

Roku 833 Mojmír vtrhol do Nitry, vyhnal odtiaľ Pribinu, spojil tieto dve kniežatstvá a vytvoril štát Veľkú Moravu. Pribina a jeho syn Koceľ dostali od Franskej východnej pohraničnej marky do správy územie v okolí Balatonu. Druhým panovníkom Veľkomoravskej ríše bol Rastislav, Mojmírov synovec. Bol chránencom Východofranskej ríše, no svoju ríšu chcel od západného vplyvu osamostatniť. Bojoval preto s východofranským kráľom Ľudovítom Nemcom (855,6,8). Proti Ľudovítovi viedol odboj i jeho vlastný syn Karolman, Rastislav ho preto v tomto odboji podporil.

Rastislav chcel, aby v jeho pokresťančenej ríši vyučovali náboženstvo ľudia v slovanskom jazyku a nie Frankovia zo Salzburského arcibiskupstva. Poslal preto poslov k pápežovi Mikulášovi I., ten ich však odmietol a preto sa obrátil na byzantského cisára Michala III. Byzancia vyslala na Veľkú Moravu bratov Konštantína - filozofa a Metoda, ktorí ovládali slovanské jazyky. Tí priniesli Slovanom písmo - hlaholiku (z malej gréckej abecedy) a jazyk - staroslovienčinu. Založili Velehrad - slovanské učilište na výchovu kňazov. Nemohli však kňazov vysviacať, odišli preto do Ríma za pápežom. Cestou sa zastavili v Panónii, pokrstili Koceľa a v Benátkach museli bojovať s trojjazyčníkmi. Chorejúci Konštantín v Taliansku zostal a ukryl sa v kláštore pod menom Cyril. Po návšteve pápeža Hadriána II. sa Metod vracal na Veľkú Moravu. To sa už k moci dostal Svätopluk a na tri roky zajal Metoda. Napokon sa Metod sa stal Moravsko-panónskym biskupom. Jeho nástupcami boli sv. Gorazd, Kliment a Naum. Do staroslovienčiny boli preložené bohoslužobné kniky. Z veľkomoravského obdobia pochádza viacero písomných dokumentov - Kyjevské listy, Zákony sudnej ljudem. Roku 885 zomrel i Metod a na scénu sa dostáva biskup Wiching, ktorý Metoda i jeho žiakov nenávidel. Kliment, Gorazd a jeho spoločníci preto našli útočisko v Bulharsku.

Roku 869 bojoval Rastislav s Ľudovítom Nemcom. Nezhody s kráľom Rastislavom mal jeho synovec Svätopluk. Ten sa preto postavil proti Rastislavovmu priateľovi Karolmanovi. V tomto boji sa s ním však spriatelil , zajal Rastislava, vydal ho Frankom, ktorí ho oslepili a uväznili. Svätopluk sa tak stal veľkomoravským kráľom. Potom si Karolman uvedomil, že zajal svojho priateľa, uväzniť dal preto i Svätopluka a na Veľkej Morave ustanovil správcov Viliama a Engelšalka za vládcov. Tu sa hneď potom vytvoril vnútorný odboj na čele so Slavomírom (871), ku ktorému sa pripojil i vyslobodený Svätopluk. Vydobyl ríši samostatnosť a nezávislosť. Značne rozšíril svoju ríšu, ktorá aj zosilnela. Najznámejšie hradiská sa našli v Mikulčiciach, Pobedime, v Devíne a v Nitre.

Svätopluk mal troch synov: Mojmíra II., Svätopluka II. a Predslava. Tí sa nevedeli dohodnúť po jeho smrti o vládnutí. Ústredným kniežaťom sa stal Mojmír II., Svätopluk II. sídlil v Nitre. Do ríše sa blížili Maďarské kmene. Roku 895 sa české kniežatá podriadili Frankom (Arnulfovi), sľúbili, že za ochranu mu budú platiž poplatok. Ríša to nevydržala a roku 907 zanikla. Roku 907 Maďari vyhrali bitku pri Bratislave a postupovali do Východofranskej ríše.