Československo v 1918-1938

Československo v 1918-1938

Udalosti pred vznikom československého štátu:

Veľa Slovákov a Čechov žilo pred začiatkom 1. svetovej vojny v Amerike. Žiadali to, čo národy doma vo vojnovom terore nemohli žiadať - právo na samostatnosť. Takúto požiadavku vzniesla hneď Slovenská liga v USA. Zapísaná bola v "Clevelandskej dohode" z roku 1915. Postupne táto požiadavka prerástla do boja a čoraz viac Čechov a Slovákov sa k boju pridávalo.

Významný český politik T. G. Masaryk s jeho spolupracovníkmi musel počas vojny emigrovať do Paríža. Tu predložil predstaviteľom Dohody plán na vytvorenie Česko-slovenska. V roku 1916 vznikla v Paríži československá národná rada, hlavný orgán Československého zahraničného odboja, na čele s trojicou osobností Masaryk, Štefánik a Edvard Beneš. Jej cieľom bolo stáť na strane dohody ( t.j. proti Rakúsko - Uhorsku), podarilo sa jej zorganizovať česko-slovenské légie, a bojovala za dosiahnutie samourčovacieho práva. Ku koncu vojny sa rade podarilo splniť svoj cieľ. Vedúce krajiny Dohody uznali Československú národnú radu za česko-slovenskú vládu.

Aj v domácich krajinách politici pripravovali vznik Československa. Vytvoril sa domáci odboj, ktorý musel okrem toho bojovať proti maďarskému útlaku. Patrili sem: slovenská národná strana (Martin, M. Dula), Slovenská ľudová strana (Ružomberok, A. Hlinka), Hlasisti (Ružomberok, V. Šrobár), Sociálno-demokratická strana Slovenska (Bratislava, E Lehocký). Spojencami boli i slovenskí politici pôsobiaci mimo Slovenska (F. Juriga, E. Stodola - Budapešť), M. Hodža - Viedeň). Úsilie vrcholilo v roku 1918.

Na prvomájovom zhromaždení v Liptovskom Mikuláši vyhlásil Vavro Šrobár požiadavku Československa, za čo bol uväznený. Na tajnej porade 24. mája v Martine sa slovenskí politici rozhodli odísť z Uhorska a pripojiť sa k Česku.
Úsilie vytvoriť ČSR vyvrcholilo v USA; 30. mája 1918 podpísali Slováci a Česi Pittsburskú dohodu o zriadení spoločného štátu, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú správu. 18. októbra uverejnili Vyhlásenie nezávislosti (Washingtonská deklarácia), v ktorej celému svetu oznámili vznik demokratickej ČSR. Slovenskí politici sa rozhodli napriek maďarským útlakom vytvoriť slovenskú národnú radu.

28. októbra Národný výbor v Prahe prevzal moc a vyhlásil ČSR. 30. októbra na povolenom verejnom zhromaždení v Martine sa ustanovila Slovenská národná rada a prijalo sa vyhlásenie, ktoré sa nazýva Martinská deklarácia. V nej bolo definitívne potvrdené pripojenie Slovenska s Českom.

Československo

Hranice Československa boli predmetov parížskych mierových konferencií i zápasov na domácom území. Definitívne to bolo až na prelome rokov 1919/20, k Československu bolo pripojené aj územie Podkarpatskej Rusi. Maďari sa však úradov nechceli vzdať a miestnym národným radám a gardám sa všade organizovať život nedarilo, preto Slovensko museli oslobodiť Československé armádne jednotky s pomocou francúzskych vojsk. Československo sa spoliehalo na francúzsku podporu. Roku 1921 vytvorilo spolu s Rumunskom, Juhosláviou tzv. Malú dohodu na ochranu pred Maďarmi.

Aj ťažké začleňovanie Slovenska spôsobilo, že v Československu sa uplatňoval centralistický systém vlády, t.j. jednota československého národa a centrálne riadenie štátu z jedného mesta - Prahy. Ústava bola prijatá roku 1920. Už v januári 1919 bola preto zrušená SNR a slovenské úrady. Pri česko-slovenskej vláde sa vytvorilo ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska na čele s Vavrom Šrobárom, ktoré riadilo život Slovenska, no bolo podriadené československému ministrovi vnútra. Roku 1928 bol založený krajinský úrad na čele s krajinským prezidentom, ktorý mal na Slovensku najvyššiu moc.

Vznik Československa priniesol pozitíva i negatíva. Pozitívny bol predovšetkým demokratický vývoj, ktorý zaručoval volebné právo aj pre ženy, 8-hodinový pracovný čas, právo spolčovania, slobodu tlače, nezávislé súdy, kontrolu štátnej moci. Slováci sa mohli poprvý raz cítiť rovnoprávni. Vzniklo viacero politických strán a ústava zaručovala také práva, aké ľudia doteraz nepoznali. Ľudia mohli vyjadrovať svoje názory.

Negatívny bol nerovnomerný vývoj medzi Českom a Slovenskom. Slovenskí politici tvorili tri skupiny. Jedni boli za existujúci centralizmus (agrárna= M. Hodža a sociálnodemokratická strana = I. Dérer, V. Šrobár, ). Iná skupina požadovala autonómiu, ako sa zakotvilo v Pittsburskej dohode, no tá neprichádzala do úvahy (patrila sem Slov. ľud. strana = A. Hlinka a SNS = M. Rázus). Tretí smer bol komunistický, ktorý presadzoval socialistickú revolúciu a rovnostárstvo (M. Čulen, J. Verčík, V. Široký)

Československo bol hospodársky vyspelý štát. V rokoch 1921-1923 ho postihla 1. hospodárska kríza, čo sa prejavilo v zvyšovaní nezamestnanosti, hlade, biede. Vznikali tzv. hladové doliny - Gemer, Spiš, Pohronie. Slovenské podniky boli pomerne slabé a ťažko odolávali konkurencii Čiech. Východiskom z tejto situácie bola tretia vlna vysťahovalectva, hlavne do USA, Kanady a Argentíny.

V Čechách boli najvýznamnejšie podniky Škoda - výrobca automobilov a Baťa - obuv. V rokoch 1929-1934 postihla krajinu 2. hospodárska kríza. Najznámejší slovenskí ekonómovia, ktorí sa usilovali zmodernizovať a spriemyselniť Slovensko boli I. Karvaš a P. Zaťko. Slovensko bolo totiž až na 60% zamerané na poľnohospodárstvo. Oživenie hospodárstva nastalo až v polovici 30-tych rokov.

Veľká časť Slovákov po vytvorení ČSR nebolo vzdelaných, čo sa prejavovalo v zaostalosti a bolo dôsledkom maďarizácie. Na Slovensku bolo málo škôl i pedagógov. Po vzniku ČSR došlo k rozvoju školstva, na školách však pribúdali českí učitelia. Zlepšila sa i disciplína, vzdelanosť a zavedená bola 8-ročná dochádzka. Založená bola Univerzita Komenského v Bratislave (1919), Vysoká škola technická v Košiciach (1937), konzervatórium a škola umeleckých remesiel. Vedecký výskum na Slovensku organizovala Učená spoločnosť Šafárikova. V Československu bola takmer polovica Čechov, štvrtinu tvorili Nemci, Slováci menej ako osminu a zvyšok tvorili Maďari, Rusíni, Poliaci a ostatní. Na Slovensku mali po Slovákoch významné zastúpenie Maďari, Nemci, Rusíni, Poliaci, Židia a etnikum Rómov. Žili ako menšiny a dostali základné politické, občianske a kultúrne práva.

Kultúra v Československu

Prudký rozvoj zaznamenala kultúra. Roku 1919 bola znovuotvorená Matica Slovenská (jej predsedovia: J. C. Hronský, Škultéty). Roku 1926 tu bolo prvé rozhlasové vysielanie. Na Slovensku začalo vychádzať množstvo časopisov, kníh a novín. Najznámejšie literárne časopisy boli DAV, Elán, Prúdy, Slovenské pohľady, Kultúra. Noviny vychádzali napr. Slovenský denník, Slovák, Robotnícke noviny.

Roku 1921 vznikla Umelecká beseda slovenská, ktorá mal všetky umelecké odbory a jej predsedom bol architekt D: Jurkovič. Známym architektom obdobia bol F. Weinwurm. Slovenskí spisovatelia sa delili do viacerých skupín (nadrealizmus, katolícka moderna, DAV-isti, naturisti, humanisti, literárni kritici a historici, dramatici či spisovatelia písajúci zo zahraničia. Najznámejší autori boli Ján Smrek či Milo Urban.

Vzniklo i divadlo a film. Autor dokumentárnych filmov bol K. Plicka, v Žiline mal premiéru film Juro Jánošík v hlavnej úlohe s hercom P. Bielikom. Roku 1920 bolo založené Slovenské národné divadlo, v ktorom hrali známi slovenskí herci, napr. Bagar, Borodáč, Meličková).

Z výtvarníkov boli najznámejší Benka, Bazovský, Alexy, Fulla, Galanda a Sokol. Vážnu hudbu tvorili J. Cikker, E. Suchoň, G. Dusík.