Míny a záťaže sociálno-politického a ekonomického vývoja SR

Míny a záťaže sociálno-politického a ekonomického vývoja SR

Ľudia práce , mimo toho , že sú tvorcomi životodárnych benefitov materiálnej a duchovnej povahy , od nepamäti boli aj nositeľmi našej národnej identity.Najchudobnejší z chudobných vždy platili krvavú daň za holý život. Mysliac , že sa nadobro zbavia poroby a cudzej nadvlády, vytvorili v r.1918 spoločný štát Ćechov a Slovákov. Zmýlili sa.

Najchudobnejších z chudobných opäť nechali krvácať na bojiská 2.svetovej vojny. Opäť to boli oni , čo obnovili Ćeskoslovenskú republiku. Vo svojom oprávnenom hneve sa rozhodli vo februári 1948 skoncovať so svojimi vrahmi na národnej úrovni. /V povedomí prostých ľudí dlho rezonoval výrok Háchu , známeho to kolaboranta s Hitlerom./Historická skúsenosť vyústila v experiment života bez boháčov a zradcov ochotných kolaborovať s každým "výpalníkom".

Náš spoločný štát Čechov a Slovákov za roky 1918-1989 ekonomicky dobiehal krajiny , ktorých "nadpomery" /vrátane živ.úrovne/ boli vyskladané z potu a krvi porobených národov celého sveta. Socializmus končí po 40. rokoch , odchodom jeho protagonistov do "výslužby".

Medzi hlavné príčiny pádu tohto sociálneho experimentu patrí:

. tuhá vláda na spôsob "vojnového komunizmu"/izolácia od sveta ako v starovekej Číne , vedúca úloha strany , rozdeľovanie občanov na spoľahlivých a nespoľahlivých atď./

. nepriznanie privilegovaného postavenia "dvornov" stredným vrstvám zo strany vládnucej elity

. extenzivny spôsob rozvoja národného hospodárstva

         Jeho neúspech predznamenávali udalosti z roku 1968 , kedy sa stredným vrstvám pod programovým heslom: "socializmu s ľudskou tvárou" podarilo získať značnú podporu u obyvateľov niekdajšej ČSSR. K moci sa konečne predrali po r.1989 s prísľubom štátoprávneho usporiadania na princípoch "sociálneho štátu".

           Za dôležité považujem uvedomiť si nasledovné fakty:

-  že v roku 1989 dizidenti nemali situáciu pevne v rukách. Hrdinov a mučeníkov minulého režimu mali , ale výrastkovia , pouliční povaľači , umelcká a kultúrna fronta a ďalší , sa radikalizovali relatívne pomaly. Protagonisti novembrových udalostí potrebovali krvavé obete.

-  Zaskočilo ich , že komunistická elita , ku ktorej sa celý čas vyhraňovali, dobrovoľne kapituluje , čo nás možno v konečnom dôsletku zachránilo od občianskej vojny.

-  Vnútropolitická situácia bola značne neprehľadná. Na jednej strane sa občianska verejnosťnosť márne domáhala vodcu , ktorý by spoločnosť vybalancoval v sociálny štát , na strane druhej sa presadzovali sily , ktorých vlezlé laškovanie s dravcami svetového biznisu a vlastné dobrodružné avantúry nakoniec zničili celú krajinu.

Nech už boli počiatočné predsavzatia "nových vladárov"akékoľvek , akonáhle okúsili moc , chceli si ju udržať . Nemohli riskovať stratu svojho postavenia po tom, ako národ precitne a pochopí /ako po dopravnej nehode , keď si spytujeme svedomie , čo sme spravili dobre a čo zle/.Obávali sa prinavrátenia zdravého rozumu resp. morálneho vysporiadania sa s dôsledkami. Bolo treba rýchlo konať :

-  Odoberajú zbrane , rušia zbrojnú výrobu , znižujú početný stav armády, organizujú mafiánsko-gaunerské zločinecké skupiny/SIS únos prezidentovho syna/ atď.

- Protinárodné a protiľudové aktivity by v "sociálnom štáte" nebolo možné presadiť bez účasti občianskej verejnosti. Použijú divokú kartu "hop alebo trop" na presadenie svojvôle:

. vedúcu úlohu KS pretransformovali na vedúcu úlohu volebného víťaza na báze kvazi dynastie politických nominantov a preferovaných občanov/nepotizmus/

. platformu "sociálneho štátu" použitú na svoje krytie postupne opúšťajú a pomýleného občana kŕmia nezmyslami o "právnom štáte" v ktorom naplno rozvíjajú osvedčenú sektársku myšlienku neomylnosti , výnimočnosti a všemohúcnosti EÚ a USA

. rozdeľujú republiku

-  istoty proti vlastnému ľudu nachádzajú v šnúre urýchlene uzatváraných medzinárodných zmlúv s podtitulom "za každú cenu":

. zbrklo a bez účasti občanov vyjednané podmienoky pre vstup do EÚ/hrozba straty územia v dôsledku jej predaja cudzincom/.

. zbrklo a bez účasti občanov uzavretá zmluva o členstve v NATO / precedens riešenia sporu o Cyprus medzi Tureckom a Gréckom naznačuje možnosť straty južných okresov v prípade eskalácie napätia s Maďarskom/.

. protinárodné a protiľudové dohody a zmluvy pre zahraničných investorov , nás zavliekli do ekonomického otroctva/strategické podniky,banky , energetika atď./

. oklištenie právomoci parlamentu a teda aj práv občana uznaním nadradenosti Európskej komisie a zavedenie systému priamej inplementácie jej rozhodnutí do nášej legislatívy /Vláda sa stal na parlamente nezávislou zložkou a súčasťou EK-faul proti voličom , ktorí aj v nastávajúcich voľbách majú voliť svojich zástupcov v parlamente. / parlament a voľby sa stávajú ekonomickou záťažou a politickou zbytočnosťou.

Privilegované spoločenské postavenie a beztrestnosť za spáchané zločiny vládnej elite garantuje promptne budovaný policajný štát , starostlivo pestovaná legislatívna džugľa a úslužné opisovanie a ponížene zdôvodňovanie všetkých sprostostí ich pánov z EÚ a zámoria.

Zlý úmysel bol dokonaný. Zmenili sociálno-politické , vojensko-politické a ekonomické priority. Pasca novodobých otrokárov sklapla:

. Od tejto chvíle väčšina politických strán v neprekonateľnej túžbe po bohatstve a moci pristupuje k parlamentným voľbám v presvedčení , že sa nabalia. Víťazstvom vo voľbách získavajú mandát na fauly proti princípom morálky a stávajú sa nepolapiteľnými.

. Svoje privilegované postavenie držia násilím pod kepienkom tzv.právnemu štátu. Ídeovo sa prevtelili v inkvizíciu kapitalistickejšiu ako samotní kapitalisti.

Všetko im vyšlo , nikto sa nebráni , nikto nemanifestuje , ale srdcia obyčajných ľudí nezískali. Miesto poučaní z historických skúseností vlastných predkov , kopírujú a opisujú múdrosti z cudzích dvorov. Ľudské práva chránia len u tých , ktorí dokážu nepodľahnúť ekonomickej a inej závislosti a svoju slobodu si môžu zaplatiť /dane , poplatky , trovy a bohužiaľ aj úplatky a iné pozornosti/.