Studená vojna vo svete: Kórea a Kuba

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 15.07.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 686 slov
Počet zobrazení: 8 906
Tlačení: 671
Uložení: 694

Studená vojna vo svete: Kórea a Kuba 

Studená vojna mala niekoľko prejavov. V prvom rade sa prejavovala ako preteky v zbrojení medzi ZSSR a USA. Tie zaznamenali svoje vrcholné obdobia, ale aj obdobia odmäku, resp. obdobia rokovaní o odzbrojení. Vtedy si vo zvýšenej miere uvedomovali nebezpečenstvo svojho vlastného jadrového potenciálu pre svetovú civilizáciu. Takéto situácie nastali po Karibskej kríze a po ukončení Vietnamskej vojny.

Druhým prejavom studenej vojny boli tzv. horúce konflikty, v ktorých však nebojovali hlavní protagonisti vojny. Takéto vojny sa viedli v odľahlých častiach sveta a viedli ich väčšinou malé národy, ktoré bojovali za svoju nezávislosť, pričom využívali pomoc veľmocí. V skutočnosti však vždy išlo o konflikt dvoch mocenských gigantov, ktorí boli v pozadí všetkých sporov a podporovali niektorú z bojujúcich strán. K takýmto konfliktom patrí Kórejská vojna, Karibská kríza, Vietnamská vojna a vojna v Afganistane.

Kórejská vojna (1950 – 1953)

Ešte počas druhej svetovej vojny sa spojenci dohodli, že Kórea obsadená Japoncami sa stane slobodným a nezávislým štátom. Počas oslobodzovania Kórejského polostrova však došlo k jej faktickému rozdeleniu, pretože severnú časť ostrova oslobodili sovietske vojská, kým južnú časť vojská Spojených štátov. Obidvaja spojenci začali vo svojich okupačných zónach budovať vlády, ktoré by im boli priateľsky naklonené. V dvoch častiach jednej krajiny sa  tak vyvinuli dva rozdielne spoločenské systémy. V roku 1948 vznikla na severe komunistická Kórejská ľudovo-demokratická republika (KĽDR) na čele s vodcom stalinského typu Kim Ir- Senom, ktorého podporoval tak ZSSR, ako aj komunistická Čína. Na juhu vznikla proamericky orientovaná vláda Li Syn- Mana. Hraničnú čiaru medzi nimi tvorila 38. rovnobežka. 

Kurz juhokórejský won (KRW) - Južná Kórea

Medzi obidvoma štátmi sa čoskoro začali prejavovať veľké rozpory prameniace z ich rozličného politického zamerania. Na severe došlo k vyzbrojeniu komunistickej armády sovietskymi zbraňami, čo Kim Ir-Senovi umožnilo 25. júna 1950 prepadnúť južnú časť polostrova a začať kórejskú vojnu. Severokórejské vojská postupovali veľmi rýchlo a onedlho obsadili takmer celý polostrov s výnimkou prístavu Pusan. Na podnet USA bola Kórejská vojna prerokovaná v OSN a KĽDR bola označená za agresora. Do ťaženia proti KĽDR sa zapojilo 15 štátov sveta na čele s USA. Postupne začali vojská OSN vytláčať severokórejské vojská z juhu, čo podnietilo Číňanov k zásahu v prospech KĽDR, ktorí takto vyrovnali sily armád.

Kurz severokórejský won (KPW) - Kórejská ľudovodemokratická republika KĽDR

Vzhľadom na neschopnosť obidvoch strán dosiahnuť jasné víťazstvo a takisto vďaka smrti J.V. Stalina v roku 1953, začali sa mierové rokovania, ktoré vyústili do podpísania prímeria v Pchanmundžone dňa 27. júla 1953. kórejský polostrov tak zostal rozdelený 38. rovnobežkou.

Karibská kríza (október 1962)
Od prelomu 19. a 20. storočia bola Kuba fakticky americkou kolóniou. Napriek formálnej politickej nezávislosti, bolo takmer celé kubánske hospodárstvo (hlavne pestovanie cukrovej trstiny a výroba cukru) v rukách amerických firiem. Z týchto dôvodov mali Američania záujem na existencii proamerickej vlády na Kube. Situácia sa pre nich začala komplikovať po druhej svetovej vojne. V roku 1952 sa k moci dostal skorumpovaný režim diktátora Batistu, proti ktorému sa dvíhalo hnutie odporu. Na jeho čele bol nacionalistický radikál Fidel Castro, ktorému sa podarilo prevziať moc v roku 1959. Takmer okamžite začal s rozsiahlym poštátňovaním hlavne amerického majetku, čo vyvolalo vlnu nevôle v USA. Administratíva prezidenta Eisenhowera pristúpila na hospodárske sankcie a začala bojkotovať vývoz kubánskeho cukru, čím ochromila kubánske hospodárstvo. Týmto krokom však prakticky vohnali Castra do náručia Sovietskeho zväzu, ktorý Castrovi ochotne pomohol a poskytol mu odbyt jeho výrobkov. Kubánsko – sovietsku spoluprácu sa Američanom nepodarilo prerušiť napriek snahe o prevrat a pokusom o atentát na Castra.

V roku 1962 došlo k podpisu sovietsko – kubánskej zmluvy, ktorá dovtedajšiu obchodnú spoluprácu rozšírila aj na vojenskú oblasť. Zmluva umožnila Chruščovovi montovať odpaľovacie rampy pre jadrové hlavice v bezprostrednej blízkosti amerických hraníc. V prípade úspechu akcie by sa ZSSR dostal do veľmi výhodnej situácie v možnej jadrovej vojne. Nový americký prezident John Fitzgerald Kennedy musel preto zabrániť realizácii tohto plánu. Dňa 22. októbra 1962 vyhlásil námornú blokádu všetkých lodí prichádzajúcich na Kubu, čím chcel zabrániť príchodu sovietskych jadrových hraníc do nebezpečnej blízkosti USA. Nasledujúcich pár dní celý svet čakal, či sa Sovieti pokúsia prelomiť blokádu, čo by v podstate znamenalo začiatok tretej svetovej  a jadrovej vojny.

Koniec krízy prišiel 28. októbra 1962 a to dohodou medzi Kennedym a Chruščovom. Podľa nej Sovieti stiahli jadrové zbrane z Kuby a USA nezasahovali do komunistických záležitostí na Kube.

Pre Chruščova bola dohoda začiatkom pádu, pretože z pohľadu neostalinistov prejavil slabosť voči „imperialistickým Spojeným štátom“. Takisto v prípade Kennedyho sa objavujú špekulácie, podľa ktorých ho v roku 1963 zavraždili kubánski emigranti, ktorí sa nechceli zmieriť s existenciou komunistického režimu na Kube.

Zdroj: killka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.023 s.
Zavrieť reklamu