Forgáčovci

Forgáčovci

Forgách

Tento starobylý magnátsky rod pôvodne sídlil v Nitrianskej stolici na hradoch Jelenec a Halič, ku ktorým sa aj vzťahuje jeho predikát. Forgáčovci mali priamu väzbu na významný slovanský rod Hunt-Poznanovcov. Najstarším známym predkom je Ivanch z rodu Poznanovcov, ktorý je doložený už v druhej polovici 12. storočia. Jeho syn Ivanka dostal donáciu od uhorského kráľa Ondreja II. na hrad Jelenec (Gýmeš). V 14. storočí dostal Blažej Forgáč panstvo Halič, preto rod začal používať aj druhý prídomok z Haliče – de Gač.

Forgáčovci slúžili v kráľovskom vojsku, ale zložitá vnútropolitická situácia v krajine ich nútila rozhodnúť sa, na ktorú stranu sa pridať. Rod ale viazala rodová tradícia, kedže už Andrej Forgáč počas bitky na rieke Slaná v roku 1241 zachránil život kráľovi Belovi IV.

Odvtedy príslušníci rodu zastávali významné funkcie na kráľovskom dvore. Len ojedinele sa postavili na stranu šľachty, ktorá bojovala za svoje výsady proti cisárskej Viedni. Šimon Forgáč sa pridal k Rákociho povstaniu a po jeho porážke s ním odišiel aj do emigrácie. Zvyšok rodu ale oddane stál na strane vládnucích Habsburgovcov.

V priebehu 16. a 17. storočia sa obe hlavné línie Forgáčovcov rozdelili na viacero vetiev, ktoré získavali ďalšie majetky po celom Uhorsku. Členovia rodu počas stáročí zastávali rôzne významné štátne, stoličné, vojenské či cirkevné úrady a takisto ich zásluhy odmenil panovník povýšením do barónskeho, neskôr grófskeho stavu. František Forgáč  výrazne podporoval rekatolizáciu, ktorého sekretár Peter Pázmaň sa neskôr stal uhorským arcibiskupom. Žigmund Forgáč dokonca v rokoch 1618 – 1621 zastával úrad palatína kráľovstva.

Priami potomkovia Forgáčovcov z gýmešskej vetvy dnes žijú dnes v Austrálii.