Arpádovci 1000 - 1301

Arpádovci 1000 - 1301

Gejza (? - 997)

- pravnuk Arpáda. Zjednotil maďarské kmene a asi v roku 971 sa stal ústredným kniežaťom so sídlom v Ostrihome. Po odstránení mladšieho brat Michala, vazalského vládcu Nitrianska okolo roku 976 prevzal priamu vládu aj nad územím Slovenska, okrem severozápadu obsadeného Čechmi.
 

Štefan I. (asi 975 - 1038)

- syn kniežaťa Gejzu. Pôvodne vládol v Nitrianskom kniežatstve. Po smrti otca sa stal ústredným kniežaťom, no musel bojovať proti kmeňovým náčelníkom. V roku 1000 sa stal prvým uhorským kráľom (nie však na Slovensku, ktoré bolo v rokoch 1001 až 1029 súčasťou Poľského kráľovstva). Dal sa pokrstiť, zakladal fary, biskupstvá a kláštory. V roku 1083 bol vyhlásený za svätého.
 

Peter (1011 - 1058)

- syn Štefanovej sestry a benátskeho dóžu Ota Orseola. V Uhorsku vládol v rokoch 1038 - 1041. Zosadil ho Samuel Aba. S pomocou nemeckého cisára Henricha III. sa opäť zmocnil vlády - 1044 - 1046. Nakoniec ho opäť zosadili a oslepili.
 

Samuel Aba (pred 1000 - 1044)

 
 - syn Štefanovej sestry a palatína. Po zosadení Petra Orsela sa stal v rokoch 1041 - 1044 uhorským kráľom. Zavraždili ho po prehratej bitke pri Ménfo v roku 1044 proti nemeckým a Petrovým vojskám.
 

Ondrej I. (asi 1015 -1060)

- pochádzal z vedľajšej vetvy Arpádovcov. Využil pohanské povstanie na konci vlády Petra Orsela na návrat z poľského exilu. Vlády sa zmocnil v roku 1046. Mladšiemu bratovi Belovi zveril v roku 1048 zveril správu nad Údelným Nitrianským vojvodstvom, čo sa stalo zvykom v Arpádovskom rode do konca 11. storočia.
 

Belo I. (1015/20 - 1063)

- brat Ondreja I.. Pôvodne bol nitrianskym vojvodom. Keď Ondrej I. dal korunovať svojho nedospelého syna Šalamúna, medzi bratmi došlo k roztržke. Belo s poľskou pomocou zaútočil na brata. Ondrej krátko po boji zomrel. Nový kráľ panoval v rokoch 1060 - 1063.
 

Šalamún (1052 - 1077)

- syn Ondreja I.. Musel bojovať o moc so synmi Bela I. - Gejzom a Ladislavom, ktorí boli jeho bratrancami. Na trón ho dosadil nemecký cisár Henrich IV. v roku 1063. Po bitke pri Mogyoróde v roku 1074 sa jeho bratranec Gejza stal novým kráľom. Šalamún bol nútený odísť do exilu, kde aj zomrel.
 

Gejza I. (okolo 1040 - 1077)

- syn Bela I.. Vlády sa ujal v roku 1074. Od byzantského cisára Michala VII. dostal diadém, ktorý tvorí základ uhorskej kráľovskej koruny. Za kráľa však nebol nikdy korunovaný pre nesúhlas pápežskej kúrie.
 

Ladislav I. (1040 - 1095)

- brat Gejzu I.. Za jeho vlády - od roku 1077 - sa v krajine skončili vnútorné konflikty. V troch zákonoch upravil svetské i cirkevné pomery v Uhorsku. Zakladal kláštory a biskupstvá.

 

Koloman  (asi 1074 - 1116)

- synovec Ladislava I.. Pôvodne ho predurčili na duchovnú dráhu. V roku 1095 sa však ujal vlády. Expanziu Uhorska presmeroval na juh Európy v snahe ovládnuť Dalmáciu. Za jeho vlády došlo k zániku Údelného Nitrianskeho vojvodstvo.
 

Štefan II. (1101 - 1131)

 - syn Kolomana. Vlády sa ujal v roku 1116. neudržal dobyté územia v Dalmácii a v boji s českým kniežaťom Vladislavom I. stratil aj časť území na slovensko-moravskom pohraničí. Keďže nemal mužského potomka, za svojho nástupcu zvolil svojho bratranca Bela, ktorého nechal oslepiť ešte Koloman.
 

Belo II. (1108 - 1141)

 - synovec Kolomana, ktorý ho nechal oslepiť. Vládol od roku 1031. Bojoval proti Benátkam a Byzantskej ríši.
 

Gejza II. (1130 - 1162)

 - syn Bela II.. Vládol od roku 1041. Počas jeho nedospelosti vládla zaňho jeho matka Helena a jej brat Beloš. Musel odrážať útoky neuznaného syna Kolomana, ktorý so zahraničnou pomocou vtrhol do Uhorska. Do Byzancie pred ním ušli jeho dvaja bratia a palatín Beloš.
 

Štefan III. (1147 - 1172)

 - syn Gejzu II.. Moci sa ujal v roku 1162. Počas svojej vlády musel odrážať útoky Byzantskej ríše, ktorá podporovala jeho dvoch strýkov, ktorý ušli pred jeho otcom.
 

Ladislav II. (1131 - 1163)

- brat Gejzu II.. S podporou Byzantskej ríše sa dal korunovať za protikráľa Štefana III.. Krátko na to umrel.
 

Štefan IV. (1132 - 1165)

- brat Gejzu II.. Po smrti svojho brata Ladislava II. sa stal protikráľom svojho synovca Štefana III.. V roku 1165 ho otrávila vlastná posádka na hrade Zemúň a hneď nato sa vzdala kráľovi Štefanovi III..
 

Belo III. (1148 - 1196)

- brat Štefana III.. Bol vychovávaný na byzantskom dvore. Vlády sa ujal v roku 1173. Za jeho vlády sa skončila anarchia v krajine. Viedol vojnu proti Benátkam a ovládol Dalmáciu.
 

Imrich I. (1174 - 1204)

 - syn Bela III.. Počas krátkej vlády bojoval proti mladšiemu bratovi Ondrejovi, ktorý požadoval podiel na moci. Dobyl Srbsko a prijal titul srbského kráľa.
 
 

Ladislav III. (1198 - 1205)

- syn Imricha I.. Ladislav III. bol korunovaný krátko pred otcovou smrťou ako 5-ročný v roku 1204. Po otcovej smrti ušla s ním jeho matka pod ochranu rakúskeho vojvodu Leopolda. Ladilsav zomrel v roku 1205, takže vôbec nevládol.
 

Ondrej II. (asi 1176 - 1235)

- brat Imricha I.. Vlády sa ujal v roku 1204 po bratovej smrti. Viedol výbojné vojny. Začal rozdávať kráľovské majetky, hlavne za vojenské zásluhy. Zúčastnil sa 5. križiackej výpravy v roku 1217. V roku 1222 ho odbojná šľachta donútila vydať Zlatú bulu. Táto bula položila základy stavovskej monarchie. Ondrej II. dal neskôr otvorene najavo, že tento dokument nemieni dodržiavať. Ako panovník patril k najneschopnejším z Arpádovcov.
 

Belo IV. (1206 - 1270)

 - syn Ondreja II.. Vlády sa ujal v roku 1235. Uskutočnil revíziu donácii. Snažil sa získať majetky, ktoré rozdal jeho otec, začo ho šľachta nemala veľmi v obľube. V rokoch 1241 - 1242 vtrhli do krajiny Tatári. malá časť šľachty mu pomáhala pri obrane krajiny, no neúspešne. 11. apríla 1241 boli jeho vojská porazené v bitke na rieke Slaná. Kráľ ušiel najprv do Nitry, potom do Viedne a odtiaľ na Dalmátske ostrovy. Počas jeho vlády získali mnohé mestá mestské privilégia.
 

Štefan V. (1239 - 1272)

 - syn Bela IV.. Ešte počas otcovej vlády si vynútil účasť na vláde. Ako samostatný panovník vládol len 2 roky.
 

Ladislav IV. (1262 - 1290)

 - syn Štefana V.. Nazývaný je tiež Kumánsky, pretože jeho matka kráľovná Alžbeta pochádzala z Kumánov. Pretože sa stotožňoval s Kumánmi pápežská kúria mu hrozila exkomunikáciou. Za jeho vlády vzrástla moc šľachty, ktorá postupne nerešpektovala ani kráľa. Zahynul v náhodnej potýčke v kumánskom tábore.
 

Ondrej III. (okolo 1265 - 1301)

 - vnuk Ondreja II.. Bol posledným panovníkom z rodu Arpádovcov. Vládol od roku 1290. Snažil sa  zreorganizovať krajinu, ktorú ovládala šľachta. No nepodarilo sa mu to. V roku 1291 udelil m