Jozef I. (1678 - 1711) - Habsburgovci

Jozef I. (1678 - 1711) - Habsburgovci

- Jozefa nechal jeho otec Leopold I. už ako 9-ročného korunovať v bratislave 9. decembra 1687 za uhorského kráľa. Bol prvým dedičným kráľom habsburského rodu. Snem pre Jozefovu neplnoletosť nesúhlasil s korunováciou, lebo podľa cirkevného práva nebol svojprávny a nemohol zložiť predpísanú prísahu. 25. novembra preto apoštolský nuncius Buonvisi uskutočnil akt birmovania a princ sa oficiálne stal plnoletým. Keďže však nebol rytierom, nemohol pasovať rytierov Zlatej ostrohy.

Leopold I. to vyriešil tak, že sám pasoval syna za rytiera a snem napokon súhlasil s korunováciou. Počas korunovačného obradu bol ako prvý uhorský Habsburgovec oblečený v odeve uhorského šľachtica. V roku 1690 ho otec nechal korunovať aj za kráľa rímsko-nemeckej ríše. Samostatnej vlády sa ujal ale až v roku 1705, keď ho zároveň korunovali za českého kráľa a rímsko-nemeckého cisára a vládcu rakúskych dedičných krajín. V Uhorsku v tom čase prebiehalo povstanie Františka II. Rákociho.

Druhým, veľkým konfliktom, ktorý musel riešiť, bola vojna o španielske dedičstvo medzi rakúskymi Habsburgovcami a francúzskymi Bourbonovcami. Vojenstvo Jozefa nepriťahovalo a velenie armády preto prenechal skúseným veliteľom Ľudovítovi Bádenskému a Eugenovi Savojskému. Vďaka  efektívnym opatreniam sa mu podarilo odvrátiť nepriaznivú situáciu vo vojnovom konflikte a donútiť Francúzsko k rokovaniu o mieri. Zároveň sa mu podarilo potlačiť povstanie Františka II. Rákociho, zomrel však na kiahne  ešte pred samotným podpisom Satmárskeho mieru v roku 1711. Vďaka jeho energickému postupu sa mu podarilo uchovať integritu ríše v čase, keď jej hrozil zánik