Karol III. (1685 - 1740) - Habsburgovci

Karol III. (1685 - 1740) - Habsburgovci

- v čase svojho narodenia 1. októbra 1685 vo Viedni druhým žijúcim synom Leopolda I., jeho ďalší traja starší bratia už nežili (jeho matka bola tretia manželka Leopolda I.). Následníkom trónu bol starší brat Jozef. Karol nemal výhliadky na zisk koruny. Keď mal 15 rokov, jeho výhliadky sa zlepšili, pretože zomrel bezdetný španielsky kráľ z rodu Habsburgovcov Karol II. Trón však odkázal vnukovi francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Vypukla vojna o španielske dedičstvo a otec nechal Karola v roku 1704 vyhlásiť za španielskeho kráľa. Po smrti brata Jozefa I. v apríli 1711 získal aj tróny v habsburskej dunajskej monarchie. Stal sa panovníko rakúskych území, v októbri 1711 ho zvolili za rímsko-nemeckého cisára (ako karola VI.) a 22. mája 1712 ho korunovali za uhorského kráľa (ako Karola III.). Sľúbil, že v prípade vymretia Habsburgovcov v mužskej línii bude mať uhorská šľachta právo zvoliť si panovníka.

Za českého panovníka sa nechal zvoliť až v roku 1723 (ako Karol II.). V roku 1714 sa musel vzdať španielskej koruny, ale ako odškodné dostal územia v Itálii a Španielske Nizzozemsko. Karol III. sa napriek záväzku voči uhorskej šľachte usiloval zabezpečiť uhorský trón pre Habsburgovcov za každú cenu. V roku 1713 vydal Pragmatickú sankciu vyhlasujúcu nedeliteľnosť vlády nad všetkými krajinami habsburskej ríše a upravujúcu systém nástupníctva aj v ženskej línii. V roku 1716 sa mu narodil syn, ale po polroku zomrel. Po ňom sa narodili už iba dcéry, pričom dospelosti sa dožili Mária Terézia a Mária Anna. Karol III. sa pri panovaní riadil zásadami osvietenského absolutizmu. Bol posledným mužským predstaviteľom habsburskej dynastie.