Mária Terézia (1717 - 1780) - Habsburgovci

Mária Terézia (1717 - 1780) - Habsburgovci

- jej otec Karol III. zaistil, že Pragmatickú sankciu schválili všetky stavovské snemy krajín monarchie. Vďaka tomu po otcovej smrti nastúpila rakúska arcivojvodkyňa Mária Terézia, vtedy už manželka lotrinského vojvodu a uhorského miestodržiteľa Františka Štefana, na uhorský a český trón. Za uhorskú kráľovnu ju však pre váhanie uhorskej šľachty korunovali až 25. júna 1741, tri mesiace po narodení najstaršieho syna, budúceho cisára Jozefa II.

Hneď po nástupe Márie Terézie na trón pruský kráľ Fridrich II. obsadil Sliezsko a bavorský kurfirst Karol Albrecht Čechy. Bavorské vojsko sa blížilo k Viedni. Pomoc Márii Terézii poskytla práve uhorská šľachta.

Hoci sa Viedeň udržala, monarchia v bojoch stráca Sliezsko, napriemyselnejšiu časť monarchie. Úspechom bolo aspoň to, že František Štefan Lotrinský sa v roku 1745 stal rímsko-nemeckým cisárom a po jeho smrti v roku 1765 prebral tento titul jeho syn Jozef II.. Keďže Mária Terézia za pomoc proti Prusku sľúbila uhorskej šľachte, že bude dodržiavať jej práva a slobody.

Preto nemohla postupovať v oboch častiach ríše pri presadzovaní centralizácie štátu a odstraňovaní hospodárskej zaostalosti rovnako. Napriek tomu vynaložila veľa úsilia aj na reformovanie pomerov v Uhorsku.

Príkladom je sobáš jej dcéry Márie Antoanety s francúzskym kráľom Ľudovítom XVI. Počas svojej vlády uskutočnila viacer reforiem - zdravotnícku, colnú, školsku, ale asi najdôležitejšou je urbárska regulácia, ktorá bola zavŕšená vydaním celokrajinského urbára. Táto reforma upravovala vzťahy medzi podanným a zemepánom. Do tohto vzťahu vstúpil štát, aby chránil podanného, teda platcu daní štátu.