6. Malá Dohoda, vznik, cieľ, dejiny

6. Malá Dohoda, vznik, cieľ, dejiny

Nové štáty sa orientovali na tie veľmoci, ktoré vyšli víťazne z prvej svetovej vojny. Na obranu svojich záujmov sa snažili združiť do viacerých regionálnych zoskupení (Malá dohoda, Balkánska a Pobaltská dohoda). Z týchto zoskupení mala význam   Malá dohoda. 

23. apríla 1921 podpísala ČSR spojeneckú zmluvu s Rumunskom. Nadväzovala na dohodu o obrannom spolku ČSR a Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktorá bola namierená proti maďarskému revizionizmu a reštaurácii Habsburgovcov. Tá bola podpísaná 14. augusta 1920. Bola to dohoda o vzájomnej pomoci v prípade nevyprovokovaného útoku  zo strany Maďarska. Tajná vojenská konvencia stanovila, že v prípade útoku jedného zo zmluvných partnerov na Maďarsko zachová druhý priateľskú neutralitu.  Trojpakt zavŕšila 17. júna 1921 rumunsko-juhoslovanská zmluva.  Malá dohoda sa vytvorila v súlade s francúzskymi záujmami v strednej Európe. Zabezpečovala status quo, daný mierovými zmluvami. Malá dohoda bola diplomatickým konštruktom francúzskeho ministerstva zahraničných vecí, najmä proti Maďarsku.  Rakúsko a Poľsko napriek snahe ČSR členstvo v Malej dohode odmietli.

MALÁ DOHODA - pokus o regionálny blok alebo vojensko-politická aliancia  Rumunska, Juhoslávie a Československa. Spojenectvo im malo pomôcť účinne sa brániť proti hrozbe revizionistických štátov, od ktorých sa odtrhli (bola namierená proti maďarskému revizionizmu a reštaurácii Habsburgovcov) a hrozbe zo strany Nemecka.   Už vo februári 1919 tri vlády spoločne reagovali na množstvo memoránd a máp, ktoré na podporu dvojích nárokov predkladala na mierovej konferencii maďarská delegácia. Na mierovej konferencii v Paríži tieto štáty zaujali rovnaké stanovisko vďaka slovenskému diplomatovi Š. Osuskému.  Na maďarskú požiadavku zachovať celistvosť Uhorska odpovedali spoločným Memorandom 25.2.1920. Maďarská tlač nazvala tento  krok posmešne „Malá dohoda“ ako napodobňovanie Dohody v strednej Európe.

Spojenectvo Československa s Kráľovstvom SHS a Rumunskom sa mohlo oprieť  o predvojnové kultúrne, hospodárske a záujmové väzby.  Vznikli najmä v rámci monarchie, boli to väzby česko-slovinské ktoré sa pestovali vo Viedni. Svoju úlohu zohrala aj Masarykova spomienka na verejnú podporu tzv. srbsko-chorvátskych velezradcov. Existovala aj  politická spolupráca medzi uhorskými Slovákmi, Srbmi a Rumunmi. Boli medzi nimi aj politici činní v medzivojnovom období ako Milan Hodža, Alexander Vaida-Voevod a Iuliu Maniu. K ďalším prvkom patrila aj expanzia českého kapitálu do juhovýchodnej Európy.  M.R. Štefánik počas prvej svetovej vojne vyhľadával kontakty so srbskými a rumunskými politikmi. Koncom februára 1918 vypracoval koncepciu silného bloku týchto troch štátov, ktorý sa mal hospodársky a politicky oprieť o Dohodu, najmä o Taliansko, Francúzsko, čo by mu umožnilo spolupracovať so silným slovanským Poľskom a eliminovať maďarské nebezpečenstvo a a nemecký imperializmus.

Oficiálnymi základmi Malej dohody sa stali takmer rovnaké dvojstranné zmluvy medzi všetkými troma štátmi. Podpisovali sa v priebehu rokov 191-1921. Malá dohoda nechcela byť len obranným spojenectvom. Usilovala sa vytvoriť aj základy užšej hospodárskej spolupráce. Práve tá sa však ukázala, ako veľmi problematická, vzhľadom na priveľmi rozdielne podmienky účastníckych štátov. Vo februári 1932bol podpísaný Organizačný pakt Malej dohody. Na návrh E. Beneša sa reorganizovala podľa vzoru Spoločnosti národov (Rada, Sekretariát). Malá dohoda sa mala pretvoriť na združenie suverénnych štátov, ktoré by prakticky navonok tvorili jednotnú veľmoc. Bola dohodnutá koordinácia zahraničnej politiky Stálou radou Malej dohody a zmena dvojstranných zmlúv na trojstranné. V ďalšej fáze malo dôjsť k zjednoteniu armád a prehĺbeniu hospodárskej spolupráce.
Zoči voči vzrastajúcej hrozbe fašizmu sa ukázal ako nedostačujúci  aj politický základ obranného spoločenstva. 1935 po príchode premiéra M. Stojadinoviča sa Juhoslávia začala od Malej dohody odkláňať. Toto smerovanie podporovalo Taliansko a Nemecko. Balkánske štáty Malej dohody dali nakoniec prednosť inej ceste na zaistenie svojej bezpečnosti a uzavreli zmluvy so svojimi možnými súpermi.  To Malú dohodu oslabilo. Beneš sa neúspešne pokúsil o vytvorenie jednotného malodohodového paktu, namiereného proti akémukoľvek nepriateľovi, nielen Maďarsku. Po odvolaní rumunského ministra zahraničných vecí N. Titulesca v 1936 stratila Malá dohoda pevnejšiu oporu aj v Rumunsku. Pre obmedzenú platnosť sa na ňu nemohla oprieť ČSR v krízovom roku 1938 a  po Mníchove sa definitívne rozpadla. Po revízii hraníc v prospech Maďarska v rokoch 1938 – 1941 došlo k zblíženiu SR, Rumunska a Chorvátska, v čom videlo Maďarsko oživenie Malej dohody.