10. Náboženské pomery v prvej ČSR

10. Náboženské pomery v prvej ČSR

Národnostná pestrosť v ČSR od počiatku vyžadovala veľmi obozretné štátne vedenie. Katolícke náboženstvo mohlo byť šťastným spojivom, lebo patrila k nemu väčšina obyvateľstva republiky. Svätá Stolica prvá uznala novú Československú republiku a poslala tam svojho nuncia Micaru. Situácia v Čechách bola iná ako na Slovensku. U západných susedov už pred l. svetovou vojnou veľká časť národa zvlažnela vo viere a presiakla materializmom. Dôkazom toho bolo strhnutie mariánskej sochy na Staromestskom námestí 3. novembra 1918.

Štátne vedenie bolo tiež naladené proticirkevne a protikatolícky. Prvý prezident republiky Tomáš Garyk Masaryk vyhlásil: „Řím musí byt souzen a odsouzen“. Významnou osobnosťou na poli cirkevnom bol arcibiskup František Kordáč. Slovenský národ so svojim duchovenstvom hoci v Uhorsku prešiel obdobím liberalizmu, pri prevrate nezakolísal vo viere a vo vernosti ku katolíckej cirkvi. Podľa výsledkov sčítania  obyvateľstva v 1921 na Slovensku sa k rímskokatolíckej cirkvi prihlásilo 71% obyvateľov, k evanjelickej 12,8%, v južných okresoch bolo 4,8% kalvínov, prevažne vo východoslovenských okresoch bolo 6,5% obyvateľov gréckokatolíckeho vierovyznania a na celom území Slovenska 4,5% židovského vierovyznania. Zvyšok tvorilo necelé jedno percento obyvateľov bez vyznania a príslušníkov Československej cirkvi, ktorá vznikla po prevrate. Na Slovensku vzniká na ochranu cirkevných a národných práv Slovenská  Ľudová strana pod vedením Andreja Hlinku. Pre usporiadanie  cirkevných pomerov na Slovensku malo veľký význam obsadenie biskupských stolcov ľuďmi, ktorým štátny režim z národného stanoviska nemohol nič vyčítať. Roku 1920 Svätá Stolica vymenovala prvých slovenských biskupov: Mariána Blahu pre Banskú Bystricu, Dr. Karola Kmeťku pre Nitru a Jána Vojtaššáka pre Spiš. Slovenská časť ostrihomského arcibiskupstva dostala apoštolského administrátora Dr. Pavla Jantauscha.

Apoštolským administrátorom v uprázdnenom rožňavskom biskupstve sa stal biskup  Jozef Čársky, ktorý potom prešiel za administrátora do Košíc. O úprave vzťahu štátu a cirkví rokovala vláda, parlament a iné inštitúcie. Značná časť českých poslancov presadzovala prijatie zákona o odluke cirkvi od štátu. Touto požiadavku, ktorú obsahovala už Washingtonská deklarácia, sa mal oslabiť vplyv cirkví v ČSR. Klub slovenských poslancov spolu so zástupcami ďalších politických strán tento návrh odmietol a návrh tak neprešiel dokonečného znenia Ústavy ČSR. Aj v ďalšom období pokračovala proticirkevná politika štátu. V roku 1925 vláda vydala takzvaný Malý školský zákon, ktorý veľmi poškodzoval katolícku cirkev v oblasti školstva. V dôsledku týchto krokov vlády a ďalej po úradnej oslave Jána Husa, Svätá Stolica prerušila diplomatické styky s republikou. K obratu dochádza v roku 1928, kedy bola uzavretá dohoda „Modus vivendi“ medzi Československom a Vatikánom, ktorá obsahovala okrem ohraničenia diecéz aj iné dôležité body.  Hierarchia katolíckej cirkvi touto zmluvou získala istotu, že sa nepodarí v ČSR presadiť zákon  o odluke cirkvi od štátu. D•ležitosť zmluvy spočívala však predovšetkým v tom, že sa zmluvné strany dohodli na nevyhnutnosti prispôsobiť hranice cirkevných diecéz česko-slovenským štátnym hraniciam, čím sa mal vylúčiť zatiaľ stále pôsobiaci vplyv maďarskej katolíckej hierarchie na Slovensko. Okrem toho mala byť zmluva východiskom riešenia majetkovoprávnych problémov cirkvi.

Tieto nábožensko-spoločenské pomery ovplyvnili vo veľkej miere aj cirkevný vývoj gréckokatolíkov na území novovytvorenej  Československej republiky.  Po jej vzniku ostala väčšina farnosti na Zemplíne pod správou mukačevskej eparchie. Nová štátna hranica Československa ďalej spôsobuje, že 21 farností pripadlo Maďarsku a spolu s dvoma farnosťami mukačevského biskupstva vytvorili v roku 1932 samostatný apoštolský exarchát so sídlom v Miškolci a jeho vedením poverila biskupa Antona Pappa, ktorý sa pre svoje maďarské zmýšľanie musel zrieknuť mukačevského biskupstva a odísť do Maďarska. Na novom Slovensku sa okrem farností prešovského biskupstva nachádzalo tiež 76 farností mukačevského a 4 farností hajdudorožského biskupstva. Všetky spravoval mukačevský biskup so sídlom v Užhorode. Za nových pomerov prešovské biskupstvo spravoval spočiatku kanonik Mikuláš Russnák (1918-1922) ako generálny vikár.  Po ňom sa ujíma vedenia eparchie križevacký biskup Dr. Dionýz Njarady, ktorému Svätá Stolica v roku 1922 zverila správu prešovského biskupstva.