18. Marcová kríza roku 1939 na Slovensku. Príčiny, priebeh, dôsledky

18. Marcová kríza roku 1939 na Slovensku. Príčiny, priebeh, dôsledky

A. Hitler bol rozhodnutý zlikvidovať zvyšok  ČSR „policajnou akciou“. Podnecoval slovenských politikov, aby vyhlásili samostatnosť a súčasne ubezpečoval českých politikov, že Nemecko nerokuje so Slovenskom o osamostatnení. Nedôvera  a rozpory medzi vládnymi českými a slovenskými politikmi tak narastali. Českí ministri považovali slovenskú autonómnu vládu na čele s Jozefom Tisom za radikálnu a smerujúcu k vyhláseniu samostatnosti. Na základe ubezpečení z Berlína však dospeli k záveru, že slovenské snahy o osamostatnenie nemajú dostatočnú podporu Nemecka. Preto pod vedením ministra Aloisa Eliáša tajne pripravovali vojenský zákrok na Slovensku. Ten sa uskutočnil v noci z 9. na 10. marca 1939 s vedomím prezidenta E. Háchu. Zásahové oddiely  mali rozkaz nepoužiť zbrane. Celá slovenská vláda bola s výnimkou Jozefa Siváka a Pavla Teplanského odvolaná. Novým predsedom autonómnej  vlády sa stal SIVÁK, a krátko po ňom KAROL SIDOR (11. marca 1939), ktorý prijal úrad iba pod podmienkou, že české jednotky opustia Slovensko. Pre zásah na Slovensku sa vžilo pomenovanie „Homolov puč“ podľa generála Bedřicha Homolu, ktorý sídlil v Banskej Bystrici a počínal si najráznejšie – na svojom území vyhlásil výnimočný stav.

12. marca 1939 rokoval K. Sidor v Bratislave s nemeckou delegáciou (A. von Seyss-Inquart, W. Keppler, J,. Brückel). V tejto situácii nemecký nacistickí činitelia predložili koncept telegramu adresovaný Hitlerovi s textom o vyhlásení samostatnosti Slovenska s menoslovom novej vlády a žiadali Sidora, aby hneď vyhlásil Slovenský štát. Sidor to odmietol. Sklamal tak nádeje, ktoré doňho vkladali. Slovensko zažívalo ťažké chvíle. Očakával sa nemecký vojenský úder. V Bratislave a ďalších mestách demonštrovalo nespokojné obyvateľstvo. Preto sa nemecká pozornosť obrátila na zosadeného predsedu vládu J. TISA, ktorý reagoval až na oficiálne pozvanie A. Hitlera do Berlína. Tiso sa rozhodol cestovať  po odporúčaní predsedníctva slovenskej vlády a snemu. J. Tiso spolu s poslancom Š. Daniheloma F. Ďurčanským odleteli z viedenského letiska do Berlína. V Berlíne sa 13. marca stretol s A. Hitlerom, ktorý mu  oznámil, že Slovensko sa musí rozhodnúť, či  chce samostatnosť pod nemeckou ochranou alebo „bude ponechané vlastnému osudu“ (maďarským ašpiráciám). Hitler oznámil, že „českú otázku“ chce riešiť okupáciou Čiech. Vzápätí minister zahraničných vecí J. Ribbentrop hlásil postup maďarskej armády k slovenským hraniciam. Tiso vyhlásil, že o samostatnosti Slovenska môže legitímne rozhodnúť iba slovenský snem. Preto sa telefonicky  spojil s Prahou a Bratislavou. Prezident E. Hácha  zvolal slovenský snem na 14. marca 1939, ktorý vyhlásil samostatný Slovenský štát. Vznikom Slovenskej republiky zanikla Česko-slovenská republika. → ČSR sa rozpadla zvnútra, ostatné územia sa dostali pod „ochranu“. A. Hitler považoval Česko za nemecký životný priestor.

14. marca 1939 odišiel do Berlína aj čs. prezident EMIL HÁCHA a 15. marca rokoval s A. Hitlerom a na jeho naliehanie prijal  „nemeckú ochranu“. 15. marca 1939 s začala okupácia Čiech a Moravy, 16. marca tu bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava a územie Česka bolo včlenené do tretej ríše. Česi stratili štátnosť a boli vystavení teroru a germanizácii. Nemci formálne ponechali pri moci Háchu, ale najvyššiu moc v štáte mal ríšsky protektor – Karl Neurath, Reinhard Heidrich, Karl Frank. Nacisti zlikvidovali Snem, obecnú a miestnu správu, všetky politické strany, rozpustili čs. armádu. Protektorátna vláda a úrady sa stali iba pomocným orgánom  nemeckej správy. Celá čs. administratíva bola pod kontrolou protektora. Postupne sa zavádzajú nemecké úrady a súdy. Obyvateľstvo bolo rozdelené na 3 skupiny: privilegovaní Nemci s ríšskym občianstvom, Česi s protektorátskym občianstvom a ˇ6idiy, Cigáni, na ktorých sa vzťahovali Norimberské zákony o čistote rasy.