26. Hospodárske pomery v prvej Slovenskej republike

26. Hospodárske pomery v prvej Slovenskej republike

Pri vzniku Slovenskej republiky málokto z domácich a európskych ekonómov veril v jej hospodársku životaschopnosť. Nasvedčoval tomu prevažne poľnohospodársky ráz krajiny bez dobudovaného priemyslu. Najúrodnejší južný pás územia pripadol v roku 1938 Maďarsku. 

Slovenská republika začínala budovať svoje hospodárstvo vo veľmi skromných podmienkach. Navyše tu bol veľmi silný tlak Nemecka, ktoré malo  od začiatku záujem kontrolovať a využívať Slovensko, jeho hospodárske a surovinové zdroje a možnosti. Veľké koncerny Hermann Göring Werke, Siemens A.G., I.G. Farben,  AEG prevzali všetky podniky zbrojárskeho, chemického, banského a hutníckeho priemyslu, ktoré s hneď stali súčasťou  nemeckého kolosu, podriadenému vojnovým potrebám. Nemecký kapitál postupne nahradil predchádzajúce dominantné postavenie českého a iného zahraničného kapitálu. Podiel domáceho kapitálu v priemysle sa zvýšil iba málo. Tradičné väzby vytvorené v predchádzajúcich dvoch desaťročiach s českým územím sa však nepretrhli. Svedčí o tom objem vývozu, napríklad v roku 1941 smerovalo do Nemeckej ríše 75% slovenského vývozu, z čoho vývoz do protektorátu Čechy a Morava predstavoval až 46%.

Na Slovensku prebiehal skrytý zápas o minimalizáciu hospodárskych strát počas vojny. Viedla ho skupina mladých ekonómov, ktorá sa hlásila k slovu už v časoch veľkej hospodárskej krízy začiatkom 30. rokov 20. storočia. Patril do nej guvernér Slovenskej národnej banky IMRICH KARVAŠ, riaditeľ Najvyššieho hospodárskeho úradu PETER ZAŤKO, minister hospodárstva GEJZA MEDRICKÝ, predseda Slovenskej obilnej spoločnosti JAN KLIMOVSKÍ a ďalší. Ovocím ich práce bolo stabilné hospodárstvo s voľne dostupným, vo vojnových časoch nedostupným tovarom. Pomerne úspešne sa darilo chrániť pred nemeckou stranou slovenské surovinové zdroje a rezervy. 

Začal sa uskutočňovať program spriemyselňovania. Podnikatelia získali podporu štátu, továrne dostávali veľké úľavy na daniach, clách a výhody pri doprave. V rokoch 1939-1944 vzniklo 250 nových priemyselných podnikov a 30 podnikov rozširuje výrobu. Podporila sa modernizácia výroby a zvýšila sa domáca zamestnanosť, najmä v priemysle. Postupne klesol počet robotníkov pracujúcich v Nemecku, ktorých podľa dohody s nemeckou stranou aj tak platila slovenská pokladnica. Tento premyslený postup umožnil inde použiť peniaze, ktoré by boli vynaložené na financovanie vojny  Tak sa zachránili miliardové hodnoty pre povojnové Česko-Slovensko. Napriek pôvodnému zámeru sa vláda neodhodlala uskutočniť rozsiahlejšiu pozemkovú reformu. Rozdelila sa iba časť zhabanej židovskej pôdy.

K dlhodobým investíciám patrilo budovanie vodných priehrad, ktoré mali pomôcť využívať rieky na výrobu eklektickej energie. Budovali sa nové železnice.

Slovensko malo aktívne saldo v zahraničnom obchode so všetkými krajinami, často sa označovalo za stredoeurópske Švajčiarsko a koruna dostala prezývku „tatranský dolár“. Hospodárskemu rozmachu popri vlastnej hospodárskej politike výrazne pomohla vojnová konjunktúra, ktorá podporila zbrojársky priemysel a zvýšila dopyt po základných tovaroch bežnej spotreby, najmä potravinách. Kúpyschopnosť obyvateľstva však ostávala na nízkej úrovni.