Jehovovi svedkovia

Jehovovi svedkovia

Vznik a vývoj jehovizmu

Ideológia jehovizmu vznikla v Spojených štátoch amerických V 19. Storočí sa USA stali strediskom novodobého náboženského sektárstva.Bolo to ovzdušie neistoty, obavy o zajtrajšok, dezorientovanosti, ekonomických zmien.  Jehovizmus nemal na začiatku masovú, ani homogénnu sociálnu základňu. Najvýstižnejšie však vyjadroval pasívny obranársky protest maloburžoázie, ktorú ohrozovala monopolizácia. (príloha x,tabuľka)

Zakladateľom jehovistickej doktríny i organizácie bol Charles Taze Russell, syn pittsburgského obchodníka. Russell napísal množstvo kníh, ktoré rozširovali dobrovoľní kolportéri. Veľa cestoval po svete, prednášal, kázal, premietal nákladný film Fotodráma stvorenia. V októbri 1914 mala podľa neho vypuknúť ničivá armagedonská vojna a zničiť pozemské kráľovstvá. Celé Russellovo úsilie a úsilie jeho prívržencov bolo sústredené na rok 1914. Keď sa po uplynutí daného roku predpovede nesplnili, nastalo obrovské sklamanie medzi jeho prívržencami, ktorí hromadne opúšťali organizáciu.

Po Russellovej smrti sa roku 1917 prezidentom organizácie stal Joseph Franklin Rutherford. Jemu sa krízu podarilo prekonať aj vďaka presadzovaniu svojej novej koncepcie, ktorú však predkladal pod Russellovým menom. Vďaka tomuto podvodu približne 4000 veriacich (20%) vystúpilo z organizácie. Nejednotnosť pomenovaní (bádatelia biblie, Russellovci a podobne) sa mu podarilo prekonať na kongrese v Columbe v roku, keď spoločnosť prijala názov Jehovovi svedkovia. Božie pravdy začal rozširovať prostredníctvom rozhlasu, gramofónových platní, časopisov ako Strážna veža, Zlatý vek, kt. má dnes názov Prebuďte sa! Na rok 1925 predpovedal zmŕtvychvstanie Abraháma a zázračnú premenu svojich prívržencov. Keď sa predpoveď nesplnila, vyhovoril sa na Jehovu, vraj svoje rozhodnutie zmenil, lebo svedkovia ešte majú dosť práce vo svete. Po Rutherfordovej smrti sa prezidentom jehovistickej organizácie stal Nathan Homer Knorr, ktorý bojoval o zrovnoprávnenie organizácie s ostatnými cirkvami. Jehovovi svedkovia uverejňujú vo svojich časopisoch na prvý pohľad veľmi presné štatistické údaje o vývoji svojej organizácie, avšak údaje skresľujú skutočnosť a jehovistické ústredie vyberá údaje tak, aby vznikol dojem, že organizácia prosperuje.

V českých krajinách a na Slovensku sa idey jehovistov začali objavovať už pred prvou svetovou vojnou. Širšiu základňu získala jehovistická ideológia po 1. svetovej vojne a najmä v tridsiatych rokoch. V roku 1932 Ministerstvo vnútra ČSR oficiálne legalizovalo činnosť jeh.j organizácie. Tesne pred druhou svetovou vojnou bola v Čechách činnosť organizácie zakázaná. Počas vojny sa časť svedkov dostala do koncentračných táborov. Dôvodom boli ich antimilitaristické prejavy. Po skončení vojny bola v ČSR znova obnovená činnosť pobočky pod starým názvom Medzinárodné združenie bádateľov biblie. V roku 1960 nastal rozkol v organizácii na našom území,  vznikli umiernení  a extrémisti,ktorých je vraj v súčasnosti viac. V októbri 1975 sa mala konať Armageddonská bitka. Počet členov rástol ako huby po daždi a mnohí veriaci zanechali prácu a predali svoje domy. Kedže toto obdobie prešlo bex akéhokoľvek incidentu, museli sa zmieriť s tým, že ich podviedli. Mnohí dlhoroční členovia hnutie opustili. Ich počet sa ustálil len nedávno a opäť rastie.

Organizácia Svedkov Jehovových už prekonala začiatočné sektárske štádium svojho formovania. V súčasnosti tvorí denomináciu , ktorá sa postupne premieňa na cirkev.  

Zdroje vierouky Svedkov Jehovových

Na Judaizmus a Rané kresťanstvo, a najmä na Starý zákon sa ideológovia jehovizmu odvolávajú dodnes. Ďalším možným prameňom jehovizmu je Iľjanský jehovizmus.  Iľjanský jehovizmus vyjadroval opozíciu proti cárizmu, pravosláviu, nadvláde, bol rozšírený medzi uralskými robotníkmi a roľníkmi. V Iľjinovom teologickom systéme je Jehova jedným zo synov stvoriteľa,, ktorý celý vesmír rozdelil medzi svojich synov. Jehovovi vyčlenil slnečnú sústavu.Jeho legenda tvrdí,že Lucifer (Satan), jeden zo synov stvoriteľa pokúsil uchvátiť slnečnú sústavu. Ich boj o nadvládu pokračuje na zemi, kde Jehova Lucifera napokon porazí v armagedonskej vojne a ustanoví tisícročné kráľovstvo, v ktorom budú jeho privrženci žiť večne v rajskej blaženosti. Iľjinov jehovizmus je značne naivný,jeho predstavy sú v porovnaní s russellovým jehovizmom povrchnejšie a málo syntetizované. Russel však čerpal z tých istých biblických pameňov ako pred ním Iľjin. Russel pravdepodobne prebral z Iľjinovho jehovizmu mnohé idey, lebo medzi obidvoma konfesiami je nápadná podobnosť.

O vplyve adventizmu na zakladateľa amerického jehovizmu niet nijakých pochybností. Jehovovi Svedkovia ho ani nepopierajú, majú s nimi spoločné najmä východiskové dogmy, vieru v druhý príchod Krista a v skorý zánik sveta.

Osobitosti náboženského kultu a morálneho kódexu Jehovových svedkov

Svedkovia Jehovovi redukujú na minimum vonkajšie prejavy zbožnosti s transcendentom a na celkové správanie veriacich. Najdôležitejším obradom v jehovizme je krst. Ponorenie symbolizuje zrieknutie sa vlastnej vôle a vynorenie znamená nový život v Jehovistických službách.

Modlitby považujú za hlavný prostriedok spojenia s bohom. Veriaci však nemá v modlitbách pre seba od boha nič žiadať. Má sa spoliehať na to, že Jehova najlepšie vie, čo treba urobiť. Dôraz príliš nekladú  na bibliu, ale na komentáre k článkom z nej, keďže si ju interpretujú častokrát nepodloženými a nelogickými tvrdeniami.

Cirkevné a štátne sviatky Jehovisti neuznávajú. Narodeniny neoslavujú, lebo táto oslava je vraj pohanského pôvodu. Silvestrovskú oslavu odmietajú, pretože má nekresťanský pôvod a vedie k výstrednostiam a neviazanému správaniu. A predsa jeden sviatok uznávajú a oslavujú, je ním pamiatka údajného výročia Ježišovej smrti.

S kresťanským kultom zavrhujú jehovisti aj uctievanie kríža. Svojim dnešným veriacim vedome zatajujú, že Russell a Rutherford ešte bežne písali o kríži a ukrižovaní. Dnes slovo ,,kríž“ vynechávajú, alebonahrádzajú slovom „kôl“.

Odmietajú spovede, hania honosné kresťanské chrámy, neorganizujú bohoslužby. Fajčenie, alkohol, drogy, nosenie a používanie zbraní, vykonávanie transfúzie sa považujú za neprístupné.