Najťažšie roky - 20. storočie

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 06.10.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 974 slov
Počet zobrazení: 6 103
Tlačení: 522
Uložení: 557
24. mája 1949 v Prahe sa zišiel IX. zjazd KSČ, ktorý prijal generálnu líniu výstavby socializmu
13. – 14. apríla 1950 v noci obsadili Ľudové milície a bezpečnosť mužské kláštory. Rehoľníci boli uväznení.
1951  v Bratislave boli odsúdení traja slovenskí biskupi: Ján Vojtaššák, Pavol Gojdič a Michal Buzalka
1952  v Prahe prebiehal proces s účastníkmi „protištátneho sprisahaneckého centra“
 
Časť nekomunistických politikov a verejne činných občanov sa po komunistickom štátnom prevrate rozhodla emigrovať. Tí, ktorí ostali, riskovali zatknutie, súd alebo stratu zamestnania. Parlamentné voľby v máji 1948 mali potvrdiť správnosť cesty vytýčenej komunistickou stranou. Jednotná kandidátka získala v Česku 87% hlasovna Slovensku 85% hlasov. Výsledky boli sfalšované. Nový režim začal v mene ľudu od základu pretvárať všetky vzťahy v spoločnosti. Všetko, čo dajako súviselo s minulosťou, bolo v očiach nových vládcov reakčné, spiatočnícke a zaostalé, pričom oni sami sa označovali za nositeľov pokroku.

Keď sa zvýšilo napätie medzi ZSSR a demokratickým západom, Sovietsky zväz ešte viac obmedzil suverenitu Česko-Slovenska. Do krajiny prichádzali stovky sovietskych poradcov, ktorí ju pretvárali podľa sovietskeho vzoru. Situácia sa zhoršila hlavne po IX. zjazde KSČ na jar 1949. Zjazd vytýčil tzv. generálnu líniu budovania socializmu a prijal tézu o zostrení triedneho boja. V praxi to prinieslo masové prenasledovanie, ktoré postihlo všetky vrstvy obyvateľstva. Na Slovensku boli najviac postihnutí roľníci, ktorých zasiahla kolektivizácianútený vstup do jednotných roľníckych družstiev. Súkromne hospodáriaci roľník musel odvádzať čoraz vyššie dávky, družstvá a štátne majetky boli zvýhodňované. Bohatších roľníkov, ktorých podľa sovietskeho vzoru nazývali kulakmi, často s celými rodinami vyviezli do českého pohraničia. Živnostníkom a podnikateľom postupne zakázali podnikať. Deti nespoľahlivých osôb nemohli študovať.

Odporcovia nového režimu zaplatili za svoj postoj životmi alebo väzením. Spomedzi pracovných táborov bol najmä známy tábor v českom Jáchymove, kde museli väzni v neľudských podmienkach ťažiť uránovú rudu. Nepohodlných mužov, z radov kňazov, inteligencie a roľníckych rodín, zaraďovali do PTP (pomocné technické prápory). Kvôli čiernym výložkám ich prezývali „čierni baróni“.

Komunistická strana začala od roku 1948 sústredený útok proti náboženstvu. Najmä katolícku cirkev pokladala za najnebezpečnejšieho nepriateľa. Katolícki biskupi sa spočiatku úspešne bránili a v lete 1949 odvrátili Katolícku akciu – pokus komunistickej strany vyvolať rozpor medzi nimi a veriacimi. V noci z 13. na 14. apríla 1950 sa uskutočnila akciaK“. Ozbrojenci obsadili mužské kláštory pod zámienkou, že sú v nich sklady zbraní a mnísi udržiavajú styk so západnými krajinami. Rehoľníkov uväznili. V auguste 1950 boli v akciiR“ obsadené aj ženské kláštory. V apríli 1950 v akciiPgréckokatolícku cirkev násilne zlúčili s pravoslávnou. V januári 1951 sa v Bratislave konal vykonštruovaný proces s troma slovenskými biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom BuzalkomPavlom Gojdičom. Vojtaššáka odsúdili na 24 rokov väzenia, Buzalku a Gojdiča na doživotný žalár. V akciiBtisíce ľudí obvinených zo štátnej nespoľahlivosti vyviezli z miest do odľahlých obcí. Ich byty obsadili „spoľahliví ľudia“, najmä stranícki funkcionári.

Zostrený triedny boj hľadal vnútorných nepriateľov aj v samotnej komunistickej strane. V novembri 1952 sa v Prahe konal vykonštruovaný proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s generálnym tajomníkom KSČ Rudolfom Slánskym. Jedenásť obžalovaných odsúdili na smrť a popravili. Medzi nimi bol aj slovenský komunista Vladimír Clementis, obvinený zo „slovenského buržoázneho nacionalizmu“.
Medzi ľuďmi sa šíril strach. Báli sa otvorene hovoriť, aby ich niekto neudal Štátnej bezpečnosti. Roku 1953 zomrel symbol sovietskej diktatúry Stalin a krátko nato aj Klement Gottwald. Zdalo sa, že svitá na lepšie časy.
Po smrti Stalina a Gottwalda ľudia očakávali aspoň čiastočné zlepšenie neznesiteľných pomerov. Nádeje však boli zbytočné. Nový prezident Antonín Zápotocký ani stranícke vedenie neprejavili ochotu niečo zmeniť. Rástla moc Antonína Novotného, ktorý bol roku 1953 zvolený do novej funkcie prvého tajomníka Ústredného výboru KSČ.

Pražské komunistické vedenie nedôverovalo Slovákom, ba ani slovenským komunistom. Ožíval starý čechoslovakizmus. Okrem „zvyškov ľudáctva“ sa hľadal politický protivník aj medzi slovenskými komunistami. Časť komunistov (V. Široký, K. Bacílek), ktorá sa nezapojila do povstania v auguste 1944 alebo v ňom plnila iba pasívnu úlohu, videla teraz možnosť odstrániť bývalé povstalecké vedenie KSS a jeho prívržencov. Proces s „buržoáznymi nacionalistami“ sa uskutočnil v apríli 1954 v Bratislave. Gustáv Husák bol odsúdený na doživotie, Ivan Horváth na 22 rokov väzenia, Laco Novomeský na 10 rokov väzenia. Stali sa obeťami systému, ktorého základ kládli v roku 1944.

Česko-Slovensko sa stalo v roku 1955 členom vojenského zoskupenia štátov Varšavskej zmluvy, ktoré bolo úplne podriadené sovietskemu impériu. A. Novotnému sa po smrti A. Zápotockého roku 1957 podarilo získať aj prezidentský úrad. Tým spojil najvyššiu stranícku funkciu s najvyšším štátnym úradom. V krajine sa musel pestovať jeho kult. Všade sa dôsledne kádrovalo: minulosť, pôvod rodičov, známe názory a postoje rozhodovali, či niekto môže študovať, či sa uplatní v zamestnaní a ako bude ohodnotená jeho práca. Kádrový posudok putoval spolu s človekom vždy, keď zmenil zamestnanie. Aj naďalej sa preferovali tzv. robotnícke kádre – ľudia s robotníckym postojom, často bez ohľadu na ich schopnosti a vzdelanie. Pre nich sa zriaďovali osobitné kurzy, kde za niekoľko mesiacov dosiahli vysokoškolské tituly. Komunistické základné organizácie pôsobili na všetkých pracoviskách, úradoch aj na školách. Na voľné pracovné miesta dostávali absolventi vysokých škôl umiestnenky, pričom Slovákov často zámerne umiestňovali v Čechách,  a naopak, Čechov na Slovensku.
Roku 1960 prijal pražský parlament novú ústavu. Podľa nej krajina dosiahla socializmus a treba sa pripravovať na prechod k beztriednej komunistickej spoločnosti. V článku 4 ústava zakotvila vedúcu úlohu komunistickej strany v spoločnostimarxizmus-leninizmus ako štátnu ideológiu. Tieto zásady sa však dôsledne presadzovali od roku 1948. Názov štátu sa zmenil z Československá republika na Československá socialistická republika (ČSSR). Nový štátny znak už neobsahoval historický slovenský znak – dvojkríž. Nahradila ho partizánska vatra pod Kriváňom. Ústava zrušila slovenský zbor povereníkov. Tým sa dosiahlo obmedzenie slovenských orgánov na najvyššiu mieru.

Už začiatkom 60-tych rokov zo Slovenska vychádzali podnety na očakávanú zmenu. Slováci boli stalinským režimom rovnako postihnutí ako Česi, bol však pre nich nebezpečnejší. Jednak preto, že ich bolo menej, jednak preto, lebo im siahal na náboženstvo a podstatu národnej kultúry. Hrozilo, že stratia národný svojráz. Roku 1963 sa prvým tajomníkom KSS stal Alexander Dubček. Začal opozične vystupovať proti Novotnému. Slovenskí spisovatelia na jar 1963 otvorene kritizovali vládnu garnitúru A. Novotného. Miernym ústupkom bolo prepustenie niektorých „slovenských buržoáznych nacionalistov“ z väzeniaodvolanie V. Širokého z úradu predsedu vlády. Naďalej sa však kruto postupovalo proti náboženským aktivistom. Do väzenia sa dostal tajne vysvätený biskup Ján Chryzostom Korec s ďalšími spoločníkmi. Ľudia napriek všetkému nestrácali nádej, že dôjde k náprave.

Zdroj: killka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.015 s.
Zavrieť reklamu