Helenistické Grécko

Helenizmom nazývame obdobie od výbojov Alexandra Macedónskeho v r. 334-324 p.n.l. až do roku 30 p.n.l., kedy stratil svoju samostatnosť posledný helenistický štát, ptolemáiovsky Egypt.
 
Macedónia
-  hornatá krajina na severe Grécka bez prístupu k moru
-  v čele stojí panovník a rodová aristokracia
-  v prvej polovici 4.storočia p.n.l. začal macedónsky kráľ Filip II expanzívnu politiku s cieľom vybojovať prístup k moru
-  rok 338 p.n.l. bitka pri Chaironei – Filip II vs. Koalícia gréckych štátov
-  grécke štáty porazené, bol rozpustený aténsky spolok a začal sa proces zjednocovania Grécka
-  nasledovalo vytvorenie celogréckej federácie pod záštitou Macedónie a vyhlásenie všegréckej vojny proti  Perzii
 
Alexander Veľký
-  na trón sa dostal po nečakanej smrti otca, ktorý bol zavraždený na svadbe dcéry
-  jeho učiteľom bol Aristoteles, dostalo sa mu to najlepšie vzdelanie
-  nová bojová jednotka falanga – posilnené pravé krídlo prerazilo rady nepriateľa a zaútočilo n neho od chrbta
-  zjednotil Grécko, potlačil vzbury s finančnou pomocou Perzského kráľa Dareira III.
-  nesôr zaútočil na Perziu a po porazení perzského kráľa Dareira III. v bitkách pri Isse a Gaugemalách  v roku 333 p.n.l. ju celú ovládol
-  vyhlásili ho za kráľa Ázie a nastúpil na Perzský trón
-  podrobil si strednú Áziu, bitka pri Jaxarte roku 329 p.n.l.
-  oženil sa s princeznou Roxanou zo Sogdiany, svadba mala priniesť zmier medzi Grékmi a Orientom, nemal žiadneho potomka
-  rok pred smrťou zrovnoprávnil Peržanov a Macedónčanov vo svojej ríši
-  výprava do Indie sa neskončila úspešne, kvôli vzburám vo vojsku a predčasnej smrti Alexandra na maláriu v roku 323 p.n.l.
 
Alexandrova ríša
-  rozprestierala sa od Grécka po Indiu
-  vládnucou vrstvou boli Gréci
-  štátnym jazykom bola Gréčtina
-  v umení prevládal realizmus, rozvoj filozofických škôl( stoicizmus, skepticizmus, novoplatonizmus)
-  hlavným mestom sa stala Alexandria, ktorá bola kultúrnym centrom helenizmu, tu sa miešala kultúra Grékov spolu s prvkami orientálnych krajín, dobytých Alexandrom

Helenistické štáty
-  po smrti Alexandra mali v ríši vládnuť diadochovia, ktorý sa mali postupom času striedať, no to sa nepodarilo presadiť kvôli vlastným záujmom Alexandrových generálov
-  ríša sa rozdelila definitívne v roku 280 p.n.l. na 3 časti 
1.  Seleukovská ríša – Seleukos
2.  Ptolemaiovska v Egypte – Ptolemaios
3.  Macedónska v Európe – Antigonas
-  od roku 276 p.n.l. vládol v Seleukovskej a Ptolemaiovskej ríši Antigonas Gonatas
-  keďže vládnucou vrstvou boli cudzinci vznikali občianske nepokoje, tie boli potlačené, lebo vládcovia sa mohli spoľahnúť na silnú armádu a kolonizačnú činnosť(Gréci dostávali rôzne vysoké funkcie a výhody ak sa presťahovali do dobytých oblastí)
-  medzi helenistickými štátmi dochádzalo často k územným sporom ako vytvorenie Pergamonského kráľovstva, ktoré sa odtrhlo od Seleukovskej ríše v Malej Ázii
-  štáty sa začali potupne rozpadať pod vplyvom Ríma a postupne boli všetky dobyté  148 p.n.l. - Macedónia
    146 p.n.l. - Grécko
133 p.n.l. - Pergamon
  64 p.n.l. – Sýria
  30 p.n.l. - Egypt
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/1868-helenisticke-grecko/