Staroveký Egypt

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: apfel
Typ práce: Referát
Dátum: 10.11.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 533 slov
Počet zobrazení: 13 793
Tlačení: 1 108
Uložení: 1 190
Geografické podmienky
-  nachádza sa v povodí rieky Níl
-  výborné podmienky na poľnohospodársku výrobu
-  remeselná výroba, hrnčiarstvo, počiatky sklárstva
-  chov oviec a kôz, rybolov
 
Vznik štátu
-  potreby budovania zavlažovacieho systému si vynútila vznik štátu
-  centralizovaný štát vznikol okolo r.  3100  pnl., keď faraón Meni spojil Horný a Dolný Egypt
-  panovník (faraón) mal v rukách všetku moc (orientálna despocia ), vtelený boh – uctievaný ako boh, najvyšší sudca a veliteľ vojska
-  štát sa delil na menšie oblasti – nómy, ktoré spravovali určení úradníci (nomarchovia)
-  oporou faraóna boli kňazi, mali právo konať náboženské obrady
 
Periodizácia dejín Egypta
a) Cinevské kráľovstvo 3100 – 2635 pnl
a) Stará ríša 2635 – 2135 pnl
c) Stredná ríša 2061 – 1785 pnl
d) Nová ríša  1552 – 1070 pnl
e) Neskorá ríša  1200 – 30 pnl
 
-  obdobia jednotlivých ríš boli prerušené tzv. prechodnými obdobiami
 
Stará ríša
-  prvé dve dynastie egyptských panovníkov sídlili v meste Cinev ( Cinevské kráľovstvo )
-  hlavným mestom Starej ríše bolo mesto Menofer
-  faraóni Starej ríše si stavali mohutné hrobky – pyramídy
-  najstaršia z nich je Džoserova stupňovitá pyramída
-  najväčšie pyramídy postavili panovníci Chufu (Cheops), Rachef (Chefrén) a Menkaure (Mykerínos) při meste Gíza
-  stavby pyramíd vyčerpali krajinu, vypukli vzbury, bola oslabená centrálna moc panovníka
-  z týchto príčin Stará ríša zanikla
 
1. prechodné obdobie – rozpad na menšie štáty ( nomarchovia si rozdelili krajinu bojovali medzi sebou, hospodárska kríza a hladomor
 
Stredná ríša
-  centralizovaný štát obnovili panovníci 12. dynastie
-  hlavným mestom bol Veset
-  budovanie hrádzí a zavodňovacích stavieb
-  obchod s Krétou, Cyprusom a Palestinou
-  najvýznamnejším panovníkom bol Senvosret III.
 
2. prechodné obdobie – vnútorné rozpory, oslabenie kráľovskej moci, prenikanie kmeňa Hyksosov, prevzali egyptskú kultúru a náboženstvo
 
Nová ríša
-  obdobie 18. 20. dynastie predstavuje vrchol straroegyptských dejín
-  za vlády Thutmosa III. Egypt dosiahol svoj najväčší rozsah
-  ďalší významní faraóni : Amenhotep IV.; Ramzes II.;
Amenhotep IV. sa pokúsil zničiť moc kňazov a uskutočnil náboženskú reformu (zrušil polyteizmus a nastolil kult jedného boha Amóna)
-  zmenil si meno na Achnatón a založil nové hlavné mesto Achetatón
-  po jeho smrti bol obnovený polyteizmus
Ramzes II. zastavil rozpínanie Chetitskej ríše v r 1285 pnl v bitke pri meste Kádeš
-  túto udalosť pripomína prvá mierová zmluva v dejinách (vznik diplomacie)
 
Neskorá ríša
-  okolo r. 1200 pnl musel Egypt čeliť nájazdom „ morských národov „
-  aj keď sa Egypt ubránil, bola jeho moc oslabená a začal sa úpadok ríše
-  v r 671 pnl dobyli Egypt Asýrčania v r. 525 Peržania
-  keď v r. 332 pnl Alexander Macedónsky zničil Perskú ríšu, Egypt bol súčasťou jeho ríše
-  po jeho smrti sa v Egypte zmocnil vlády Alexandrov generál Ptolemaios
-  Ptolemaiovci vládli v Egypte až do r. 30 pnl, keď bol Egypt pričlenený k Rímskej ríši
 
Egyptská kultúra
-  Egypťania vytvorili rozsiahly náboženský systém s množstvom bohov
-  s náboženstvom úzko súviselo aj proces mumifikácie tiel  (zachovanie tela pre posmrtný život)
-  zaslúžili sa o rozvoj vied najmä lekárstva, chirurgie, astronómie a matematiky
-  Používali obrázkové písmo  - hieroglify
-  Rozvoj architektúry – stavby chrámov, pyramíd, palácov
-  Pamiatky: Údolie kráľov (Tutanchamónova hrobka), chrámový komplex v Karnaku a Luxore, Ramzesov chrám v Abu Simbel, zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut, sfinga pri Gíze

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.014 s.
Zavrieť reklamu