Diktatúry v Európe v medzivojnovom období

Po prvej svetovej vojne bola hospodárska situácia vo svete kritická. Peniaze strácali hodnotu, zbrojárske továrne začali prepúšťať, muži sa vracali z frontov a nenašli zamestnanie. Všade bolo plno bezbranných ľudí. V hornatejších krajoch bol život po vojne najťažší, pretože sa tam málo urodilo. Chlieb sa drobil, chutil ako glej, pivo bolo ako žltá voda, čokoláda ako zafarbený piesok, zemiaky boli namrznuté.

V rovinatých krajoch sa viac urodilo aj dochovalo a tak tam mládenci a chlapi chodili kúpiť nejaké potraviny . Sedliaci boli radi, že majú veľa peňazí, ale keď prišli do mesta, zistili, že ceny nástrojov vystúpili na štvornásobok. Tak sa vymieňali potraviny za nástroje, vázy, hrnce ale aj snubné prstene, len aby ľudia prežili. Takáto situácia bola aj v štátoch, ktoré vznikli po vojne. Politické zriadenia v nich boli demokracia a diktatúra.

V Rusku, Taliansku a v Nemecku sa dostali k moci diktátori, ktorí využili hospodársky stav krajiny v svoj prospech. Ich hlavným cieľom bolo to, aby ľudia počúvali ich hlásanie a presadzovali iba ich stranu. To považovali za najrozumnejšie. Preto zrušili všetky ostatné politické strany, zakázali vykonávať činnosť rôznym spolkom, organizáciám. Kontrolovali školstvo, súdnictvo a kultúru. Ten, kto s nimi nesúhlasil bol kruto potrestaný napríklad v pracovných a koncentračných táboroch, vo väzeniach, vo vyhnanstve na Sibíri a na Liparských ostrovoch.

V roku 1917 v Rusku V. I. Lenin ilegálne- rozohnal ústavodarné zhromaždenie a ignoroval voľby. Jeho strana sa nazývala komunistická. Komunizmus sa zaviedol takmer na celom svete. Po jeho smrti v roku 1924 nastúpil J. V. Stalin. Benito Mussolini pôsobil v Taliansku. Taliansky kráľ ho v októbri 1922 poveril aby zostavil vládu. To bol na niekoľko desaťročí koniec demokracie. Mussolini sa stal diktátor a jeho strana bola fašistická.

Adolf Hitler sa dostal k moci v Nemecku. Využil hospodársku krízu vo svete a sľuboval, že keby bol on pri moci mohla by byť situácia v krajine lepšia. Keď bola kríza najhlbšia a bieda najväčšia dostal najviac kresiel v parlamente. V januári 1933 sa stal A. Hitler kancelárom. Diktatúra v Nemecku mala dve osobitosti to znamená, že bola od diktatúr v ostatných krajinách o niečo odlišná. Vyhlásili sa rasové zákony, podľa ktorých existovali nadradené rasy- Nemecko, a podradené rasy- Slovania, Židia a Rómovia. Druhou osobitosťou bolo, že v Nemecku , ktoré prehralo vojnu a muselo plniť ťažké podmienky mierovej zmluvy, mala hospodárska kríza katastrofálne následky. Hitler hlásal, že sa pomstí za porážku v prvej svetovej vojne. Sľuboval, že urobí všetko preto, aby si podmanil Európu a neskôr aj celý svet.

V súčasnosti je diktatúra v krajinách Latinskej Ameriky a to v: Argentíne, Čile, Venezuele, Kolumbii, Peru, Bolívii i v mnohých ďalších rozvojových krajinách. Ak nastane v štáte problém, mal by sa riešiť mierovou cestou. Štáty sa musia snažiť aby sa jednotlivec nedostal k moci natoľko, aby ovládol svojou teóriou celý svet.