Vnútroštátne problémy ČSR
Charakterizujte vnútroštátne problémy ČSR
- Analyzujte historický text. Zhodnoťte, v čom spočívali výhody alebo
nevýhody spojenia Čechov a Slovákov v jednom štáte
- Vyslovte vlastný názor na myšlienku čechoslovakizmu
- Zhodnoťte
hospodárske postavenie Slovenska v porovnaní s Čechmi a Moravou
- Zhodnoťte vplyv dvoch hospodárskych kríz na hospodárstvo
Československa
Pomôcky: Historický text- Z prejavu Jozefa Tisu, poslanca Národného zhromaždenia, 20.10.1933(Dejepis 4, nár., s.
20)
- spojenie Česka a Slovenska do jedného štátu bolo pre Slovensko zrejme jedinou možnosťou, ako sa hospodársky postaviť
na nohy
- hoci oba národy ako súčasť bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie patrili k hospodársky najrozvinutejším a po vojen sa zaradili k
hospodársky rozvinutejším krajinám Európy, Slovensko bolo voči českej časti štátu v úlohe chudobnejšieho a slabšieho partnera
-
keďže vyspelejšie české hospodárstvo stratilo po vojne väčšinu zahraničných odbytísk, snažilo sa umiestniť časť výrobkov aj na
slovenskom trhu
- rovnako politici a vplyvné hospodárske skupiny hľadali legálne možnosti, ako obmedziť vznikanie ďalších
priemyselných podnikov vyrábajúcich rovnaký tovar, aký produkovali ich podniky
- toto všetko spolu so zlou situáciou európskej
ekonomickej situácie sťažovalo prestavbu slovenskej ekonomiky
- hospodárstvo Slovenska prešlo v medzivojnovom období niekoľkými
etapami
- v prvej etape(1918-1920) štát regulačnými zásahmi a zákonmi usmerňoval vývoj hospodárstva, čo bolo výhodné najmä pre
slovenské hospodárstvo
- prioritou štátu bolo zabezpečenie colného územia a zriadenie vlastnej meny(1919)
- rovnako sa začalo s
hospodárskymi a sociálnymi reformami, medzi ktoré patrili- zákon o pozemkovej reforme, ktorý prerozdelil štátnu pôdu medzi vidiecke
obyvateľstvo; zákon o osemhodinovom pracovnom čase či zavedenie systému podpôr v nezamestnanosti
- rovnako sa začalo s intenzívnou
elektrifikáciou a výstavbou železníc ako predpokladmi ďalšieho hospodárskeho rozvoja
- v ďalšej etape(1921-1929) nastalo obdobie tzv.
liberalistického princípu voľnej súťaže
- sprievodným znakom bol zápas podnikov o veľké, predovšetkým štátne dodávky vo
všetkých odvetviach priemyslu, pričom sa tu výrazne prejavilo silnejšie postavenie Česka v spoločnom štáte
- následkom bolo masívne
obmedzovanie hospodárskej činnosti a zatváranie podnikov, ktoré sa najviac prejavilo na strednom Slovensku, takmer úplne zanikol rozvinutý
hutnícky priemysel
- nastanú situáciu sprevádzal vznik tzv. hladových dolín, vzrástla vlna vysťahovalcov, keď v rokoch 1921-24 dostalo
vysťahovalecký pas takmer 90 000 osôb, rovnako rapídne stúpol počet kvalifikovaných pracovníkov, ktorí odchádzali na tzv. sezónne práce
- všetky tieto javy boli vyvrcholením prvej hospodárskej krízy
- následný hospodársky rast sa prejavoval pomaly, aj to len v
niektorých oblastiach, a súvisel najmä s lepšími možnosťami vývozu do zahraničia
- vplyv celosvetovej hospodárskej krízy sa na
Slovensku prejavil až v rokoch 1930-34
- ako prvé bolo zasiahnuté poľnohospodárstvo, rapídne klesli ceny produktov, dôsledkom čoho bolo
zadlženie veľkej časti vidieckeho obyvateľstva( celkovo 5 mld.), nastala vlna exekučných konaní a vyvlastňovania majetku, čo viedlo k
sociálnym vzburám a celospoločenskému napätiu
- ničivý priebeh mala hospodárska kríza najmä v priemysle, množstvo závodov prerušilo
alebo celkom zastavilo výrobu, rapídny nárast nezamestnanosti, obmedzenie vyplácania podpôr v nezamestnanosti
- štátni predstavitelia si
uvedomili nevyhnutnosť dlhodobých ekonomických plánov- návrat k štátnym zásahom do riadenia hospodárstva
- na Slovensku sa z
iniciatívy politikov a národohospodárov(Imrich Karvaš, Kornel Stodola) začal uplatňovať nový národohospodársky smer- regionalizmus
-
jeho cieľom bolo povzniesť najzaostalejšie oblasti na úroveň vyspelých aj pomocou štátnych dotácií
- bol potrebný dôkladný
hospodársky prieskum, za jeho účelom vznikol Národohospodársky ústav Slovenska
- výsledný celoslovenský hospodársky plán bol
predložený prezidentovi a vláde ČSR
-jeho účinok bol hmatateľný napríklad v urýchlení elektrifikácie, rozvoji komunikácií, čo
prispelo k celkovému rozvoju slovenského hospodárstva
- najvýraznejšie oživenie hospodárstva nastalo v rokoch 1936-37,keďz obavy pred
hrozbou napadnutia ČSR fašistickým Nemeckom nastal prudký rozvoj hospodárstva, hoci len v niektorých odvetviach, najmä v ťažkom priemysle
- hospodársky rozmach pribrzdil až rast medzinárodného a vnútroštátneho napätia v roku 1938
Zones.sk – Zóny pre každého študenta