ZSSR od vzniku po II. svetovú vojnu
Februárová revolúcia 1917 v Rusku odstránila definitívne monarchiu. Ruský cár bol definitívne zbavený moci. No situácia sa
tým nijako nevyriešila. Obrovské ekonomické problémy krajiny sa nedali riešiť šmahom ruky. Ani nová vláda nedokázala nasadiť takú taktiku
boja, aby vojnu definitívne rozhodla. Nerozhodné boje pretrvávali ďalej.
V podstate možno hovoriť o dvojvládí.
Na jednej strane to bola vláda menševikov a sociálnych demokratov pod vedením Alexandra Fiodoroviča Kerenského, na druhej strane
soviety robotníkov a vojakov. Sovietom velili V.I. Lenin a L.D. Trockij. Obe vlády boli v podstate diktatúrami a obe vládli súčasne, ani
jedna nemala moc aby tú druhú zvrhla. Okrem toho sa uskutočnil tzv. Kornilovov puč, pokus gen. Kornilovova získať moc. Na vidieku boli
nespokojní roľníci, v mestách zasa stúpali ceny základných potravín. Z tohto chaotického stavu videli marxisti-leninisti – boľševici
východisko v revolúcii. Kým marxisti starého razenia- starí marxisti nepovažovali za vhodné okamžité prevedenie revolúcie, kým neprebehne
kapitalistická fáza hospodárskeho vývinu, marxisti- leninisti boli za to, že kapitalistická revolúcia prerastie do socialistickej revolúcie
a nastolí sa diktatúra proletariátu. Už v Aprílových tézach boj proti vláde a prevzatie moci sovietmi propagoval V.I. Lenin, ktorý sa
z Fínska 10. októbra na rušni ako kurič vrátil z exilu za účelom spraviť revolúciu.
A tak sa 7. novembra 1917 podľa
nášho kalendára, 25. októbra podľa gregoriánskeho kalendára uskutočnila Veľká októbrová socialistická revolúcia. Boje začali
výstrelom z krížnika Auróra. Revolucionári- červené gardy zaútočili na Zimný palác a zlikvidovali stráže, súbežné akcie v iných
mestách dokázali nastoliť novú moc. Vznikla Rada ľudových komisárov. Predseda rady ľudových komisárov bol V.I. Lenin. Nová moc uskutočnila
radikálne zásahy do spoločenských i hospodárskych pomerov. Aj keď boli uzákonené Dekrét o mieri a Dekrét o pôde, čiže prestalo
Sovietske Rusko okamžite bojovať a bola skonfiškovaná pôda veľkých vlastníkov s prísľubom rozdelenia medzi roľníctvo, bojovalo sa
naďalej. Jednak bojovali generáli verní cárovi a bojovali i prívrženci Kerenského. Okrem toho do Ruska vpadli intervenčné jednotky. Bolo to
preto, lebo komunisti rozpútali v krajine teror proti vlastníkom pôdy, podnikateľom a proti „bývalým ľuďom“ vôbec. Aj cárska rodina
Romanovovcov bola vystrieľaná.
Vojna proti intervenčným jednotkám západu a proti „bielym generálom“, ktorí
Bielym gardám velili /najznámejší je asi gen. Kolčak/ trvala dva roky. Červené gardy už boli zatlačené na pomerne malé územie, no za
pomoci vynikajúceho organizátora Trockého, ktorý sám šiel zháňať ľudí do armády Červená armáda, ktorá bojovala proti koalícii viac
ako 10 štátov zvíťazila. Vojnový komunizmus, t. j. centrálne riadené hospodárstvo i život krajiny priviedol Rusko na pokraj kolapsu
a hladu. Ruská ekonomika skoro skolabovala. 1919 sa vytvorila III. internacionála, internacionála marxisticko-leninských strán. Sídlila
v Moskve a dávala presné direktívy iným komunistickým stranám. V marci 1921 Lenin vyhlásil Nový ekonomický plán /NEP/. Vďaka nemu sa
podarilo isté oživenie ekonomiky. NEP povolil čiastočné fungovanie súkromnej hospodárskej činnosti. Predvojnový stav ekonomiky sa podarilo
dosiahnuť roku 1927. No boľševická moc často ukazovala svoju odvrátenú tvár. V marci 1921 vypuklo povstanie kronštadtských námorníkov.
Bolo proti biede a nadvláde komunistickej strany.
Povstanie bolo zbraňami potlačené. Viedlo to k pritvrdeniu
oficiálneho kurzu vnútri strany. Každá opozícia proti generálnej línii bola hodnotená ako oportunizmus a prívrženci hlavnej línie ju
odsúdili a zasiahli. Pri prvej čistke roku 1921 bola až štvrtina členov VKS /b/ vylúčená zo strany. V apríli 1922 sa stal generálnym
tajomníkom strany Jozef Vissarionovič Stalin. Tento starý komunista s prezývkou Koba zakladal revolučné frakcie už v pravoslávnom seminári.
Mal teda teologické vzdelanie, no bol presvedčený komunista a starý revolucionár. Spoluorganizoval už VOSR. Potom sa stal ľudovým komisárom
pre národnostné otázky. Tu sa prejavil ako bezohľadne rozhodujúci funkcionár. Ako nekompromisný a tvrdý politik sa prejavil hlavne vo funkcii
generálneho tajomníka strany, čo bolo badateľné najmä od roku 1922.
Roku 1922 bol vyhlásený Sovietsky zväz. Na
istý čas sa jeho súčasťou stalo i Mongolsko. ZSSR uznalo Nemecko Rapallskou zmluvou. Od konca roka 1922 sa zdravotný stav Lenina zhoršoval.
Utrpel niekoľko porážok a súčasne trpel progresívnou paralýzou. V II. polovici roka 1923 sa Leninov život chýlil ku koncu. Vo svojom
politickom testamente, ktorý nadiktoval Lenin 23. decembra 1923 varoval pred nástupom Stalina ako jedinej osoby k moci. A priori proti nemu nebol,
ale chcel ho vidieť ako jedného z členov vedenia, nie ako človeka uzurpujúceho si moc, preto ho navrhol odvolať z funkcie generálneho
tajomníka. Poznal jeho povahové vlastnosti a chcel podať varovanie. Lenin však už nevedel chodiť ani hýbať rukami a v priebehu niekoľko
dní už úplne dospel do posledného štádia progresívnej paralýzy. Nespoznal nikoho a šialene vykrikoval. Jeho list dal Stalin zničiť
a kópie sa neskôr už nevyťahovali. Leninov list sa síce prerokoval vo vedení strany, ale Stalin sa obvineniam ubránil. Keby bol Lenin zostal
ešte nejaký malý čas pri zmysloch, Stalin by možno neostal vo funkcii a ostal by len jedným z členov vedenia. Po smrti Lenina 21. 1. 1924 sa
po určitých vnútrostraníckych bojoch Stalin rýchlo predral k moci.
Najprv bol len jedným z členov trojčlenného
kolégia. /Zinoviev, Trockij, Stalin/. V roku 1924 sa formálne od ZSSR osamostatnilo Mongolsko. Stalin sa po Leninovej smrti nevyberavo
zbavoval politickej konkurencie. Podarilo sa mu postupne likvidovať opozíciu a vo svojich rukách sústrediť väčšinu moci. 1925 Stalin za
pomoci Kameneva a Zinovieva dosiahol Trockého odchod z vlády. Trockij kritizoval Stalinov hospodársky program a odmietol Stalinovu teóriu
o víťazstve socializmu v jednej krajine. Namiesto toho propagoval premanentnú revolúciu, t. j. teóriu podľa ktorej sa vedľa kapitalistickej
revolúcie vytvorí socialistická a treba ju uskutočňovať v celom svete, inak postupne komunizmus ako zriadenie zanikne. Roku 1927 Stalin
dosiahol, aby jeho najväčší rivali Trockij a Zinoviev boli vylúčení Ústredného výboru VKS /b/. O 4 týždne oboch vylúčili dokonca i zo
strany.
Stalin zaviedol vlastnú cestu. V podstate sa snažil vychádzať z Lenina, no zaviedol vlastné tvrdenia
čím utvoril vlastný model marxizmu. V práve a politológii bol za posilnenie štátneho útvaru a práva na účel boja proti kapitalizmu zo
ZSSR ako socialistickej krajiny. Za jeho vlády sa v umení stal záväznou normou socialistický realizmus. Predtým v umení mal svoje
nezastupiteľné miesto i ruský konštruktivizmus, komunistický avantgardný umelecký smer. Stalin počiatkom 30. rokov začal viesť masové
čistky. Vytvoril sa nový fenomén- politický proces. Pri politickom procese bol obvinený vypočúvaný a mučený a donútený obyčajne
k priznaniu. Malo to za účel demonštrovať jeho vinu a ukázať pred svetom spravodlivosť trestu, zastrašiť opozičníkov a zbaviť sa
potrestaného, ako aj úplne rozbiť zvyšky samostatného politického jednania občanov.
Trest bol obyčajne väzenie alebo
poprava. Roku 1934 sa stal S.M. Kirov, stranícky funkcionár obeťou atentátu. Zrejme ho zavraždil človek, ktorý konal na vlastnú
päsť, no Stalin atentát využil. Samotný atentát sa stal zámienkou na rozpútanie vlny represálií. Popravení boli: Kamenev, Zinoviev, tí
v súvislosti s atentátom. Neskôr boli popravení aj iní predtým mocní súdruhovia Bucharin, Ježov, Jagoda a mnohí iní. Bolo to často
z ideologických dôvodov, napr. Bucharin bol popravený ako obeť svojich názorov zastávajúcich ponechanie malého súkromného vlastníctva
roľníkom- a toto je oproti stalinizmu napravo. Trockisti sú zasa považovaní za ľavú úchylku. Všetko čo šlo od Stalina buď viac doľava
alebo doprava bolo odsúdené a ideoví pôvodcovia i stúpenci likvidovaní, často i fyzicky. Okrem toho Stalin neveril takmer nikomu, okrem
Beriju /po celý život/ a Molotova /do 1946, nikdy nebol zatvorený/. Po provokáciách NKVD, kde na falošnú stopu zmiatli aj československú
rozviedku bol popravený maršal Tuchačevskij, výborný sovietsky stratég.
V roku 1935 došlo k zmene politiky VKS /b/ vo
svete. Vyhlásila tzv. politiku ľudového frontu. Kým dovtedy boli za hlavných nepriateľov považovaní sociálni demokrati, odvtedy sa
hlásalo spojenectvo so sociálnymi demokratmi proti ultrapravicovým silám /nacizmu a fašizmu/. ZSSR vstúpil dokonca do Spoločnosti Národov.
1936 bola vyhlásená nová ústava, celá v stalinistickom duchu. Ústredným orgánom bol najvyšší soviet. Skladal sa zo sovietu zväzu
a sovietu národností. VKS /b/ mala zakotvenú vedúcu úlohu v ústave. Od leta 1936 do roku 1938 prebehli veľké politické procesy. Obdobie
veľkých čistiek skončilo 1938 Ježovovou popravou. Procesy ešte pokračovali, ale už nie v takom masovom meradle ako dovtedy.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta