Druhá svetová vojna

DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA
 
» anšlus Rakúska – „Fall Otto“
- Rakúsko bolo prvým štátom, ktorý bol pričlenení k Nemecku pri vytváraní Veľkonemeckej ríše
- najprv bolo v sfére vplyvu Mussoliniho Talianska, ale v druhej polovici 30-tych rokov dal Mussolini Hitlerovi najavo, že uznáva Rakúsko ako nemeckú sféru vplyvu
- Hitler nechcel Rakúsko obsadiť vojensky, pretože si nebol istý Mussoliniho postojom a nemal zabezpečené hranice s Francúzskom → vyvíjal na rakúskeho kancelára Kurta Schuschnigga nátlak, aby sa vzdal nezávislosti Rakúska
- v prvom rade žiadal › voľné pôsobenie pre rakúskych nacistov
› vymenovanie Arthura Seyss-Inquarta za ministra vnútra a bezpečnosti
› prispôsobenie sa rakúskej zahraničnej a hospodárskej politiky 
Nemecku – de facto úplne podrobenie sa Nemecku
- Schuschnigg diktát vo februári 1938 prijal, ale rozhodol sa vypísať plesbiscit o budúcnosti krajiny → plány o plesbiscite stroskotali; Hitler ho donútil kapitulovať a 12. marca 1938 vojensky obsadil Rakúsko (akcia „Otto“)
- za ovácií obyvateľstva vyhlásil Hitler Rakúsko za nemeckú provinciu Ostmark
» poľská otázka – „Fall Weiss“
- rozbitie ČSR (Protektorát Čechy a Morava + samostatný Slovenský štát) primälo západné mocnosti k podniknutiu razantnejších krokov
- VB začala rokovať o kolektívnych garanciách s Poľskom a ZSSR v prípade nemeckého útoku
- N.Chamberlaine 31. marca vyhlásil, že v prípade napadnutia Poľska Nemeckom poporí VB Poľsko → k tomuto vyhláseniu sa pripojilo aj Francúzsko
- Hitler sa chcel vyhnúť vojne na dvoch frontoch a prikázal urýchliť prípravu na útok proti Poľsku („Fall Weiss“) a začal sondovať možnosti na spojenectvo so Stalinom

» Pakt Molotov-Ribbentrop/Hitler-Stalin
- v roku 1926 podpísali Nemecko a ZSSR Zmluvu o neutralite
- v ZSSR v 30-tych rokoch bola snaha o zorganizovanie systému kolektívnej bezpečnosti (ochrana európskych národov pred Hitlerom) pod vedením ľudového komisára pre zahraničie Litvinova, ale západné mocnosti nemali záujem o vojenskú dohodu s komunistami
- Stalin prešiel na novú stratégiu; chcel zničiť všetkých „imperialistov“(nekomunistické krajiny vrátane fašistických) a zaviesť celosvetový proletariát
- Stalin vymenoval na miesto ľudového komisára pre zahraničie Viačeslava Molotova, ktorý s nemeckým ministrom zahraničia Joachimom von Ribbentropom pripravoval Zmluvu o neútočení pod zámienkou obchodných rokovaní
- Pakt Molotov-Ribbentrop bol podpísaný 23. augusta 1939 v Moskve
→ v ňom sa obe krajiny zaviazali v prípade ozbrojeného konfliktu neposkytnúť pomoc tretej strane
→ v Tajnom dodatku bolo ukotvené rozdelenie sfér vplyvu vo východnej a juhovýchodnej Európe: Poľsko bude rozdelené na 3 čast podľa hraníc riek Narvy, Visla a San (2 časti pre Nemecko, 1 pre ZSSR); Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Besarábia v Rumunsku pripadne ZSSR
 
» útok na Poľsko
- o niekoľko dní po podpísaní paktu Molotov-Ribbentrop komando SS prezlečené do poľských uniforiem zničilo nemecký vysielač pri meste Gleiwitz (Gliwice) na poľsko-nemeckej hranici
- toto zinscenované napadnutie poslúžilo Hitlerovi ako zámienka pre začatie vojny s Poľskom
→ 1. septembra 1939 o 4:45 ráno prekročila nemecká armáda poľské hranice a začala sa 2. sv.vojna
→ 3. septembra vypovedalo Francúzsko a VB Nemecku vojnu, ale nemecký útok na Poľsko bol taký zdrvujúci, že Poľsko bolo do dvoch týždňov porazené
- ani jedna z krajín nezačala vojenské operácie proti Nemecku, preto sa vojna pomenovala „čudná“ alebo „vojna po sediačka“(sitzkrieg)
→ 17. septembra napadla Poľsko aj červená armáda ZSSR a obsadil východ krajiny
- 29. septembra poľská armáda kapitulovala a vláda sa presídlila do Londýna
- Nemci z jednej časti Poľska vytvorili Generálny gouvernement spravovaný Hansom Frankom a druhú pripojili k Veľkonemeckej ríši
 
» sovietsko-fínska vojna
- na základe paktu Molotov-Ribbentrop si Sovietsky zväz nárokoval na územia vo východnej Európe
- donútil vlády Estónska, Lotyšska a Litvy podpísať zmluvu o vzájomnej pomoci – de facto sa stali súčasťou ZSSR
- Fínsko odmietlo takúto zmluvu aj zmluvu o zmene hraníc → 30. novembra 1939 napadolo ZSSR (bolo vylúčené zo Spoločnosti národov)
- 12. marca 1940 bolo Fínsko obsadené a porazené
- na konci júna bola k ZSSR pripojená Besarábia a severná Bukovina na základe „dohody medzi Rumunskom a ZSSR“
- v auguste Sovietsky zväz vojensky obsadil aj pobaltské štáty
 
» obsadenie Dánska a Nórska
- 9. apríla 1940 nemecká armáda obsadila Dánsko a Nórsko
- Hitler tým sledoval narušenie britských námorných spojov a plynulé dodávky žel.rudy zo Švédska
- v Nórsku po odchode kráľa do londýnskeho exilu vznikla kolaborantská vláda zložená z nórskych nacistov na čele s Vidkunom Quislingom (quisling=zradca)
 
» vojna proti Francúzsku
- v noci z 9. na 10. mája Nemci letecky bombardovali vlastné mesto Freiburg, ale nálety pripísali spojeneckým vojskám, aby mohli mať dôvod na obsadenie krajín Beneluxu
- 10. mája 1940 Nemci obsadili krajiny Beneluxu, aby sa cez Belgicko dostali do Francúzska
- Nemci obišli Mažinotovu líniu (zabezpečená hranica Francúzska s Nemeckom)  a vybrali sa cez nechránené francúzsko-belgické hranice
- Nemcom sa podarilo obkľúčiť 300 000 britských a francúzskych vojakov v prístavnom meste Dunkerque → podarilo sa ich evakuovať do Anglicka cez kanál La Manche
- 5. júna začala druhá časť nemeckého útoku – na Paríž
- 10. júna vstúpilo do vojny po boku Nemecka aj fašistické Taliansko, tým že vyhlásilo vojnu už takmer porazenému Francúzsku
- 14. júna vstúpili nemecké jednotky do hlavného mesta
→ vznikla nová vláda na čele s Philippom Pétainom, ktorá sa snažila o podpísanie separátneho mieru s Nemeckom (ešte pred vpádom Nemecka vystriedal na poste premiéra Paul Reynaud Daladiera, ale táto zmena prišla neskoro)
→ na čelo fran.odboja sa postavil generál Charles de Gaulle, ktorý založil výbor Slobodné Francúzsko a viedol vojnu proti Hitlerovi v Alžírsku (fran.kolónia)
- 22. júna bola v Compiégneskom lese podpísaná kapitulácia Francúzska
→ krajina bola rozdelená na dve časti:
-  sever s Parížom až po Atlantik obsadili Nemci
-  juhovýchod spravovala bábková profašistická vláda Pétaina vo Vichy
 
» bitka oVB
- politika appeasementu N. Chamberlaina sa stala pre VB neprijateľnou a 10. mája bol za britského premiéra zvolený Winston Churchill, tvrdý kritik Chamberlainovej vlády
- v Londýne sa vytvorilo centrum emigrantských vlád obsadených krajín (Poľsko, ČSR, Nórsko, Holandsko, Belgicko)
- po porážke Francúzska bol Hitler na vrchole moci, a preto sa chcel vyhnúť vojne s VB a uzavrieť mier → Churchill mier rezolútne odmietol
- Hitler začal pripravovať obsadenie VB; musel však získať prevahu vo leteckej vojne, aby kryl presun vojsk cez La Manche
- letecká bitka o Britániu sa začala v júni 1940
- invázia sa však nepodarila, lebo nemecké letectvo (Luftwafe) nedokázalo poraziť Britské kráľovské letectvo (RAF) ani po dvoch mesiacoch intenzívnych náletov
- VB pomáhala aj podpora amerického prezidenta Roosevelta, ktorému sa podarilo čiastočne prelomiť politika izolacionalizmu schválením zákona o pôžičke a prenájme vojenských zásob a materiálu pre spojenecké štáty, tzv. Lend and Lease Act v marci 1941
 
» os Berlín-Rím
- Taliansko a Nemecko sa pri podpore fašistov v špan.obč.vojne zblížili a v októbri 1936 podpísali protokol o spolupráci a vymedzení sfér vplyvu → vznik Osi Berlín-Rím (neskôr sa pripojilo aj Japonsko viď. Pakt troch)
» Pakt troch
- 27. septembra 1940 uzavrelo Nemecko, Taliansko a Japonsko Pakt troch, v ktorom sa zaviazali k vzájomnej spolupráci vo vojne a rozdelili si sféry vplyvu
→ Nemecko a Taliansko mali nastoliť diktatúru v Európe a Afrike
→ Japonsko v Ázii
- v novembri 1940 sa k paktu pripojili Rumunsko, Maďarsko a Slovensko; v marci 1941 aj Bulharsko; Juhoslávia tiež, ale tam ľud zmietol kolaborantskú vládu
 
» africký front
- pararelne s bitkou o Britániu prebiehala talianska ofenzíva proti britským kolóniám v sev.Afrike
- v septembri 1940 sa Mussolinmi rozhodol zaútočiť na Egypt (najväčšia britská kolónia)
- talianske ťaženie  bolo neúspešné;stratilo Etiópiu a bolo vytlačené do Lýbie
- Hitler poslal do Afriky tzv. Afrikakorps na čele s generálom Erwinom Rommelom – nemecké vojenské jednotky mali poraziť Britov, čo sa im nepodarilo
→ Nemci nedokázali prelomiť britský odpor; neúspešné obliehanie Tobruku od apríla do decembra 1941
- definitívna porážka Nemcov v Afrike nastala v bitke pri El Alameine, ktorý sa
generál Rommel pokúšal dobyť 3 krát
→ august-september 1942 – uskutočnil sa prvý a druhý pokus o dobytie; proti Rommelovi stál britský generál Bernard Montgomery
→ október-november 1942 – Briti prebrali iniciatívu a ukončili nemecké ťaženie v sev.Afrike
 
» balkánsky front
- v októbri 1940 začali Taliani neúspešnú ofenzívu proti Grécku, nakoniec im museli pomôcť nemecké jednotky
- 6. apríla 1941 zaútočili Nemci na Grécko aj Juhosláviu, v krátkom čase obe kapitulovali
→ situáciu využil chorvátsky vodca Ante Pavelič a 11. apríla vyhlásil vznik samostatného chorvátskeho štátu (kolaborantská vláda)
- juhoslovanskej armáde velil D. Mihailovič a partizánske jednotky viedol Josip Broz Tito (komunistický vplyv) → podpora obyvateľstva
 
» vojnové plány nacistov
- porazenie ZZSR a následné ovládnutie sveta
- vytvorenie novej Európy, ktorej centrom by bola Veľkonemecká ríša, iné krajiny by boli nem.kolónie
- nenemecké (najmä slovanské) národy mali byť vyhladené alebo sčasti ponemčené
- židovské obyvateľstvo malo byť úplne vyhladené a ostatné národy zoročené