Pomocné vedy historické, archeológia

Pomocné vedy historické, archeológia:
Každý dejepisec sa z historických prameňov snaží vyťažiť maximum informácií, lenže je ohraničený svojimi schopnosťami a možnosťami. Preto pri ich skúmaní využíva poznatky rôznych pomocných vied historických, medzi ktoré napr.patrí:

 1. Paleografia - veda o starých písmach, ktorá sa usiluje o správne čítanie a chronologické zaradenie písomných pamiatok, hlavne rukopisov a nápisov. Písmo vzniklo z hospodárskych potrieb starovekých civilizácií v Mezopotámii a Egypte na konci IV. tis. pr. Kr. Prvá abeceda, z obchodných potrieb zložená len zo samých spoluhlások, je pôvodu feníckeho. V 9. stor. potom k nej Gréci pridali samohlásky a vznikla tak grécka abeceda (alfabeta), z ktorej neskôr vznikla abeceda latinská. Sv. Konštantín a Metod vymysleli hlaholiku, základ dnešnej azbuky. Naše dnešné písmo, tzv. latinka, vzniklo v 15. stor. v Taliansku, keď sa jeho základom stala ranostredoveká karolinská minuskula. Papier je čínskym vynálezom z konca 2. stor. pr. Kr. a do Európy sa dostal až v l3. stor. po Kr.

2. Chronológia - veda o meraní času a prostriedkov k tomu používaných. Poznanie časových údajov a súvislostí slúžilo potrebám hospodárskym, duchovným aj kultovým. Židovský letopočet začínal v r. 376O pr. Kr. (v r. 1997 začal rok 5758), grécky prvou olympiádou v r. 776 pr. Kr., rímsky založením Ríma v r. 753 pr. Kr., kresťanský rokom narodenia Krista (1) - vypočítal ho mních Dionýsius Exiguus v r. 525 po Kr., ale pomýlil sa o 4 až 7 rokov, dlho potom bežal paralelne s letopočtom rímskym (juliánskym) a ujal sa až v 10. stor. Pretože juliánsky kalendár zaostával za astronomickým rokom o 10 dní, nechal v r. 1582 pápež Gregor XIII. kalendár upraviť a vznikol tak dnešný kalendár gregoriánsky. Arabský letopočet začína rokom 622 po Kr. (dnes l418).
Pre časové triedenie faktov sa používa periodizácia dejín. Základom modernej periodizácie sa stalo dielo Christopha Cellaria zo l7. stor. (starovek, stredovek a novovek), ktorá bola upravená v 18. stor. Johannom Christophom Gattererom takto: koniec staroveku rok 476 (pád ríše rímskej), koniec stredoveku l492. V 19. stor. bol pred starovek vďaka archeologickým vykopávkam zaradený pravek a v poslednom čase sa uvažuje o novej ére tzv. svetoveku, ktorý by mal začať rokom 1969, kedy človek pristál na Mesiaci.

3. Historická metrológia - vývoj mier a váh v minulosti. Metrická sústava bola prijatá až v r. l875.

4. Diplomatika - veda o písomnostiach úradného charakteru, písaných v kanceláriách rôznych úradoch a kláštorov, napr. matriky, mestské knihy či diplomatická korešpondencia.

5. Sfragistika - veda o pečatiach, ktorými sa overovala právna platnosť úradných písomnosti (v stredoveku nahradzujú pečaťe vlastnoručný podpis). Pečiatky sa vo väčšej miere začínajú používať až v 19. stor.

6. Kodikológia - veda o písomnostiach neúradného charakteru, t.j. o knihách a knižniciach. Centrom knižnej kultúry boli hlavne benediktínske kláštory, kde vznikali prekrásne knihy. Najstaršou slovenskou knižnou pamiatkou je Nitriansky kódex (evanjeliár) z 11. stor. V 12. stor. vznikla v Nitre aj jedna z prvých knižníc.

7. Epigrafika - veda o nápisoch na pevných látkach. Najstarší nápis na Slovensku je na rímskom náhrobnom kameni z konca l. stor. po Kr., zamurovaný v stene kostolíka v Boldogu, okr. Galanta. Nápis na trenčianskej skale (v Laugariciu) vznikol v zime l79-l8O po Kr., keď tu prezimovalo 855 vojakov II. légie Pomocnej pod vedením legáta Marca Valeria Maximiana.

8. Numizmatika - veda o dejinách platobných prostriedkov, ktoré môžeme rozdeliť na platidlá:
- predmonetárne (soľ, dobytok, plátno a pod.),
- monetárne, t.j. mince. Najstaršou mincou na Slovensku je aes grave zo Zobora z konca 3. stor. pr. Kr. Keltské strieborné mince typu Biatek z 1. stor. pr. Kr. sa stali výzdobným motívom súčasných päťkorunáčok. Zo stredoveku a novoveku poznáme meny denárovú
(955 - l3OO), grošovú (l3OO - l547) a toliarovú (l547 - l75O). Mena korunová je až z r. l892 (l9l8 či 1993).
- postmonetárne (peniaze papierové, používané od 17. stor.).

9. Ikonografia - veda o symboloch a umeleckej reči obrazov (znakom kresťana je ryba, sv. Cyril sa zobrazuje ako mních a sv. Metod ako biskup.

10. Genealógia - veda o rodoch a rodovej postupnosti.

11. Heraldika - veda o znakoch (erboch), ktoré mali zo začiatku iba význam vojenský. Neskôr dostali význam právny a stali sa symbolom určitej privilegovanosti. Poznáme tak znaky rodové, štátne (slovenský je z r. l848), mestské (Nitra má modrý štít so strieborným ramenom a striebornou žrďou s červenou zástavou a strieborným vodorovne postaveným dvojramenným krížom), cechovné aj cirkevné (kardinál má čierny klobúk a l5 strapcov, biskup klobúk zelený a 6 strapcov, pápežský znak je znakom štátu Vatikán, františkáni majú v znaku prekrížené ruky, piaristi monogram Márie a jezuiti - IHS, tri klince a srdce).

Archeológia je samostatnou historickou disciplínou, ktorá skúma počiatky a vývoj ľudskej spoločnosti na základe štúdia pamiatok hmotnej kultúry. Jej heuristikou je terénny prieskum a výskum, vedený s maximálnou presnosťou, kritikou ich popis a všestranné laboratórne spracovanie vrátane presného datovania za pomoci rôznych prírodných vied, interpretáciou zistenie, aké nám hmotné pramene poskytujú historické informácie a syntézou komplexné spracovanie všetkých poznatkov, v ktorom sa archeológ pokúša o všestranný výklad daného historického javu, napr. sídliska či pohrebiska.
Podľa skúmaného obdobia je delíme na archeológiu pravekú, antickú (klasickú), stredovekú, podľa prevládajúcej techniky potom na podmorskú, leteckú, podľa predmetu záujmu napr. na montánnu (banícku) či podľa kultúrneho zamerania na slovanskú, kresťanskú, orientálnu a pod.