Život človeka v dobe bronzovej, železnej a rímskej

1. Doba bronzová: Už v eneolite došlo k tomu, že človek rýdze kovy rýchlo vyzbieral a ich náhradu hľadal v zelenom malachite bez toho, že by vedel, že to je medená ruda. Čistou náhodou sa mu potom z malachitu podarilo vytaviť meď a to bol počiatok skutočnej metalurgie. Lenže meď bola málokedy čistá, často bola s rôznymi prímesami, ktoré ju zušľachťovali. Človek tak došiel k objavu prvej zliatiny v dejinách ľudstva = bronzu (najskôr to bola zmes medi a arzénu, neskôr medi a cínu). K objavu bronzu nedochádzalo všade v tú istú dobu, ale v Európe je doba bronzová datovaná rokmi 1900 až 700 pr. Kr. Bronz má rad výhod - je tvrdší, pevnejší a ľahšie tavitelnejší ako meď. Ďalej sa exploatovali ložiská medi v Španej Doline - Pieskoch, cínové sú dodnes neznáme (možno sa ryžoval v oblasti Hnilca). Metalurgia bronzu a zpracovávanie rúd si vyžadovalo veľa skúseností, preto došlo ku konečnému oddeleniu poľnohospodárstva od špecializovaného remesla - tzv. 2. delba práce (1. delbou práce bolo oddelenie pastierstva od poľnohospodárstva už v eneolite). Takmer sériová výroba predmetov odlievaním v kadluboch podmienila aj ich smenu a došlo ku vzniku špecializovaných obchodníkov, t.j. k 3. delbe práce. V relatívne teplom podnebí sa rozvíjalo aj poľnohospodárstvo, dobytkárstvo, keramické remeslo a pod. Okrem bronzových sa ale ďalej používali aj nástroje kamenné. Vznikli dediny organizované na teritoriálnom princípe (susedské občiny), v ktorých sa upevnil patriarchát.

Doba bronzová sa u nás delí na:
a - staršiu (l9OO-l5OO pr. Kr.): Vtedy sa na západnom Slovensku rozvíjala kultúra maďarovská a na východnom otomanská. Obidve sú známe opevnenými osadami so špecializovaným remeslom a množstvom zlatých predmetov, napr. v Nitrianskom Hrádku a Spišskom Štvrtku. V rámci otomanskej kultúry sa v Gánovciach pri Poprade našiel aj najstarší železný predmet v strednej Európe, a to železná rúčka bronzovej dýky, import z mykénskej oblasti okolo r. 1500 pr. Kr. Maďarovská osada bola aj na Hradnom vrchu v Nitre.

b - strednú (15OO-l2OO pr. Kr.): Vtedy do strednej Európy prišli bojovní pastieri (prví používali meče), ktorí začali osídlovať aj horské oblasti Slovenska. Svojimi útokmi prerušili sľubný vývoj staršej doby bronzovej a pretože svojich mŕtvych pochovávali pod mohylami, hovorí sa im ľud mohylových kultur. Možno už vtedy došlo k diferenciácii indoeurópskych jazykov.

c - mladšiu (l2OO-lOOO pr. Kr.): Toto je obdobie kultúr popolnicových polí, kedy zasa prevládol žiarový rítus, napr. kultúry lužická na SZ Slovensku a piliňská na východnom. Vtedy došlo k veľkému rozkvetu bronzovej industrie (veľa nástrojov aj šperkov), a pretože začínali chýbať zdroje surovín, kovové predmety sa uchovávali v obrovských depotoch (na území Rumunska dosiahli hmotnosti až l tonu). Hustota obyvateľstva v Karpatskej kotline narástla natoľko, že sa ľudia začali posúvať smerom na juh (možno to spôsobilo príchod Dórov do oblasti Egeje a pád Tróje).

d - neskorú (lOOO-7OO pr. Kr.): Ďalej sa rozvíjali kultúry popolnicových polí, napr. kultúra kyjatická na juhu stredného Slovenska (osídlenie jaskýň a rituálna antropofágia). Vtedy už boli ložiská medi vyčerpané a ľudia v honbe za novými surovinovými zdrojmi sa začali sťahovať, napr. z východu prišli Skýti. Bolo to teda obdobie plné vojen, opevnených hradísk (Sitno, Zobor a pod.) a uctievanie Slnka (Stonehenge). Celá táto "ekonomická" kríza nakoniec viedla k objavu železa, z ktorého sa vo veľkej miere začali vyrábať nástroje a zbrane.

2. Doba železná: V Európe to bola doba od r. 7OO pr. Kr. po rok 1. Vo výrobe nástrojov už prevažovalo železo, ďalej sa rozvíjala metalurgia, remeslo aj poľnohospodárstvo. V sociálnej oblasti už plne prevažoval muž a začínala sa rozvíjať tzv. vojenská demokracia so vznikom "kniežat". Na Slovensku sa delí na staršiu d. ž. (7OO-5OO pr. Kr.- doba halštatská podľa pohrebiska Hallstatt v rakúskych Alpách), predstavenú kultúrou kalenderberskou (hradisko Molpír v Smoleniciach, zničené asi nájazdmi Trákov) a na mladšiu d. ž. (5OO pr. Kr.-1 - doba laténska podľa švajčiarskej lokality La Téne). Mladšia doba železná bola obdobím Keltov, ktorí k nám prišli okolo r. 45O pr. Kr. z dnešného Francúzska. Keltské kmene Bójov sa usadili v Čechách, odtiaľ Bohemia (Boiohaemum), na Slovensku potom Kotíni. Boli to prví obyvatelia našich krajín, ktorých poznáme podľa mena. Boli vynikajúcimi a všestrannými remeselníkmi, dokonale ovládali železnú metalurgiu, hrnčiarstvo (ako prví u nás používali hrnčiarsky kruh), šperkárstvo (prví začali používať modré sklo) a prví začali vyrábať pre obchod (pozri strieborné keltské mince typu Biatec z okolia Bratislavy, znázornené aj na našich päťkorunáčkach). Stavali si aj prvé mestá - oppidá (Bratislava, Plavecké Podhradie a Zemplín). Uctievali hory, vrchy, množstvo bohov (bohom neba bol Taranis, výrečnosti Ogmios) a ich kňazi (druidovia) mali okrem kňažskej funkcie aj funkciu sudcovskú a učiteľskú (všetko sa učilo naspamäť). Poznáme veľa sídlisk aj pohrebísk, napr. v Palárikove.

3. Doba rímska: Toto bolo obdobie rokov 1 až 4OO po Kr., keď územie strednej Európy ovládli kmene Germánov, ktorí Keltov zatlačili na juh Európy. V Čechách sa v l. stor. po Kr. vytvorilo kráľovstvo germánskych Markomanov pod vedením kráľa Marobuda a na Slovensku vládol medzi riekami Marus a Cusus (Morava a Váh) v rokoch 2O-5O po Kr. kvádsky kráľ Vannius. Germáni boli vynikajúcimi poľnohospodármi (ich pluhy obracali pôdu) a remeselníkmi (dokonale ovládali železnú metalurgiu aj šperkárstvo z drahých kovov). Už v 1. stor. po Kr. mali svoje písmo (runy), verili v množstvo bohov, medzi ktorými treba spomenúť Wodana - boha bojovníkov (Wednesday) Donara - boha hromu (Donnerstag) a bohyňu lásky Freyju. Pochovávali žiarovým spôsobom (do urien dávali aj skrútené meče). Viedli večné boje s Rimanmi, ktorí kvôli nim boli nútení postaviť špeciálne opevnenie - hranicu, nazvanú Limes romanus, ktorá oddelovala územie rímskej civilizácie od germánskeho barbarika. V jej blízkosti potom Rimania stavali vojenské tábory (castra), z ktorých sa časom vyvinuli mestá, napr. Aquincum (Budapest), Vindobona (Viedeň), Carnuntum pri Hainburgu. Z menších táborov zvaných kastely sú známe Celemantia (Iža - Leányvár), Gerulata (Bratislava - Rusovce) a pod. Medzi týmito rímskymi vojakmi boli aj prví kresťania na našom území, čo dôkazujú kresťanské motívy na lampách ako ryba a kotva z Gerulaty z 2. stor. po Kr. i kresťanské náhrobné nápisy z Celemantie zo 4. stor. po Kr. V rokoch l66-l8O po Kr. viedol Marcus Aurelius vojnu s Markomanmi, prenikol údolím Hrona a Váhu hlboko na územie Slovenska (chcel tu vytvoriť provinciu Marcomania) a na brehoch Hrona napísal aj prvú kapitolu svojích "Hovorov k sebe samému". Možno ho chápať ako prvého "slovenského" spisovateľa a toto dieľo za prvé dieľo napísané aspoň čiastočne na území Slovenska. Z čias jeho vojen je zachovaný aj jeden z prvých našich nápisov, keď v Laugariciu (dnešný Trenčín) v zime v r. l79-l8O prezimovalo 855 vojakov II. légie Pomocnej pod vedením legáta Maximiana. V mladšej dobe rímskej (2OO-4OO po Kr.) vraj markomanská kráľovná Frigitil založila v Nitre okolo r. 380 prvé biskupstvo s biskupom Sunniom. Sľubný vývoj ale ukončilo sťahovanie národov v 5. stor. po Kr.