Rímske reálie a kultúra
Autor: ivka47
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 07.03.2010
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 922 slov
Počet zobrazení: 6 603
Počet zobrazení: 6 603
Tlačení: 546
Uložení: 579
Uložení: 579
Rímske reálie a kultúra:
1. Reálie: Základom spoločnosti bola rodina, v ktorej mal výsadné postavenie otec (pater familias). V časoch republiky mal otec nad členmi rodiny neobmedzenú moc, mohol napr. beztrestne zabiť nevernú manželku. Nevesta musela byť casta (čnostná), pudica (slušná), lanifica (musela vedieť priasť), domiseda (mala sa starať o domácnosť) a univira (verná 1 mužovi). Vôbec žena mala v rodine podradné postavenie - nesmela napr. prijímať návštevy. Dcéry učila matka, synovia chodili do školy, kam ich vodil otrok - paidagógos. Školský systém ako taký neexistoval - žiaci sa venovali histórii, filozofii, hudbe i športu. Učili sa veľa naspamäť, neznámkovalo sa, ale telesne trestalo. Na dedine sa bývalo v jednoduchých domčekoch - roľník bol ako vojak základom rímskej spoločnosti. V mestách postavených bez urbanistických plánov bývali chudobní v nájomných domoch (insulae), bohatí v prepychových atriových domoch s bohatou sochárskou aj maliarskou výzdobou. Veľmi sa dbalo na telesnú hygienu - čistota bola podmienkou úspešného človeka.
Domy mali kúpelne, ale často sa chodilo do verejných kúpeľov zvaných thermae s bazénmi s rôzne teplou vodou, reštauráciami aj knižnicami. Odievali sa do bielej tuniky, keď bolo zima, vzali si tuník viac, cez ktorú nosili tógu - znak rímskeho občana. Na tógu dávali plášť (lacerna), často nosili klobúk (petasus). Ženy nosili nákladné účesy - dobrý datovací znak archeológa. Volný čas trávili v divadlách, amfiteátroch či cirkoch. Poznali veľa hazardných hier a nemravností. V časoch republiky jedli veľmi striedmo, v období cisárstva sa prejedali množstvom špecialít (mäso ochutené medom a pod.). Znakom rímskej kuchyne boli vynikajúce omáčky, ostré a sladkasté súčasne. Vojaci boli vyzbrojení mečom (gladius), dýkou, oštepom, nosili štít, pancier i prilbu. Keď Riman zomrel, o jeho pohreb sa postaral pohrebný ústav (libitinarium) - pochovávalo sa v noci a vždy za mestom. O smútok sa starali najaté plačky.
2. Kultúra:
2.1. Rané obdobie rímskej kultúry (240 pr. Kr . - 14 po Kr.):
Písmo aj mytológiu prevzali Rimania od Grékov. Stavebný štýl vznikol zjednocením etruskej klenby a gréckeho stĺpu. Po Etruskoch zdedili aj bronzové sochy (Kapitolijská vlčica), ale na konci republiky dávali prednosť sochám gréckym. Vývoj literatúry možno rozdeliť do troch období:
2.1.1. Obdobie rané (240-100 pr. Kr.): V tých časoch Rimania veľa preberali od Grékov, napr. prvý preklad gréckych drám urobil Lívius Andronicus (preložil Odysseiu a stal sa zakladateľom rímskeho latinského básnictva). Prvý národný epos (Bellum Poenicum) napísal Gnaeus Naevius (270-201 pr. Kr.), ale najznámejším je autor komédií Titus Plautus (251-184 pr. Kr.): Somárska komédia, Bruchopas, Komédia o hrncu a pod. Iným komediálnym autorom bol Publius Terentius Afer (okolo r. 160 pr. Kr.), začala aj próza známe je dielo De agricultura, ktoré napísal Marcus Porcius Cato (234-149 pr. Kr.).
2.1.2. Zlatý vek rímskej prózy (Ciceronovo obdobie: 100-43 pr. Kr.): Najvýznamnejším autorom bol plamenný rečník a obhájca Marcus Tullius Cicero (106-43 pr. Kr.): Tuskulské hovory, O povinnostiach a pod. Patrí tu aj Gaius Iulius Caesar (100-43 pr. Kr.) - autor Zápiskov o vojne galskej i občianskej, pokúsil sa aj o náčrt latinskej gramatiky. Náukovú literatúru písal Marcus Terentius Varro (116-27 pr. Kr.) - autor histórie Ríma aj práce o poľnohospodárstve. Nepísala sa ale iba próza, vynikal epik Titus Lucretius Carus - rímsky materialista (De rerum natura) aj lyrik Gaius Valerius Catullus (verše o Lesbii).
2.1.3. Zlatý vek rímskeho básnictva (Augustovo obdobie: 43 pr. Kr. - 14 po Kr.): Bol to prudký rozvoj poézie, vtedy vynikli autori ako Publius Vergilius Maro (70-19 pr. Kr. - epos Aeneas), Quintus Horatius Flaccus (68-8 pr. Kr. - Ódy), ale predovšetkým Publius Ovidius Naso (43 pr. Kr. - 18 po Kr. - Premeny, Ars amatoria - Umenie milovať, Tristia - Žalospevy. Písala sa aj historická próza - Titus Livius (59 pr. Kr. - 17 po Kr. - Dejiny Ríma od založenia Ríma.
2.2. Obdobie principátu (strieborný vek rímskej literatúry: 14 - 284 po Kr.): V architektúre sa pokračovalo v stavaní prepychových súkromných aj štátnych budov a mestá už mali urbanistický plán. Vespasianus postavil Colosseum, Traianus nové fórum, Caracalla thermy a pod. V sochárstve sa okrem monumentálnej plastiky (bronzová socha Marca Aurelia) zdôrazňoval aj historický reliéf (stĺpy a víťazné oblúky). V maliarstve vynikajú fresky z Pompejí a Herculaneu. V literatúre sa prudko rozvíjala epika, napr. Marcus Valerius Martialis (40-104 po Kr.) písal útočné epigramy a Lúkiános (120-180 po Kr.) iskrivé satiry. Vyniká aj historická próza: Cornelius Tacitus (55-116 po Kr.) - Annales (Letopisy), Gaius Suetonius (69-140) - Životopisy cisárov od Caesara po Domitiana, Plútarchos (45-125) - Paralelné životopisy významných Grékov a Rimanov, Josephus Flavius (37-100) - Vojna židovská. Písali sa aj romány - Petronius Arbiter napísal Satyricon, Apuleius (125-18O) Zlatého somára. Vyvíjala sa aj odborná literatúra - Gaius Plinius Secundus (Plinius Starší) napísal Naturalis historia - starovekú encyklopédiu prírodných aj humanitných vied. V rámci filozofie treba spomenúť hlavne Lucia Annea Senecu (4-65) - predstaviteľa stoicizmu a vychovávateľa Nera a cisára Marca Aurelia (121-180), ktorý na brehoch Hrona začal písať svoje Ta eis heauton - Hovory k sebe samému.
2.3. Obdobie dominátu (úpadok antickej kultúry: 284-476 po Kr.): Cisár Dioklecián postavil nové kúpele a Konštantín I. Veľký nové hlavné mesto - Konstantinopolis. V sochárstve sa vyrábali obrovské monumentálne sochy, v maliarstve sa veľmi uplatňovala mozaika a náhrobné fresky. V časoch úpadku klasickej rímskej literatúry vynikli v lyrike Decimus Magnus Ausonius a Claudius Claudianus (oba 4. stor. po Kr.). V próze to je opäť história - posledným veľkým antickým historikom bol Ammianus Marcellinus (4. stor.). Vôbec za posledného Rimana sa považuje Anicius Manlius Boethius (480-524 po Kr.), ktorý sa snažil o úplný preklad Aristotela a Platóna z gréčtiny do latinčiny.
1. Reálie: Základom spoločnosti bola rodina, v ktorej mal výsadné postavenie otec (pater familias). V časoch republiky mal otec nad členmi rodiny neobmedzenú moc, mohol napr. beztrestne zabiť nevernú manželku. Nevesta musela byť casta (čnostná), pudica (slušná), lanifica (musela vedieť priasť), domiseda (mala sa starať o domácnosť) a univira (verná 1 mužovi). Vôbec žena mala v rodine podradné postavenie - nesmela napr. prijímať návštevy. Dcéry učila matka, synovia chodili do školy, kam ich vodil otrok - paidagógos. Školský systém ako taký neexistoval - žiaci sa venovali histórii, filozofii, hudbe i športu. Učili sa veľa naspamäť, neznámkovalo sa, ale telesne trestalo. Na dedine sa bývalo v jednoduchých domčekoch - roľník bol ako vojak základom rímskej spoločnosti. V mestách postavených bez urbanistických plánov bývali chudobní v nájomných domoch (insulae), bohatí v prepychových atriových domoch s bohatou sochárskou aj maliarskou výzdobou. Veľmi sa dbalo na telesnú hygienu - čistota bola podmienkou úspešného človeka.
Domy mali kúpelne, ale často sa chodilo do verejných kúpeľov zvaných thermae s bazénmi s rôzne teplou vodou, reštauráciami aj knižnicami. Odievali sa do bielej tuniky, keď bolo zima, vzali si tuník viac, cez ktorú nosili tógu - znak rímskeho občana. Na tógu dávali plášť (lacerna), často nosili klobúk (petasus). Ženy nosili nákladné účesy - dobrý datovací znak archeológa. Volný čas trávili v divadlách, amfiteátroch či cirkoch. Poznali veľa hazardných hier a nemravností. V časoch republiky jedli veľmi striedmo, v období cisárstva sa prejedali množstvom špecialít (mäso ochutené medom a pod.). Znakom rímskej kuchyne boli vynikajúce omáčky, ostré a sladkasté súčasne. Vojaci boli vyzbrojení mečom (gladius), dýkou, oštepom, nosili štít, pancier i prilbu. Keď Riman zomrel, o jeho pohreb sa postaral pohrebný ústav (libitinarium) - pochovávalo sa v noci a vždy za mestom. O smútok sa starali najaté plačky.
2.1. Rané obdobie rímskej kultúry (240 pr. Kr . - 14 po Kr.):
Písmo aj mytológiu prevzali Rimania od Grékov. Stavebný štýl vznikol zjednocením etruskej klenby a gréckeho stĺpu. Po Etruskoch zdedili aj bronzové sochy (Kapitolijská vlčica), ale na konci republiky dávali prednosť sochám gréckym. Vývoj literatúry možno rozdeliť do troch období:
2.1.1. Obdobie rané (240-100 pr. Kr.): V tých časoch Rimania veľa preberali od Grékov, napr. prvý preklad gréckych drám urobil Lívius Andronicus (preložil Odysseiu a stal sa zakladateľom rímskeho latinského básnictva). Prvý národný epos (Bellum Poenicum) napísal Gnaeus Naevius (270-201 pr. Kr.), ale najznámejším je autor komédií Titus Plautus (251-184 pr. Kr.): Somárska komédia, Bruchopas, Komédia o hrncu a pod. Iným komediálnym autorom bol Publius Terentius Afer (okolo r. 160 pr. Kr.), začala aj próza známe je dielo De agricultura, ktoré napísal Marcus Porcius Cato (234-149 pr. Kr.).
2.1.2. Zlatý vek rímskej prózy (Ciceronovo obdobie: 100-43 pr. Kr.): Najvýznamnejším autorom bol plamenný rečník a obhájca Marcus Tullius Cicero (106-43 pr. Kr.): Tuskulské hovory, O povinnostiach a pod. Patrí tu aj Gaius Iulius Caesar (100-43 pr. Kr.) - autor Zápiskov o vojne galskej i občianskej, pokúsil sa aj o náčrt latinskej gramatiky. Náukovú literatúru písal Marcus Terentius Varro (116-27 pr. Kr.) - autor histórie Ríma aj práce o poľnohospodárstve. Nepísala sa ale iba próza, vynikal epik Titus Lucretius Carus - rímsky materialista (De rerum natura) aj lyrik Gaius Valerius Catullus (verše o Lesbii).
2.1.3. Zlatý vek rímskeho básnictva (Augustovo obdobie: 43 pr. Kr. - 14 po Kr.): Bol to prudký rozvoj poézie, vtedy vynikli autori ako Publius Vergilius Maro (70-19 pr. Kr. - epos Aeneas), Quintus Horatius Flaccus (68-8 pr. Kr. - Ódy), ale predovšetkým Publius Ovidius Naso (43 pr. Kr. - 18 po Kr. - Premeny, Ars amatoria - Umenie milovať, Tristia - Žalospevy. Písala sa aj historická próza - Titus Livius (59 pr. Kr. - 17 po Kr. - Dejiny Ríma od založenia Ríma.
2.2. Obdobie principátu (strieborný vek rímskej literatúry: 14 - 284 po Kr.): V architektúre sa pokračovalo v stavaní prepychových súkromných aj štátnych budov a mestá už mali urbanistický plán. Vespasianus postavil Colosseum, Traianus nové fórum, Caracalla thermy a pod. V sochárstve sa okrem monumentálnej plastiky (bronzová socha Marca Aurelia) zdôrazňoval aj historický reliéf (stĺpy a víťazné oblúky). V maliarstve vynikajú fresky z Pompejí a Herculaneu. V literatúre sa prudko rozvíjala epika, napr. Marcus Valerius Martialis (40-104 po Kr.) písal útočné epigramy a Lúkiános (120-180 po Kr.) iskrivé satiry. Vyniká aj historická próza: Cornelius Tacitus (55-116 po Kr.) - Annales (Letopisy), Gaius Suetonius (69-140) - Životopisy cisárov od Caesara po Domitiana, Plútarchos (45-125) - Paralelné životopisy významných Grékov a Rimanov, Josephus Flavius (37-100) - Vojna židovská. Písali sa aj romány - Petronius Arbiter napísal Satyricon, Apuleius (125-18O) Zlatého somára. Vyvíjala sa aj odborná literatúra - Gaius Plinius Secundus (Plinius Starší) napísal Naturalis historia - starovekú encyklopédiu prírodných aj humanitných vied. V rámci filozofie treba spomenúť hlavne Lucia Annea Senecu (4-65) - predstaviteľa stoicizmu a vychovávateľa Nera a cisára Marca Aurelia (121-180), ktorý na brehoch Hrona začal písať svoje Ta eis heauton - Hovory k sebe samému.
2.3. Obdobie dominátu (úpadok antickej kultúry: 284-476 po Kr.): Cisár Dioklecián postavil nové kúpele a Konštantín I. Veľký nové hlavné mesto - Konstantinopolis. V sochárstve sa vyrábali obrovské monumentálne sochy, v maliarstve sa veľmi uplatňovala mozaika a náhrobné fresky. V časoch úpadku klasickej rímskej literatúry vynikli v lyrike Decimus Magnus Ausonius a Claudius Claudianus (oba 4. stor. po Kr.). V próze to je opäť história - posledným veľkým antickým historikom bol Ammianus Marcellinus (4. stor.). Vôbec za posledného Rimana sa považuje Anicius Manlius Boethius (480-524 po Kr.), ktorý sa snažil o úplný preklad Aristotela a Platóna z gréčtiny do latinčiny.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Grécke reálie a antická grécka kultúra: | Referát | 799 slov | |
Rímske pozemné vojsko a jeho stratégia boja | Referát | 10 473 slov | |
Rímske právo | Referát | 2 983 slov | |
Rím – ako žili starí Rímania | Referát | 460 slov | |
Rímske cisárstvo, rozmach a pád Rímskej ríše | Ostatné | 221 slov | |
Rímske cisárstvo | Ostatné | 136 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#rimske kupele v staroveku #rímske kúpele #Rímske cisarstvo-kúpele #Rímske právo #tristia #rimaske maliarstvo #rím kultúra #rím-kúpele #plutarchos #Marcus Tullius Cicero #plutarchus #cicero- o povinnostiach #kultúra odievania historický vývoj #kultúra odievania #Marcus tulius cicero #Rímske maliarstvo #grecka togaVygenerované za 0.027 s.