Zámorské objavy - Krištof Kolumbus

TÉMA: Ahojte, tento referát je o tom, ako sa Kolumbus od roku 1470-1492 snažil o uskutočnenie svojej veľkej plavby do Ameriky. O pomoc najprv žiadal v Portugalsku a neskôr aj v Španielsku. Čerpala som z knihy „Hrdinovia a géniovia“.

V PORTUGALSKU: Kolumbus chcel portugalskému kráľovi predložiť do detailov premyslený plán a zároveň byť pripravený na všetky prípadné námietky. Preto strávil hodiny nad geografickými výpočtami, kreslením máp a hľadaním najlepšej trasy. Dnes je však zistené, že Kolumbove výpočty vychádzali z falošných predpokladov a preto viedli k nesprávnym výsledkom. Arabský kozmograf (Al Fagani) už začiatkom 9. storočia zistil rôznymi meraniami, že obvod zeme na rovníku je 40 000km. Počítal v arabských míľach a pomýlil sa len o 25 880m. tento výpočet je najpresnejší, ktorí sa nám zachoval. Ale Kolumbus namiesto arabskej míle, ktorej hodnota je 1973,5m dosadil taliansku s hodnotou 1477,5m. Obvod zeme - a úmerne tomu aj všetky ostatné vzdialenosti – tak jednoducho skrátil na ¾ ich skutočnej dĺžky. Nevie sa však, či to urobil z nevedomosti, alebo preto, aby kráľa získal pre svoje zámery. Oboje je možné. Na všetkých univerzitách sa ohľadom námorných plavieb opierali o 2 knihy: 1. kniha Marca Pola- tvrdil, že na západe Atlantiku leží Ázia, 2. kniha d´Aillyho- označoval, že vzdialenosť z Portugalska do Indie východným smerom je „veľmi veľká“. No vzdialenosť zo Španielska do Indie západným smerom cez Atlantik je „veľmi malá“. Týmto reťazcom osudných omylov sa Kolumbovi východné pobrežie Ázie posunulo až k americkému kontinentu. Bola to jedna z fatálnych náhod vo svetových dejinách. Keď totiž neskôr Kolumbus po preplávaní Atlantiku uvidel zem presne tam, kde ju očakával, vôbec nepochyboval, že pristál v Japonsku. Až do svojej smrti tvrdošijne trval na tom, že našiel najkratšiu cestu do Japonska a Indie. Objaviteľ Ameriky sa vlastne nikdy nedozvedel, ž objavil Ameriku! V toku 1470 predložil Kolumbus princovi Jánovi svoj plán. Ten však pokladal Kolumbusov návrh za príliš fantastický a nedostatočne zdôvodnený. Kolumbus bol trpko sklamaný, no napriek tomu usilovne pracoval ďalej. Vec sa údajne vliekla až 14rokov a Kolumbus si stále viac stupňoval svoje podmienky. Posledná návšteva prebehla v roku 1484, kedy princa Jána už korunovali sa kráľa Jána II. Kolumbus žiadal od kráľa :

- aby ho pasoval na rytiera a jeho potomkov pozdvihol do šľachtického stavu - vymenoval ho za dedičného „admirála oceánskeho mora“                              - chcel titul „doživotného vicekráľa a guvernéra ostrovov i pevniny bez výnimky, ktoré osobne objaví alebo ktorých objavenie sa uskutoční vďaka jeho spolupôsobeniu“
 - požadoval desiatu časť z príjmov plynúcich kráľovi z územia, ktoré bude ako admirál ovládať.                                                                                                   Predtým ani potom nikto nekládol portugalskému kráľovi také nehanebné podmienky, Kolumbus za ne ponúkal národy, ríše, ostrovy, zlato, drahokamy a poklady, ktoré zatiaľ existovali iba v jeho fantázii. Ján II. nariadil, aby 3 vedci konzultovali Kolumbov plán. Avšak došli zhodne k záveru, že Kolumbove slová sú prázdne táraniny, lebo všetko, čo predložil, sa zakladá na výmysloch a na tom, čo Marco Polo píše o ostrove Japonsko.

V ŠPANIELSKU: Po tejto totálnej porážke Kolumbus rezignoval a prestal definitívne vyjednávať s portugalským kráľom Jánom II. O pomoc sa rozhodol požiadať v Španielsku. Bol si vedomý, že musí vzbudiť dôveru a uspieť v nadchádzajúcich sporoch s astronómami a kozmografmi. Preto sa opieral o uznávaného matematika a kozmografa Toscanelliho. Kolumbus sa dozvedel, že Toscanelli poslal princovi Jánovi list, v ktorom vravel že cesta na západ je ľahšia a kratšia, a priložil ešte aj námornú mapu. Tieto dva dokumenty ležali v dvornom archíve. Kolumbus ich bezpodmienečne musel získať, ak chcel v Španielsku dosiahnuť svoj cieľ. Preto sa vkradol do archívu, dokumenty si starostlivo odpísal a obkreslil, a zhotovil duplikát. Previnil sa tým proti zákonom a urýchlene musel opustiť Portugalsko. Na úteku do Španielska- Kastílie sprevádzal Kolumba jeho 5ročný synček. Priateľsky ich prijali vo františkánskom kláštore, mnísi dokonca podporovali Kolumbov zámer. Prvé kroky v Kastílii boli teda úspešné. Kolumbus teraz musel nájsť vplyvných šľachticov, ktorí by mu uľahčili cestu na kráľovský dvor. Doba však nebola priaznivá, pretože Španielsko viedlo vojnu proti Maurom- uskutočnenie Kolumbovho plánu sa tak znovu oddialilo. Až na jar 1486 ho mohol konečne predložiť kráľovskému páru- Izabele a Ferdinandovi. Mali v rukách najsilnejšiu námornú moc a myšlienky, ktoré im Kolumbus predniesol ich zaujali. Panovníci sa rozhodli zveriť Kolumbove návrhy komisii odborníkov. Nastalo 6 trpkých rokov čakania, no najmä zdĺhavých rokovaní a sporov. Kolumbus zistil, aké ponižujúce je stále znovu chodiť a prosiť. Potom ako komisia odmietla jeho návrh, ho zastihla správa, že v Santa Fé má predstúpiť pred panovníkov. Prišiel a už po ktovie koľký raz predniesol svoju žiadosť. Zo svojich podmienok neupustil ani o vlas, a to sa mu stalo osudným. Vladári ho odmietli. Keď bolo už všetko stratené, 3 Kolumbovi mocní priatelia sa u kráľovnej ešte raz zaňho prihovorili a dosiahli, že odvolala svoje rozhodnutie. Dala ho rýchlym poslom privolať späť a 17. apríla 1492 spolu s kráľom Ferdinandom podpísala slávnu „Capitulación“ zo Santa Fé. 3 Kolumbovi priatelia museli vykonať svoju prácu veľmi šikovne (asi kráľovskému páru vysvetlili, že svojimi podpismi nepodstupujú nijaké mimoriadne riziko). Skúška trpezlivosti sa končila a prišiel čas napĺňania veľkých snov.