Druhá svetová voja 1939-1944

30. Januára ríšsky prezident Paul von Hindenburg vymenoval A. Hitlera za Ríšskeho kancelára po tom, ako NSDAP získala 37.5% hlasov vo voľbách. V roku 1934 po smrti Hindenburga a následnom pohrebe a bravúrnom prejave sa Hitler vymenoval za vodcu. Počas Noci dlhých nožov 30. Júna 1934 sa Hitler zbavil nepohodlných predstaviteľov revolučných hnutí proti nemu, cirkevných hodnostárov a komunistických pohlavárov, ale aj neprajníkov v radoch SA. Po tejto udalosti sa moci chopili jednotky SS na čele s Heinrichom Himmlerom a Gestapa.

V Marci 1935 bola zavedená povinná branná povinnosť v Nemecku. Podľa Versaillskej zmluvy mohli mať Nemci iba veľmi obmedzenú armádu. Hitler začal zbrojiť a likvidovať základy Versaillského systému. Vojensky obsadil Porýnie, vybudoval prosperujúcu ekonomiku založenú na ťažkom priemysle, postavil diaľnice apod. Jedným z najdôležitejších prvkov jeho ideológie bolo vytvorenie Lebensraumu (životného priestoru) pre Nemcov.

V roku 1938 začala prvá významnejšia vojenská operácia, a to Anšlus Rakúska. Išlo o vojenské pripojenie územia Rakúska k Ríši, napriek tmu, že Versaillská dohoda zakazovala spojiť Rakúsko s Nemeckom. Nastal rok 1939 a udalosti získali rýchly spád - 14. Marca vznikla Slovenská Republika, 15. Marca bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava. Protektorom v Čechách sa stal Reinhard Heydrich. Prezidentom Slovenskej Republiky bol Doktor Jozef Tiso. Sudety boli pripojené k Ríši. Takisto v Marci generál Franco vyhral občiansku vojnu v Španielsku. Míľnikom vo vývoji situácie sa stal Pakt Molotov-Ribbentrop, alebo pakt o neútočení medzi Ríšou a Sovietskym zväzom. Tento dokument obsahoval aj tajný dokument, ktorý zahŕňal rozdelenie sfér vplyvu na okupovaných územiach hlavne v Poľsku. Bol 23. August.

Hitler potreboval rýchlo obsadiť Poľsko aby jednak zastrašil západ a vytvoril Lebensraum, ale hlavne aby uvoľnil Wehrmacht na inváziu do Francúzska. Zámienkou na vyvolanie vojny bolo prepadnutie stanice v Gliwiciach prezlečenými príslušníkmi Waffen-SS za Poľských vojakov. Dovtedajšia politika západu sa nazýva politika appeasementu - politika ustupovania. V podstate Británia a Francúzsko tolerovali Hitlerovi úplne všetko. Chamberlain si dokonca naivne myslel že vyjednal trvalý mier s Ríšou.

Vojna sa začala 1. Septembra 1939 inváziou do Poľska o 4:45 ráno. Západ reagoval až 3. vyhlásením vojny Nemecku. Útok na Poľsko mal krycí názov Fall Weiss. Poliaci napriek obrovskej menšine odolávali takmer mesiac, napriek tomu, že Luftwaffe Hermanna Göringa bola modernejšia aj početnejšia ako Poľské letectvo, aj tak spôsobili Nemcom relatívne veľké škody. Jednou z najslávnejších bitiek Poľskej invázie bola bitka pri Wizne, kde jedna Poľská divízia (720 ľudí plus štáb) udržala niekoľko dní Wehrmacht v počte 40 000 vojakov a ťažkej techniky. Definitívny koniec poľských nádejí prišiel 17. Septembra keď Sovietsky zväz zaútočil z východu. Typicky Stalinovsky bol vriešený problém neschopnosti účinne ovládať nadobudnuté územia, a tak došlo k jednej z najväčších katastrof vojny, a to ku Katyňskému masakru, kde na priamy Stalinov rozkaz postrieľali Rusi asi 15 000 poľských dôstojníkov, politikov a v podstate ,,elitu“ národa.

Po úspešnej invázii sa Nemecko pripravuje na blitzkrieg (bleskovú vojnu) na západ, Sovietsky zväz začína vyvíjať nátlak na Pobaltské krajiny, pripravuje si podmienky na ich anexiu a chystá inváziu. Aj toto je dôvod, prečo je v pobaltských krajinách najsilnejšie protikomunistické hnutie v Európe.
Začína sa obdobie Zimnej vojny (Talvisota) medzi Fínskom a Sovietskym zväzom. Rusi podľa očakávania zvíťazili, ale nie zadarmo, ich reputácia mimoriadne klesla kvôli neschopnosti prelomiť obranné línie a aj kvôli bombardovaniu civilných cieľov. Prispel k tomu aj Simo Häyhä, asi najlepší ostreľovač histórie, vyslúžil si prezývku biela smrť. Význam tejto vojny bol pre Nemecko skôr hypotetický a to v tom zmysle, že Hitler keď videl ako ťažko sa vodí Červenej armáde, podcenil jej silu a vypomstilo sa mu to. Fíni sa tak dobre bránili kvôli poveternostným podmienkam, znalosti terénu a nemožnosti využiť číselnú prevahu (prvé etapy vojny).

Predpovede o bojoch na rok 1939 sa nesplnili, zima toho roku je známa ako čudná vojna, keď sa nedeje takmer nič. Aliancia proti Hitlerovi (Británia a Francúzsko) chcú ekonomicky zničiť Nemecko, ale to uzavrelo dohodu zo ZSSR o dodávkach ropy a potravín. Hitler zaútočil prekvapivo cez Dánsko do Švédska (Invázia k Vikingom) kvôli získavaniu severskej rudy, nevyhnutnej na výrobu zbraní.

Francúzsko sa zameriavalo tradične na defenzívnu politiku, urýchlene budovalo Maginotovu líniu. Nemci mali jej náprotivok, Siegfriedovu líniu. Nemci sa dovtípili, že tadiaľto cesta nevedie, a tak vymysleli alternatívu. Akokoľvek, stále sa pridŕžali koncepcie bleskovej vojny. 10. Mája 1940 začína ofenzívny plán (Fall Gelb) na napadnutie Francúzska. Hlavným veliteľom tankových divízii sa stali Heinz Guderian a Erwin Rommel. Najskôr dobyli Benelux a vzápätí nato vtrhli cez Ardeny do Francúzska, čím sa elegantne vyhli Maginotovej línii. Francúzsko tu malo nedostatočnú obranu, nakoľko Ardeny považovali za neprechodné. Erwin Rommel so svojou 7. Tankovou divíziu si získal slávu a prezývku Divízia duchov, kvôli jej extrémnej rýchlosti a nezávislosti pohybu. Nemci sa za 10 dní dostali k La Manchu a odrezali Britov. Francúzi neboli schopní klásť odpor skvelému Wehrmachtu. Boli zatlačený k prístavu Dunkerque kde ich postupne evakuovali Briti. Porážka Francúzska mohla byť oveľa zdrvujúcejšia nebyť 4-dňového zaváhania Hitlera keď dal príkaz zastaviť útok. Pravdepodobne si tým chcel zaviazať Churchilla. Nemci rýchlo tiahli na Paríž, ktorý padol 14. Júna, 22. Francúzsko kapitulovalo potupne v tom istom jedálenskom vagóne ako Nemecko v Prvej vojne v Compiegnskom lese. Takisto potupná bola vojenská prehliadky na Champs-Elysses. Francúzsko bolo rozdelené na dve časti, na severnú, okupovanú, a južnú, tzv. Vichistickú, kde sídlila pronemecky orientovaná vláda na čele s Pétainom. Centrum odboja sa stal Londýn, viedol ho budúci prezident Charles de Gaulle. Hitler začínal živiť ideu o svojej vojenskej nepremožiteľnosti.
Po porážke Francúzska sa Hitler obracia na poslednú Európsku baštu odporu: Veľkú Britániu. Následné boje sú známe ako Bitky o Ostrovy. Hitler naplánoval operácie Seelöwe, išlo o vylodenie Nemeckej armády cez La Manche. Na to však bolo potrebné zničiť Anglické Kráľovské Letectvo (RAF). A na to tu bola Nemecká Luftwaffe. Bolo leto a jeseň roku 1940 keď sa začali prvé vzdušné boje v histórii. Na začiatku bitky boje prebiehali nad kanálom. Výborným ťahom zo strany Britov bolo vyprovokovanie Hitlera bombardovaním Berlína. Luftwaffe začína systematicky bombardovať Londýn. Britksé letectvo získava výhodu kvôli bojom nad ich pevninou. Ďalšou výhodou na strane RAF bolo prvé použitie radaru. Boje vrcholili od 15. Septembra do 14. Novembra, keď bolo prakticky zničené mesto Covetry. Na britskej strane bojuje veľké množstvo vojakov zo zahraničia, aj Slováci a Česi. Z Nemeckej strany prichádza útlm útokov, a to preto, že sa materiálne prípravy na plán Barbarossa práve začali. Británia sa ubránila a Ríša utrpela prvú porážku.
Najvýznamnejším Nemeckým Európskym spojencom bolo Taliansko, ktoré sa takisto vojensky angažovalo. V Októbri 1940 Taliani napadli z Albánska Grécko. Gréci sa s Britskou pomocou ubránili. Po dobytí Juhoslávie si Taliansko prisvojilo Dalmáciu. Talianske vojská sa orientovali aj na Severnú a východnú Afriku. Boje prebiehali hlavne v Líbyí, Egypte, Tunise a Maroku. Spočiatku sa Talianom darilo, a v Januári 1941 boli porazení. Aby Hitler zabránil ich porážke, posiela do Afriky svoje sily, a to konkrétne jednoty Afrika-Korps. Operácia niesla názov Sonneblume. Počas roku 1941 prebiehajú boje o severnú Afriku. Nemeckým generálom tam je Púštna líška, Erwin Rommel. Boli vybojované dôležité Nemecké víťazstvá, a to hlavne Benghází, El Agheila a Tobruk. Počas celého roku 1941 pokračujú boje medzi Nemecko-Talianskymi vojskami a spojencami. Prichádza rok 1942 a dochádza k prielomu vo vojne. Spojenci kvôli zlému zásobovaniu sú oslabení preto Rommel uskutoční dve dôležité výhry- vyhrať bitku pri Gazale a opätovne dobyť Tobruk. Avšak až v lete dochádza k rozhodujúcej bitke- Bitke o El Alamein. V prvej bitke bol Rommel odrazený, v druhej bitke pod vedením generála Montgomeryho bol dokonca porazený a prinútený na ústup. Týmto bojom sa končia významnejšie operácie v Afrike.

22.6.1941 sa otvoril nový front na Európskom poli- Východný front. Nemecko napadlo Sovietsky zväz. Táto operácia mala krycí názov Barbarossa. Hitler sa opäť spoľahol na bleskový útok, a opäť mu to vyšlo. Svoju masívnu armádu skladajúcu sa len z najlepších zložiek Wehrmachtu a Waffen-SS čítajúcu 156 divízii vrhol v troch hlavných smeroch. Na sever – Armáda skupín Sever- na Leningrad, aby podkopal morálku Sovietov, na Moskvu- Armáda skupín Stred- lebo to bolo centrum ZSSR a Stalinove sídlo, a posledná, najväčšia, na Stalingrad – Armáda skupín Juh- čo bol hlavne ideologický cieľ. Hitler si myslel že ak padne Stalingrad, vyhral vojnu. Prvá skupina dosiahla Leningrad v rýchlom čase a zahájila jeho obliehanie. Trvalo 900 dní, a jediná vec, ktorá zachránila Rusov, bola vybudovaná železnica cez zamrznuté Ladožské jazero, ktorou bolo meste zásobované. V meste padlo okolo 800 000 ľudí. Po tom, ako Nemci stále napredovali ako na Moskvu tak aj na Stalingrad, Stalin zmenil politiku, začal sa odvolávať na Petra Veľkého a začal mobilizovať a ťažiť zo zdanlivo nevyčerpateľných zdrojov. Od tohto okamihu sa ťaženie zo Sovietskeho pohľadu nazýva Veľká vlastenecká vojna. Wehrmacht sa dostal až na dostrel k Moskve, ale bol od nej vytlačený. Bolo to 8.12.1941, keď slávny Wehrmacht musel prvýkrát ustupovať.

Nastal rok 1942 a veci vo svete sa pohli. Vznikla Protihitlerovská koalícia. Tento rok sa pre Os začal veľmi priaznivo, najmä na východe, Nemci zase začali postupovať. Armáda sa rozdelila po prechode rieky Don. Polovica išla na Stalingrad, druhá polovica na Kaukaz. Od 21. Augusta 1942 sa začali boje o Stalingrad, kľúčovej bitky v dejinách. Spočiatku sa Nemcom darilo, vyzeralo to na rýchlu bitku. Avšak na Nemcov začala doliehať únava z ťaženia, dlhé zásobovacie cesty, a hlavne neuveriteľná Ruská zima. V bitke o Stalingrad prišlo ku konfrontácii dvoch vynikajúcich generálov, a to na nemeckej strane generála Paulusa a na Sovietskej generála Žukova. Boje prebiehali v neľudskej zime a strašných podmienkach. Ku koncu roku 1942 Stalin vydal pamätné nariadenie: Už ani krok späť! V praxi to znamenalo, že sa začala najväčšia mobilizácia v histórii. Dôležité paralelné boje mohli ovplyvniť veľa, ale víťaz od Charkova, generál Erich von Manstein neprelomil sťahujúcu sa slučku okolo Stalingradu. Na druhej strane prichádzal z východu a severovýchodu generál Rokossovskij s takmer miliónom vojakov, a tisíckami tankov. Hitler rezolútne zakázal ustúpť Paulusovej 6. Armáde. Sám Paulus povedal: Kapitulácia neprichádza do úvahy, 6. armáda si musí splniť svoje historické poslanie v Stalingrade, aj keby mala prísť o posledného muža…
Ich príchodom sa vytvoril Stalingradský kotol, definitívne a nepreniknuteľné obkľúčenie mesta, z ktorého napokon ušiel jeden jediný človek. Nemecko utrpelo prvú ničivú porážku. Celkové straty boli od 4 do 5 miliónov mŕtvych. Bitka skončilo 2.2.1943.

Vrátime sa do roku 1941, keď Japonsko napadlo USA. 7.Decembra napadli Japonské stíhačky Americkú námornú základňu na Havaji – Pearl Harbor. 8.12. vyhlasuje USA vojnu Japonsku a vzápätí Nemecko vyhlasuje vojnu USA. Vojna pokračovala aj mimo Európy. Po útoku na Pearl Harbor sa odohrala bitka o Wake Island, kde Japonci hladko porazili Američanov. Američania vyvíjali vojenský nátlak na Japonskej pevnine a v Indočíne, Japonci takisto. Američania dokonca uskutočnili nálet na Tokio, ale malo to iba symbolický charakter na zastrašenie, skutočná bitka bola až bitka o Midway. Bitka sa konala 4. až 7. Júna 1942. Japonci utrpeli zdrvujúcu porážku, ktorá rozhodla o takmer definitívnom víťazstve spojencov v Pacifiku. Druhou najvýznamnejšou bitkou Pacifiku sa stala bitka o Guadalcanal. Takisto skončila úspechom Američanov.

Rok 1943 je všeobecne známy ako rok obratu. Vyčerpaní Sovietski vojaci sa začali zakopávať, vybrali si strategické miesto pri Kursku. 12.7.1943 tu došlo k najväčšej tankovej bitke v dejinách. Operácia Citadela bola neúspešná a Hitlerov posledný pokus o obrátenie vývoja východného frontu stroskotal. V tejto bitke sa špeciálne vyznamenal Michael Wittmann, ktorý na svojom tankuT-VI zničil niekoľko desiatok Sovietskych tankov. Takisto sa nedarilo aj Taliansku, po prehre v Tunise boli spojenci bojovo naladení a plánovali inváziu do Európy. Nakoniec sa Churchill s Rossveltom dohodli a vypracoval sa plán operácie Husky. Hlavným veliteľom sa stal Eisenhower. Spojenecké vojská sa vylodili v Európe na Sicílii 3.9.1943. To už bol Mussolini odvolaný a spojenci začali postupovať smerom na Nemecko, avšak Nemcom sa podarilo ich udržať v Taliansku až do Apríla 1945. Medzi najťažšie boje patrili boje o Sicíliu, najmä Monte Cassino. a následné dobývanie Talianskych miest, ktoré bránili Nemecké jednotky.

V tomto roku takisto spojenci dobyli Guadalcanal a postupovali na Tokio. Začal sa rok 1944. Nemecké vojská stále ustupujú viac a viac na západ. Uskutočnila sa operácia Bagration, ktorá sa začala 23.6, tri roky po vpáde vojsk Osi do Sovietskeho zväzu, zasiahla celkom nepripravenú Skupinu armád Stred. Nemcov na mnohých úsekoch doslova paralyzoval, pohľad na tanky pohybujúce sa cez nepriechodné močiare po cestách vydláždených z drevenej guľatiny, rovno pred ich pozíciami. Porážka, ktorú Nemci utrpeli v priestoroch, kde pred niekoľkými rokmi rozdrvili chaoticky nasadzované sovietske jednotky sa dá považovať za druhý Stalingrad- 130 000 ich bolo zajatých ďalších vyše 100 000 padlo. Z tohto neúspechu sa Wehrmacht už nikdy nespamätal.
Vo Februári sa uskutočnilo bombardovanie nemeckého mesta Dresden (Drážďany), mesto bolo totálne zničené, a pravdepodobne ide o Churchilovu pomstu za Londýn.

Prichádza leto a s ním pripravovaná operácia Overlord. Išlo o vylodenie Spojeneckých vojsk na Francúzskom pobreží. Veľmi dôležité bolo oklamať Hitlera, kde sa skutočne vylodia. Keby sa im to nepodarilo, určite by sa nevylodili, lebo obrana La Manchu bola prisilná. Nakoniec sa ale vylodili v Normandii. Vyloďovanie prebiehalo pod neustálou paľbou guľometov, tankov a ťažkých bombardérov na piatich plážach- Utah, Omaha, Juno, Sword a Gold. Najťažšie boje prebehli na Omahe. Po dobytí pláží sa začal skoro ročný pochod na Berlín. 25.8 bol oslobodený Paríž. Spojenci v Novembri uskutočnili riskantnú operáciu Market Garden , ktorá skončila neúspechom. Jej cieľom bolo pomocou výsadkárov dobyť mosty cez Rýn. Nemci sa stále ale držali. V Decembri vrhli armádu na Ardeny, a bez väčších problémov vyhrali, kvôli neskúseným a slabým Americkým jednotkám. Mimoriadne hrdinským činom sa stal boj o Bastogne, kde sa 101. Výsadková divízia zakopala a odolávala Nemcom až do príchodu Pattonovych tankov.

Čo sa Tichomoria týka, Japonská pevnina sa dostala na dostrel Amerických bombardérov. Nakoľko prílev Amerických vojakov a hlavne techniky bol priveľký, boje sa začínali na každom fronte presúvať smerom na Berlín.