Kultúra vrcholného stredoveku

KULTÚRA VRCHOLNÉHO STREDOVEKU
V 12. st. európska kultúra stráca univerzálny cirkevný charakter. Mení sa životný štýl jednotlivých vrstiev feudálnej spoločnosti, nastáva zosvetštenie vzdelanosti a umenia.

Rytierska a dvorská kultúra
Najvýraznejšie sa zmenil spôsob života šľachty. Zámožná šľachta sa sťahovala zo svojich vidieckych majerov na nedostupné hrady. Život šľachty ovplyvnila rytierska metóda, ktorá sa šírila z Francúzska. Rytiersky stav združoval statočných bojovníkov, ktorí sa museli podrobiť určitým pravidlám: vybrané spoločenské správanie, statočnosť, zbožnosť, vernosť lénnemu pánovi, povinnosť slúžiť urodzenej žene. Rytier videl zmysel života v boji a v príprave naň (rytierske turnaje).Najintenzívnejšie sa rozvíjal nový životný štýl na dvore panovníka (honosné vystupovanie, nádhera odevu a zbroje, zjemnené mravy vo vzájomnom styku). O zábavu šľachty sa starali potulní básnici a speváci.

Mestská kultúra
S rozvojom obchodu a remesiel nastali v stredovekých mestách veľké zmeny. Remeselníci a obchodníci sa neobišli bez znalosti písania, čítania a počítania. Bohatý mestský patriciát staval výstavné domy na námestí. Ľudová kultúra mala najmenej priaznivé podmienky pre rozvoj. Zachovali sa nám rôzne zvyky, piesne a iná ľudová tvorivosť. Cirkev i naďalej ovládala školy a vzdelanie. Súhrn vtedajšieho poznania poskytovali vysoké školy - univerzity. Vznikali od 12. st. a podliehali dozoru biskupov a arcibiskupov. Pri výučbe na univerzitách sa používala scholastická metóda. Scholastika neskúmala prírodu a nové poznatky. Opierala sa o cirkevné tvrdenia - dogmy, cieľom ktorých bolo dokázať správnosť kresťanského učenia. Vyučovacím jazykom bola latinčina. Univerzita sa delila na fakulty, z ktorých základná bola artistická - filozofická fakulta. Mala funkciu všeobecného prípravného kurzu pre štúdium na tzv. vyšších fakultách, kde sa prednášalo lekárstvo, právo a teológia. Na čele univerzity stál rektor. Na čele fakúlt boli dekani. Známe univerzity boli v Anglicku (Oxford, Cambridge), v Španielsku (Salamanca), v Taliansku (Bologna, Padova). V Prahe bola v roku 1348 založená Karlova univerzita, na Slovensku v roku 1467 Akadémia Istropolitana.
 V oblasti architektúry starý románsky sloh bol nahradený gotickým slohom. Charakteristické znaky gotiky sú: lomený oblúk, rebrová klenba, oporný systém, štíhle tvary smerujúce do výšky (vertikálnosť). Gotický sloh vznikol asi v pol. 12. storočia vo Francúzsku, odkiaľ sa postupne rozšíril do celej Európy.
 Najvýraznejším prejavom gotického slohu sú stavby veľkých chrámov - katedrál )v Paríži - chrám Matky božej, v Remeši, v Kolíne nad Rýnom).
 Medzi najvýznamnejšie gotické stavby na Slovensku patria: dóm svätého Martina v Bratislave, chrám Alžbety v Košiciach, kostol sv. Egídia v Bardejove a kostol sv. Jakuba v Levoči. Skvostom stredoeurópskeho rezbárstva je oltár v kostole sv. Jakuba v Levoči (autor majster Pavol z Levoče). Okrem cirkevných stavieb sa stavali hrady, meštianske domy, radnice, školy, mosty a mestské opevnenia.
 
Stredoveký hrad: K hlavným častiam hradu patrilo opevnenie s bránou. V popredí bola najlepšie opevnená obranná veža. V najviac chránenej časti hradu bol palác. Na najľahšie prístupnej strane bola priekopa, často naplnená vodou. Stredoveké mestá boli opevnené hradbami. Vstup do nich chránili brány s padacou mrežou. Na Slovensku sa stavali kráľovské a šľachtické hrady (Bratislavský hrad, Trenčiansky hrad, Spišský hrad, Strečno). Rozvíjali sa tiež mestá, najmä banské (Banská Štiavnica, Kremnica). Najvýstavnejšie mestsk é budovy boli radnice a kostoly. V úzkej súvislosti s architektúrou sa vyvíjalo sochárstvo. Sochy zdobili portály (hlavné vchody) a priečelia katedrál.
Literatúra

Popri latinčine sa v literatúre začali uplatňovať národné jazyky (najskôr francúzština, neskôr nemčina a taliančina). Okrem životopisov svätých sa začali písať cestopisy, rytierske eposy a mestské kroniky.
V Taliansku sa už v 14. storočí rodí nový smer - humanizmus. Humanizmus vystupoval proti scholastickej filozofii a zameral pozornosť na človeka. Priekopníkmi humanizmu v Taliansku boli Dante Alighieri, Francesco Petrarca a Giovanni Boccaccio.