Tridsaťročná vojna

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: primak
Typ práce: Referát
Dátum: 19.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 003 slov
Počet zobrazení: 10 120
Tlačení: 596
Uložení: 621
TRIDSAŤROČNÁ VOJNA
 
Príčiny vojny
V 16.st. sa začal meniť pomer síl v strednej Európe. V roku 1526 vznikla habsburská mnohonárodnostná monarchia, ktorá začala zasahovať do vývoja medzinárodných vzťahov v strednej Európe. Habsburgovci sa snažili dosiahnuť hegemóniu v Európe, potlačiť reformné hnutie a rozšíriť svoj vplyv v zámorskom obchode. Proti snahám Habsburgovcov sa sformovala protihabsburská koalícia štátov, ktorú tvorilo Nizozemsko, Anglicko, severské krajiny a Francúzsko. Do tohto tábora patrila aj protestantská stavovská opozícia v nemeckej ríši, v českých krajinách, v Uhorsku a na Slovensku.
Aj náboženská otázka bola v strednej Európe zložitá. V Nemecku sa mešťania a feudáli rozdelili na tri skupiny podľa vzťahu k Habsburgovcom a podľa náboženskej príslušnosti. Kalvinistické kniežatá v juhozápadnom Nemecku utvorili pod vedením Fridricha Falckého protestantskú Úniu. V južnom Nemecku vojvoda Maximilián utvoril katolícku Ligu. Luteránske kniežatá stredného a severného Nemecka tvorili tretiu, nerozhodnú skupinu.

Česká stavovská opozícia
Po nástupe Habsburgovcov v Čechách ich centralizačná a germanizačná politika ako i násilné šírenie katolicizmu vyvolali odpor, ktorý sa prejavil vznikom meštiansko-šľachtickej opozície. Hoci opozičné hnutie bolo v roku 1547 potlačené, Rudolf II. bol v roku 1609 nútený vydať Majestát, ktorý uzákoňoval, že nikto, ani poddaný, nesmie byť nútený ku katolicizmu ani k evanjelictvu.

Ústupky, ktoré dosiahla česká stavovská opozícia za Rudolfa II., pokladal cisár za dočasné. Zástupcovia katolíckej protireformácie dosiahli, že za Rudolfovho nástupcu bol zvolený štajerský arciknieža Ferdinand, známy ako bezohľadný odporca reformácie. Ustanovenia Majestátu sa hrubo porušovali. Stavovská opozícia zvolala preto na 21. Mája 1618 zjazd do Prahy. 23. Mája 1618 predstavitelia opozície vtrhli do kráľovskej kancelárie na Pražskom hrade a vyhádzali z okien katolíckych miestodržiteľov Viliama Slavatu, Jaroslava Bořitu a úradníka Fabrícia (pražská defenestrácia). Opozícia zosadila Ferdinanda a zvolila vládu 30 direktorov. Za českého kráľa zvolila Fridricha Falckého, nemeckého protestanta a zaťa anglického kráľa Jakuba I.

Protihabsburský odboj sa nestal národným hnutím, lebo aj vysoká šľachta bola rozdelená na tábor protihabsburský a na tábor habsbursko-katolícky. Na čelo odboja sa postavila zámožná šľachta. Drobná šľachta a meštianstvo boli vo vedení odboja druhoradí. Stavovský odboj sa od začiatku izoloval od ľudu. Šľachta nechcela uskutočniť sociálne reformy na vidieku, ktoré mohli získať roľníkov pre povstanie.

Stavovský odboj sa spoliehal na pomoc protestantských nemeckých kniežat a na vlastné žoldnierske vojská. Očakávaná zahraničná pomoc však sklamala. Fridrich Falcký nepriviedol vojská protestantskej Únie na pomoc, nezískal ani podporu svojho svokra, anglického kráľa Jakuba I. Nizozemsko sa obmedzila iba na finančnú pomoc. Habsburgovci, okrem žoldnierskych vojsk, získali finančnú podporu od španielskeho a poľského kráľa a od pápeža. Na jeseň 1620 vtrhli habsburské vojská do Čiech. Rozhodujúca bitka sa odohrala 8. Novembra 1620 na Bielej hore pri Prahe. Vojenská presila cisárskych vojsk spôsobila porážku stavovského povstania. Po kapitulácii Prahy obsadili Ferdinandove vojská celé Čechy a Moravu. Kráľ Fridrich Falcký ("zimný kráľ") z Čiech ušiel a krajinu vydal cisárskemu vojsku bez ďalšieho boja. Česká vojna (1618-1620) sa tak skončila porážkou stavov.

Následky stavovského odboja kruto postihli celý český národ. Cisár využil víťazstvo na nastolenie absolutizmu a upevnenie katolicizmu. Začalo sa rozsiahle prenasledovanie opozície, 3konfiškácie majetkov odbojnej šľachty a mešťanov. Asi pôdy v Čechách sa dostali do rúk cisárovi a jeho prívržencom. 21. Júna 1621 dal cisár na výstrahu popraviť na Staromestskom námestí 27 českých a nemeckých účastníkov odboja. Medzi nimi boli významní predstavitelia českého politického a kultúrneho života (rektor pražskej univerzity Ján Jesenius).

Dokončil sa aj boj za protireformáciu. Katolíctvo bolo uznané za jediné povolené vyznanie. Proces rekatolizácie riadil jezuitský rád. V roku 1627 vydal cisár nariadenie, podľa ktorého príslušníci privilegovaných tried, ktorí nebudú nasledovať panovníka v náboženstve, musia Čechy opustiť. Začala sa masová emigrácia desaťtisícov ľudí do susedných krajín. Do vyhnanstva odišli aj významné osobnosti českej kultúry (biskup Jednoty bratskej a pedagóg Ján Ámos Komenský).

Víťazstvo katolíckej šľachty a habsburskej dynastie zavŕšila nová ústava tzv. Obnovené zriadenie zemské, ktorú vydali v Čechách v roku 1627. Podľa novej ústavy bol habsburský rod vyhlásený za dedičný po meči i po praslici. Cudzia šľachta sa mohla slobodne sťahovať do Čiech. Katolícke náboženstvo vyhlásili za jediné uznané náboženstvo. Nemčina bola postavená na úroveň češtiny.

Priebeh a význam tridsaťročnej vojny
Habsburgovci po potlačení odboja českej šľachty pokračovali vo vojne proti českému kráľovi Fridrichovi Falckému na jeho vlastnom území (falcká vojna 1621-1623). Nizozemsko, ktoré bolo bezprostredne ohrozené, sa márne usilovalo o otvorené vystúpenie protihabsburského tábora. Až v roku 1625 sa podarilo Nizozemsku vytvoriť širšiu protihabsburskú koalíciu, ktorej členmi boli: Nizozemsko, Dánsko, Anglicko, Fridrich Falcký. Hlavným cieľom tejto koalície bola obrana Nizozemska pred habsburskou expanziou a zabezpečenie záujmov na Baltskom mori. Vedenia vojny sa ujal dánsky kráľ (1625-1629 - dánska vojna). Ferdinandovi II. Pomohol český feudál Albrecht z Valdštejna, ktorý sa obohatil pobielohorskými konfiškáciami. Na čele svojho žoldnierskeho vojska (90 000 mužov) porazil protihabsburské armády a donútil dánskeho kráľa Kristiána IV. Uzavrieť mier (1629).
Švédska vojna (1630-1635). Valdštejn sa usiloval ovládnuť Baltské a Severné more a posilniť cisársku moc v Nemecku. To vyvolalo odpor Nemecka i mnohých iných európskych krajín. Švédsko, ktoré chcelo ovládnuť Baltské more, sa tým cítilo byť ohrozené. Preto sa v roku 1630 vylodili na severonemeckom pobreží vojská švédskeho kráľa Gustáva Adolfa. Finančnú podporu mu poskytli Francúzsko a Nizozemsko.

Vo vojne sa jasne ukázala vojenská prevaha dobre organizovaného a vycvičeného švédskeho vojska. Neúspechy cisárskych armád prinútili Ferdinanda II. Druhý raz poveriť Valdštejna hlavným velením. Valdštejn si najal veľkú armádu, pomocou ktorej sa chcel zmocniť českého trónu. Vojnu viedol váhavo a tajne rokoval so Švédmi. V roku 1634 ho dal cisár zavraždiť. V roku 1635 bol podpísaný mier.

Francúzsko-švédska vojna (1635-1648)
bola poslednou fázou vojny. Francúzsko chcelo prelomiť habsburské obkľúčenie, udržať roztrieštenosť Nemecka a rozšíriť svoje územie. Bojovalo sa v Nemecku, Čechách, Portugalsku, Uhorsku a Nizozemsku. Od roku 1643 sa v oboch sa v oboch nepriateľských táboroch začala prejavovať únava. Mierové rokovania sa začali už v roku 1644 v protestantskom Osnabrűcku (rokovania so Švédmi) a v katolíckom Munsteri (rokovania s Francúzskom). Zúčastnili sa na nich všetky európske štáty okrem Anglicka, Dánska a východných štátov.
Vestfálsky mier znamenal kompromis medzi bojujúcimi stranami. Habsburgovcom sa nepodarilo získať v Európe nadvládu, ale v habsburských krajinách zostala absolutistická panovnícka moc neporušená.
Francúzsko sa stalo popredným európskym štátom. Rozšírilo svoje územie o časť Alsaska. Švédsko ovládlo takmer celé pobrežie baltského mora. Ovládlo tiež riečne obchodné cesty v severnom Nemecku. NizozemskoŠvajčiarsko boli uznané za samostatné štáty. NemeckoTaliansko zostali politicky roztrieštené. V Čechách sa pomery nezmenili. V Európe nastal pokles poľnohospodárstva a remeselnej výroby. Nastal úpadok miest a obchodu. Na vidieku veľkostatkári zaberali opustenú pôdu, zvyšovali robotu a upevňovali nevoľníctvo.

Vojna prehĺbila rozdiely medzi západnou a východnou Európou. Strednávýchodná Európa hospodársky aj politicky za vývojom západnej Európe výrazne zaostávala.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu