Peloponézska vojna
Peloponézske vojny alebo peloponézska vojna je označenie pre vojnové akcie v rokoch431 pred Kr.
až 404 pred Kr., ktoré začali ako konflikt medzi:
Aténskym námorným spolkom (alebo pôvodne Délsky spolok), teda Aténami a ich
spojencami na strane jednej a Peloponézskym spolkom na strane druhej, do ktorého patrila Sparta, Korint a ďalší spojenci.Vojna trvala 27 rokov (s
prestávkami) a skončila porážkou Atén. Vo vojne išlo o získanie nadvlády v Grécku a v gréckych osadách mimo Grécka.
Cesta k vojne
Aténčania sa snažili uskutočniť myšlienku gréckej jednoty. V roku 436 pred Kr. zvolali do Atén
panhelénsky zjazd, ktorého úlohou mala byť dohoda o spolupráci medzi Grékmi. Zjazd sa však nezišiel, najmä pre odpor Sparty a rozdelenie
Grécka na dva bloky sa potvrdilo. Periklés vyslal do Sparty posolstvo s návrhom na tridsaťročný mier. Sparta návrh prijala. Zmluva vstúpila
do platnosti v roku 445 pred Kr., ale mier trval iba 14 rokov.
Priamym podnetom pre vypuknutie vojny bol spor medzi Kerkyrou, podporovanou
Aténami, a Korintom v roku 433 pred Kr. o osadu Epidamosa zákaz Megare používať prístavy a trhy v území panstva Atén. Korint si získal za
spojenca macedónskeho kráľa (vypovedal Aténam vojnu), Sparty (vystúpila ako ochranca záujmov Megary) a iných mestských štátov.
Archidamova vojna (431 - 421)
Vojnové akcie zahájil spartský spojenec Téby nočným útokom na aténskeho spojenca
mesto Plataje. Keďže Atény odmietli splniť výzvu Sparty na ukončenie diskriminácie Megary, napadol spartský kráľ Archidamos v roku 431
Atiku a spustošil ju, jej obyvatelia utiekli do opevnených Atén a aténske loďstvo spustošilo peloponézske pobrežie. Na čas to už vyzeralo
tak, že vojna skončí, lebo Atény stratili veľa ľudí vďaka morovej epidémii, ktorá vypukla v roku 430 pred Kr. a Sparta utrpela veľa
vojnových škôd. Keď už Sparta ponúkla rokovania o mieri. Téby porazili Atény a proti Aténam sa vzbúrili aj grécke mestá v Trákii. V
roku 422 padli v bitke pri Amfipoli dvaja vodcovia vojnových strán, vojvodca Brásidas zo Sparty a aténsky politik Kleon. To umožnilo v roku 421
pred Kr. uzavrieť medzi Aténami a Spartou mier potvrdzujúci predvojnový status quo (Nikiov mier). K mierovej zmluve sa odmietli pripojiť
najvýznamnejší spartský spojenci, Korinth a Téby.
Sicílska vojna (421-413)
Keďže sa Korint a Téby
na mierových rokovaniach nezúčastnili, neuznali Nikiov mier a spojili sa s niektorými mestami, ktoré boli pohádané s Aténami. Sparta, po
vojne s Argom, sa časom postavila na stranu nepriateľov Atén.
Atény boli najprv úspešné a v roku 416 pred Kr. vyhladili Melos, ktorého
obyvatelia boli kolonisti Sparty. Potom sa vojna rozšírila aj na grécke kolónie na Sicílii, kam Atény v rokoch 415-413 uskutočnili tzv.
Sicílsku výpravu, lebo Egesta žiadala Atény o pomoc proti Syrakúzam, podporovaným Spartou. Syrakúzsko-sicílske vojská pod vedením
spartského vojvodcu Gyllipa 27. augusta 413 pred Kr. zničili aténsky kontigent na Sicílii.
Dekelejská vojna (413 -
404)
Ešte v tom istom roku Sparta napadla Atiku, kde obsadila Dekeleiu, aby odtiaľ ohrozovala Atény. Oslabenie Atén porážkou
pri Sicílii a rokovanie o spojenectve Sparty s Perziou (dohoda v roku 411) donútili maloázijské grécke mestá (okrem ostrova Samos), aby
opustili Aténsky námorný spolok.
Atény si vybudovali novú flotilu a dosiahli významné úspechy - oslobodili Hellespont a v roku 410
pred Kr. porazili spartské lode pri Kyziku, no veľkej presile nedokázali dlho odolávať. Spartsko-perzské vojská porazili Atény v roku 407
pred Kr. pri Notiu a v roku 405 pred Kr. bola aténska flotila úplne zničená pri Aigospotame. Atény odteraz museli v rokoch 405-404 pred Kr.
popri pozemnej blokáde z Dekeleie čeliť aj spartskej námornej blokáde, v dôsledku čoho v Aténach vypukol hlad a mor ktorý priniesla jedna z
lodí ktoré prichádzali do Atén. Po štvormesačnom obliehaní Atény kapitulovali a v roku 404 pred Kr. uzavreli mier.
Mierom z roku
404 pred Kr. Sparta Aténam nanútila oligarchickú ústavu (30 tyranov), Atény museli zbúrať svoje opevnenia (tzv. Dlhé múry a múry prístavu
Piraieus), vydať všetky svoje lode (okrem dvanástich) a museli podriadiť svoje vojsko spartskému veleniu.
Dôsledky
Skončila sa nadvláda Atén v Grécku a začalo sa obdobie nadvlády Sparty. Maloázijské grécke mestá
sa stali závislými na Perzskej ríši. No grécke mestá sa najmä veľmi vyčerpali, čo využila Perzia, Macedónia a Trákia na zasahovanie do
vnútorných otázok Grécka.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta