Politický systém v antickom Grécku a v Európskej únii

Politický systém v antickom Grécku a v Európskej únii

3.1. História politického systému
Po období kráľov riadil Atény zbor desiatich starších - archontov, ktorí boli každoročne volení z radov rodovej aristokracie (eupatridi). Vedľa tejto inštitúcie existovala aj starobylá šľachtická rada- aeropág, ktorá sa volila z bývalých archontov a bola nositeľom najvyššej štátnej moci (ukladala tresty, obsadzovala úrady, atď.). Rodové usporiadanie zaniklo a Atika bola rozdelená na 8 územných okresov - naukrálii. Takto bola vytvorená verejná moc, v ktorej bol ľud po prvýkrát rozdelený nie na základe príbuzenských skupín, ale podľa sídla. Vzhľadom k vyššej úrovni spoločenských vzťahov bolo potrebné písomne zaznamenať dovtedy len ústne tradované právne zvyklosti a obyčaje. Toto spísanie vykonal okolo roku 621 p. n. l. Drakón a jeho zákony sú povestné svojou prísnosťou a krutosťou. Narábajú už aj s procesnou ochranou obžalovaného, a to aj z hrdelného zločinu. Zabitie obžalovaného pred vynesením rozsudku bolo považované za vraždu a bola trestaná rovnako ako vražda ktoréhokoľvek iného Aténčana. Z občanov sa vytvorila nová rada 400 a ľudový snem ekklésiá. Vznikol aj zbor 51 sudcov, ktorí súdili trestné činy menšej nebezpečnosti ako zabitie cudzinca alebo otroka.
 
3.2. Solónove reformy
Pre demokraciu je typické, že zabezpečuje účasť na verejných veciach čo najväčšiemu okruhu obyvateľstva. Dôležitým medzníkom v rozširovaní tohto okruhu je ročné pôsobenie Solóna vo funkcii archonta (594 – 593 p. n. l.). Solón bol aténsky politik, reformátor a básnik. Väčšina jeho básní mala za cieľ presvedčiť jeho spoluobčanov o potrebe nových štátnych inštitúcií. Je považovaný za zakladateľa aténskej demokracie. Keď schválili jeho ústavu, vraj išiel do Egypta, kde podľa Platóna našiel v starých spisoch správu o Atlantíde. Po svojom návrate do Atén vraj plánoval napísať o Atlantíde báseň, ale v dôsledku náročnosti to vzdal. Po jeho smrti boli jeho pozostatky na jeho žiadosť spálené a popol rozptýlený na ostrove Salamína. Ako slávny výrok sa mu prisudzuje: "Ničoho príliš". Solón uskutočnil veľa reforiem.

V oblasti vecného práva uskutočnil pozemkovú reformu, pri ktorej bola stanovená najvyššia prístupná výmera vlastníctva pozemkov a to, čo túto výmeru presahovalo pripadlo štátu, ktorý takto získanú pôdu rozdelil medzi skrachovaných roľníkov. V záväzkovom práve uskutočnil zrušenie pozemkových dlhov vyvlastnením pohľadávok. Týmito opatreniami ekonomického a právneho charakteru podstatne rozšíril okruh obyvateľov s politickými právami. Solón zriadil aj nový súdny tribunál – héliaiá, do ktorého pôsobnosti patrilo aj rozhodovanie o odvolaniach proti výrokom archontov- takto vyvážil vplyv rodovej šľachty. Héliaiá bola zhromaždením ľudu s 500-1500, ale niekedy aj 6000 členmi. Členovia boli vybraní žrebom zo všetkých občanov bez diskriminácie na základe majetku či rodu. Takto sa ľud stal najvyšším sudcom. Solón zaviedol aj timokratickú ústavu, tá priznáva politické práva v závislosti od príjmov a nie od rodu a rozdeľuje občanov do 4 tried:
1)  Pentakosiomedimnoi – Aténčania s ročným výnosom 500 meríc.
2)  Hippeis – jazdci na koni vo vojsku s výnosom 300 meríc.
3)  Hoplítai – ťažkoodenci vo vojsku s výnosom 200 meríc.
4)  Thétes – občania s výnosom menej ako 200 meríc.

Podľa toho boli odstupňované aj občianske povinnosti voči štátu a práva zúčastniť sa na jeho riadení. Príslušníci prvých dvoch tried mali úplné politické práva, príslušníci tretej triedy mohli byť volení do nižších úradov a príslušníci štvrtej triedy sa zúčastňovali na zasadnutí ľudového zhromaždenia. Ľudové zhromaždenie však vykonávalo súdnu činnosť ako héliaiá a zákonodarnú činnosť ako ekklésiá, teda aj občania zo štvrtej triedy mali účasť na orgánoch najvyššej štátnej moci. Touto reformou k obyčajnému právu pribúdalo právo tvorené uzneseniami ľudu na jeho zhromaždeniach.

Rada (bulé) mala byť politickou protiváhou ľudovému zhromaždeniu, mala právo zákonodarnej iniciatívy a vykonávala činnosť aj v správnej a hospodárskej činnosti. Aeropág (šľachtická rada) mal obmedzené právomoci, vykonával iba dozor nad zachovávaním zákonov.
Úrady neboli zmenené. Za Solóna sa však zmenil spôsob ich obsadzovania. Predstavitelia úradov boli volení ľudom, výkon ich funkcie podliehal kontrole ľudu a nakoniec po skončení výkonu funkcie sa ľudovému zhromaždeniu zodpovedali za svoju činnosť.
 
3.3. Európsky parlament
Súčasné európske vládne orgány fungujú inak. Pre porovnanie som si vybrala Európsky parlament. Európsky parlament je jediný priamo volený orgán v Európskej únii. 785 poslancov EP (muži a ženy) je volených každých päť rokov voličmi z 27 členských štátov. Parlament má aktívnu úlohu pri príprave právnych predpisov, ktoré ovplyvňujú každodenný život občanov: napríklad v oblasti ochrany životného prostredia, práv spotrebiteľa, rovnosti príležitostí a iných. Parlament je zároveň spolu s Radou zodpovedný za ročný rozpočet Európskej únie. Voľba predsedu parlamentu prebieha v troch kolách hlasovania, a ak sa nedosiahne absolútna väčšina, predseda je zvolený vo štvrtom kole na základe jednoduchej väčšiny. Dĺžka funkčného obdobia predsedu je určená na dva a pol roka s možnosťou obnovenia, čo znamená polovičné parlamentné obdobie. Predsedom Európskeho Parlamentu je teraz Hans-Gert Pöttering.

Pre občanov je zriadená elektronická schránka, prostredníctvom ktorej môžu klásť otázky Európskemu parlamentu. Všetky položené otázky sa musia týkať záležitostí spadajúcich do sféry činnosti Európskej únie. Akýkoľvek občan EÚ môže podať petíciu Európskemu parlamentu vo veci, ktorá patrí do oblasti činnosti Európskej únie. Občania a obyvatelia Európskej únie majú právo na prístup k interným dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. K dispozícii je register, ktorý nám má slúžiť na pomoc pri vyhľadávaní rôznych dokumentov a informácii. Európsky Parlament ponúka širokej verejnosti možnosť návštev vo svojich priestoroch na troch pracovných miestach: v Bruseli, Štrasburgu a Luxemburgu.
 
3.4. Aténska demokracia
V Aténach existovali len 2 politické hnutia – demokratické a aristokraticko-oligarchické. Oligarchovia sa však v Aténach vo vrcholnom období, až na 2 krátke prevraty, nedokázali presadiť. Na čelo Atén sa v roku 509 p. n. l. postavil Kleisthénes , ktorý dokončil Solónove reformy. Kleisthénes, sám aristokratického pôvodu, novou reformou znovu rozdelil občanov Atén výlučne na územnom princípe. Atiku rozdelil na 3 časti : Atény, prímorie a vnútorné územie. Každá z týchto častí mala 10 okresov – fýl. Fýla bola z jednej tretiny (trittys) z mestského obyvateľstva, z jednej tretiny z obyvateľstva z vnútrozemia a z ďalšej tretiny z obyvateľstva z prímoria (územie fýl nebolo súvislé). Trittysy sa ďalej delili na osady, ktoré boli správnymi a vojenskými jednotkami.

Ako ochrana pred znovunastolením tyranie bol vytvorený črepinový súd – ostrakizmus. Tento súd mohol osoby podozrivé z ohrozovania demokracie odsúdiť do vyhnanstva. Ostrakizmus vykonávalo ľudové zhromaždenie so 6000 občanmi, a to tak, že každý z nich napísal na hlinenú doštičku (ostrakón) meno človeka, ktorého považoval za nebezpečného. Ak bol podozrivý označený väčšinou hlasujúcich, musel Atény opustiť na 10 rokov, no neprišiel ani o majetok ani o občiansku česť. V súčasnosti je v ústave zakotvená prezumpcia neviny, čo znamená, že kým nám nie je dokázaná vina, sme považovaní za nevinných. To taktiež znamená, že by nebolo možné niekoho odsúdiť len na základe toho, že sa na tom zhodla väčšina. Ostrakizmus bol zrušený koncom 5 st. p. n. l., pretože bol využívaný na odstránenie vplyvných súperov. Kleisthénes vytvoril aj nový orgán – zbor stratégov (zvolení občania po jednom z každej fýly), ktorý mal okrem vojenskej aj výkonnú moc a postupne vytlačil archontov.

Aténska spoločnosť sa delila na: 
· slobodných
o občanov
o metoikov
· otrokov

Z občianskych a politických práv boli vylúčení otroci, ženy a cudzinci.
Metoikovia boli slobodní cudzinci usadení v Aténach. Otroci prepustení na slobodu sa nikdy nestali občanmi, ale len metoikmi. Občianstvo bolo možné nadobudnúť výlučne po rodičoch alebo jeho udelením. V raných obdobiach stačilo, ak bol občanom len otec, ale neskôr sa aténsky pôvod vyžadoval aj od matky. Vo veku 18 rokov bol aténsky muž zapísaný do zoznamu občanov. Z občianstva boli vylúčené aj ženy. Nebolo možné, aby sa ženy politicky angažovali, bola im odoprená sloboda prejavu, ako aj ostatné práva. Dnes môžu ženy zastávať akékoľvek funkcie, hoci sa ešte stále stáva, že žena je v rovnakej funkcií ako muž platená horšie.

Súhrn občianskych práv sa označoval ako politeia a obsahoval:
A) právo účasti na sneme (ekklésiá) a podávať návrhy, hlasovať, a i.
B)  právo procesné- podať žalobu alebo konať na súde
C)  právo po dosiahnutí 30 rokov byť volený do funkcie úradníka, získať post v rade, porote, uzavrieť manželstvo a nadobúdať nehnuteľný majetok.
 
K občianskym povinnostiam patril tiež výkon vojenskej služby a platenie daní. Bohatí občania museli vyzbrojovať vojenské lode, usporadúvať divadlo, atď. Perikles v snahe sprístupniť účasť na verejných podujatiach aj nemajetným občanom prijal rad opatrení, na základe ktorých dostávali nemajetní občania za služby v úradoch plat. Všetky úrady boli obsadzované na princípe rotácie s krátkym funkčným obdobím (jeden rok) a nikto nesmel zastávať úrad viac ako raz.

Perikles bol politik, rečník a zástanca demokracie pochádzajúci z aristokratického rodu, no napriek tomu sa zásadne pričinil o rozvoj aténskej demokracie a aj o kultúrny a mocenský rozvoj Atén. Perikles aténsku ríšu rozširoval prostredníctvom Aténskeho námorného spolku. Keď vypukla peloponézska vojna so Spartou, presvedčil Aténčanov, aby sa z vidieka uchýlili za hradby mesta a spoľahli sa na ochranu aténskych námorných síl. Táto voľba však spôsobila morovú epidémiu a Perikles bol zosadený z funkcie prvého stratéga. V nasledujúcom roku ho síce zvolil znovu, čoskoro však zomrel na mor. Bol  nie len skvelým rečníkom, ale aj človekom, ktorý podporoval umenie. Začal rozsiahly program výstavby pamätníkov - vtedy vznikol aj chrám bohyne Atény - Partenón na Akropole.

Atény nemali písanú ústavu v dnešnom ponímaní, v ktorej by boli spísané práva zaručené občanom. Výnimku tvorila len ochrana vlastníckeho práva a ochrana osobnej slobody (od Solónových reforiem ju nebolo možné stratiť pre finančné dlhy). Chránila sa telesná integrita občanov, neboli pre nich prípustné telesné tresty a v súdnych procesoch sa nepoužívalo mučenie.
Metoikovia boli oproti občanom obmedzení, museli platiť špeciálnu daň, nemohli nadobúdať do vlastníctva  pozemky, v procese museli byť zastúpení občanom, mohli vlastniť otrokov, ale rovnako ako oni sa nemohli zúčastňovať na verejnom živote. V prípade výnimočnej zásluhy pre štát mohli nadobudnúť aj občianstvo. V súčasnosti má právo nadobudnúť majetok každý, nezáleží na jeho pôvode. Otroci vykonávali rôzne druhy prác v remeslách pre občanov či metoikov, ale existovala aj vrstva štátnych otrokov - mestská stráž. Boli vlastníctvom svojho pána, ale pán ich nesmel usmrtiť (telesné tresty boli povolené). Ak pán zaobchádzal s otrokom kruto, mohol sa otrok uchýliť na miesto poskytujúce azyl.