Zóny pre každého študenta

Vzdelávanie v antickom Grécku

Vzdelávanie v antickom Grécku – Čo nám zanechali grécki myslitelia? 4.1. Stručné dejiny vzdelávania Staroveké Grécko sa skladalo z množstva drobných štátov, niektoré (najmä ostrovy) boli zemepisnými podmienkami značne izolované. Z toho vyplývali ekonomické, kultúrne rozdiely, a samozrejme aj rozdiely vo vzdelaní.

Všeobecne sa systémy výchovy a vzdelania v antickom Grécku rozdeľujú na 2 časti:
1. Aténska výchova
2. Spartská výchova
 
4.1.1. Aténska výchova
Aténsky štát bol jedným z najvyspelejších štátov Grécka. Mal pomerne dobre organizovaný školský systém. Starosť o výchovu bola vecou rodičov a štát na ňu iba dohliadal. Už Solónove zákony nariaďovali rodičom, aby posielali svoje deti do školy najskôr po východe slnka a odvádzali si ich pred súmrakom, aby sa deti vyhli nebezpečenstvu, že sa budú vracať domov potme. Školy boli len súkromné, a preto dĺžka školskej dochádzky závisela na hospodárskych pomeroch rodiny. Mohli do nich chodiť však len deti slobodných občanov. Cieľom výchovy bola kalokagatia (kalos kai agathos = krásny a dobrý) – harmónia tela a ducha.

Boli určené pre chlapcov. Dievčatá boli vychovávané v rodinnom prostredí. Ani pre chlapcov nebola školská dochádzka povinná, ale obec považovala za vec cti, aby sa jej občania mužského pohlavia naučili, pokiaľ možno, aspoň základom čítania a písania a aj sirotám, ktorých otcovia zomreli v boji za vlasť, platila učiteľa. Úplná negramotnosť bola teda v Aténach skôr vzácnosťou.

Vzdelávací systém mal viacero stupňov:
· základné vzdelanie (7-14 rokov) :
o v škole gramatistov sa učili písať, čítať a počítať, čítali Homérove, Solónove a Tyrtaiove básne a učili sa múdrosti, ktoré v nich boli obsiahnuté
o škola gitaristov bola určená učeniu hudby (najmä hry na lýru a gitaru), spevu, recitácie a tanca
o gymnastická výchova obsahovala disciplíny pentathlonu (päťboja) a to: beh, skok do diaľky, hod diskom, vrh oštepom a zápasenie
· gymnáziá (15-18 rokov) boli iba pre najmajetnejších, kde okrem prvostupňových cvičení dostávali aj politické, literárne a filozofické vzdelanie. Mladí muži navštevovali školy sofistov, ktorí rozšírili vyššie vzdelanie o nové odbory (politiku, rétoriku, geometriu, astronómiu, bojovú taktiku) a školy rétorov, kde sa okrem gramatiky, literatúry a práva učili rečníckemu umeniu pred súdom a na zhromaždeniach ľudu. Toto vyššie vzdelanie bolo však vyhradené zámožným mužom, ženy s vyšším vzdelaním boli výnimkou,
· posledným stupňom výchovného systému bola vojenská služba (18-20 rokov) – tam prechádzali vojenským výcvikom a zúčastňovali sa tzv. kryptérií (princíp bol v tom, že vo dne sa chlapci ukrývali (gr. kryptein) a v noci sa vydávali na výpravy proti otrokom), učili sa stavať vojenské tábory a vykonávali pohraničnú službu.
Väčšina dievčat zostávala doma, aby sa naučila tomu, čo sa od nich bude očakávať v dospelosti a to bolo predovšetkým varenie, spravovanie domácnosti, pradenie a tkanie. Cvičili sa aj v speve, tanci a gymnastike.
Kladnou stránkou aténskej výchovy bolo spájanie rôznych obsahových súčastí výchovy: rozumová, telesná, estetická a mravná výchova.
 
4.1.2. Spartská výchova
Výchova v Sparte bola na rozdiel od aténskej podriadená štátu a zameraná najmä na fyzickú silu, vzdelanie a vedomosti boli druhoradé. Malých chlapcov viedli k tvrdému vojenskému režimu už odmalička. V siedmich rokoch ich odobrali rodičom a zapojili do vzdelávacieho systému. Ten bol rozdelený na tri stupne. Na prvom stupni (7 – 12 rokov) sa učili písať a čítať, cvičili sa v behu, skoku do diaľky, vrhaní oštepom a iných disciplínach. Učili sa skromnosti v jedle, pití, odeve a bývaní. Obliekali sa jediným hrubým kusom odevu, chodili bosí a mali vyholené hlavy. Skúšky prebiehali formou zápasov, kde mali žiaci dokázať svoju telesnú aj mravnú vytrvalosť.

Na druhom stupni (12 – 20 rokov) mali stravu ešte chudobnejšiu, ale mohli si prilepšovať krádežami. Tým sa v nich mala cvičiť múdrosť a obratnosť - kto sa nedal chytiť, dostal pochvalu, koho pri krádeži pristihli, bol prísne potrestaný. Cieľom mravnej výchovy spartských chlapcov bolo vypestovať v nich hlavne úctu k starším a oddanosť štátu.

Tretí stupeň výchovy (20 – 30 rokov) bola už regulárna vojenská služba. Zoskupovali sa v družinách v počte asi 15 mužov, ktorí vo vojne tvorili bojovú družinu. Spávali v spoločnom stane (syskenoi) a zúčastňovali sa spoločného stravovania (syssítia), na ktoré museli pravidelne prispievať naturáliami. Muži boli „školopovinní“ až do 30. roku života, teda povinná dochádzka trvala 23 rokov. Pre porovnanie: na Slovensku a vo väčšej časti Európy je povinná dochádzka desať rokov. V 30. rokoch sa muži stávali plnoprávnymi občanmi a mohli si založiť vlastnú rodinu. Dievčatá v Sparte ostávali doma aj po siedmych rokoch života, zúčastnili sa však tanečnej a gymnastickej výchovy. Neskôr sa cvičili vo všetkých disciplínach päťboju (beh, skok do diaľky, hod diskom, vrh oštepom a zápasenie) a loptových hrách. Boli vedené k povinnosti brániť mesto pred nepriateľmi po odchode mužov do vojny.

4.1.3. Ako vyzerala antická škola? Základná škola nevyžadovala žiadne zvláštne vybavenie, a tak mohla byť v akomkoľvek dome. Učiteľ väčšinou sedával na ozdobnej stoličke s operadlom a žiaci sa museli uspokojiť s jednoduchými stoličkami. Žiaci si do školy nosili drevené tabuľky s voskovým povrchom, na ktoré písali rydlami. Okrem týchto mali aj tabuľky natreté kriedou a písali na ne trstinovými perami, ktoré namáčali do atramentu. Ten sa vyrábal zo sadzí zmiešaných s rastlinným lepidlom.
Gymnáziá a školy, ktoré poskytovali vyššie vzdelanie sa väčšinou nachádzali v chrámoch. Vhodným príkladom je tzv. stoická škola filozofa Zénona z Kitia. Otvoril ju koncom 4. storočia v Agore, politickom a občianskom centre Atén.
 
4.1.4. Ako prebiehala samotná výučba? Chlapci sa najskôr učili rozpoznávať jednotlivé písmená, potom čítať slabiky a celé slová, a až potom písať. Najprv sa museli naučiť naspamäť mená písmen v abecede, alfa, beta, gama, delta atď., ktoré si vrývali do pamäti prespevovaním určitých veršov. Postupovalo sa pomaly od jednoduchého k zložitému, od písmena k slabike a od slabiky k slovu. Existovali aj určité šlabikáre. Cudzie jazyky sa neučil nikto. Aténčania predpokladali s absolútnou samozrejmosťou, že všetci cudzinci sa naučia grécky.

Matematika sa obmedzovala na znalosť základných matematických úkonov - sčítanie, odčítanie, násobenie a delenie. Grécke číslice sa označovali písmenami gréckej abecedy, ale počítanie cez desiatku bolo veľmi zložité, pretože Gréci nepoznali nulu. Používali jednotky, pätky, desiatky, stovky, tisíce a desať tisíce. Pre základné matematické úkony používali svoje prsty podľa zvláštnych pravidiel prstového počítania, pre zložitejšie matematické úkony počítacie kocky a abakus (počítadlo). Grammatikovia pri svojej výučbe používali texty básnikov, hlavne Homérove eposy. Učiteľ predčítal úryvky a žiaci sa ich učili naspamäť. Vo výučbe sa maximálne využívala sluchová pamäť. Podobne sa postupovalo tiež počas hudobnej výučby, kedy sa príslušná melódia žiakovi prehrala a ten ju potom podľa sluchu opakoval, bez notového záznamu. Knihy ako také, ktoré boli obsiahle (napr. Ilias a Odyssea) neboli písané na tabuľky, ale používal sa papyrus. Antická kniha potom mala podobu zvitku a pri čítaní sa v nej nelistovalo, ale rolka sa držala v oboch rukách, pri čom jedna ruka rozmotávala neznámy text a druhá zavinovala už precitanú časť. Pretože sa knihy písali a ilustrovali ručne, patrili medzi drahé predmety a nie každý si mohol dovoliť mať doma čo i len malú knižnicu.
 
4.1.5. Niektoré školy v starovekom Grécku: Platónska akadémia
Filozofická škola bola založená približne v roku 387 p. n. l. Platónom. Meno dostala podľa rovnomenného aténskeho predmestia, ktorého ochrancom bol héros Akadémos. Akadémia bola vlastne centrom na pestovanie kultu Múz. Platón sledoval jej založením pravdepodobne aj politické ciele, ako možno súdiť podľa jeho výkladu o spoločenskom poslaní filozofov v Ústave.
Obsahom svojej činnosti nadväzovala na tradície pytagorovského spolku. O jej vedeckom a filozofickom programe si možno utvoriť predstavu zo 7. knihy Platónovej Ústavy, kde sa opisuje, ako treba vzdelávať filozofov. Ako hlavné zložky vzdelania filozofov sa tu uvádza aritmetika, geometria, stereometria, astronómia a náuka o harmónii. Tieto vedecké disciplíny sa označujú ako predpoklad k ovládaniu najvyššej formy rozumovej činnosti, dialektike.
Lykeion
Peripatetici (z gr. peripatien = chodiť okolo) alebo peripatetická škola boli žiaci a prívrženci Aristotela nazvaní takto podľa toho, že sa prechádzali popri stĺporadiach či stromoradiach (peripatos) Aristotelovho filozofického učilišťa. Medzi peripatetikmi sa pestoval záujem o prírodné vedy.
 
4.2. Súčasný školský systém v Európe
Skúsme teraz porovnať tieto dva staroveké systémy so súčasným európskym školstvom. Líšili sa takmer vo všetkých základných bodoch, v obsahu, aj vo forme. Najdôležitejší a najvýraznejší rozdiel je v obsahu vyučovania. Dnes sa v školách rozvíjajú najmä rozumové schopnosti. To je aj často spomínaný problém dnešného školstva – príliš veľa informácií a poznatkov, ktoré si žiaci musia zapamätať. To vedie k neefektívnemu memorovaniu a nepochopeniu učiva. Školské programy Európskej únie sa však pokúšajú tento systém zmeniť, alebo aspoň prispôsobiť pre študentov. Súčasný školský systém sa snaží rozvíjať všetky odvetvia vedomostí – prírodné vedy, humanitné vedy, aj materinský jazyk a cudzie jazyky. Podstatne menej  sa venuje umeniu, estetike a sociálnym otázkam. Niečo sa síce priučíme na etickej, výtvarnej a hudobnej výchove a dejinách umenia, nie je to však dosť , aby sme naozaj pochopiť mravné zásady, či rozvinúť naše umelecké vlohy. A najmenej času venuje školstvo v základnom vzdelaní športu. Pohybová príprava detí a „kultúra tela“ je takisto dôležitá ako ostatné schopnosti. Venuje sa jej však oveľa menej času. Napríklad, v našom rozvrhu je venovaných až 86% hodín venovaných iba rozvoju mysle, 7% rozvoju ducha a 7% rozvoju tela. V starých Aténach to bolo približne rozdelené na tretiny, v Sparte sa drvivá väčšina (odhadom 80-90%)  venovala telesným a vojenským cvičeniam, zvyšok ostal na základné vedomosti a zručnosti (písanie, čítanie...). Umeniu sa nevenovali vôbec.

Dnešné školstvo má taktiež niekoľko pozitív oproti staroveku. Jedným z nich je aj vzdelanie pre každého. Pretože každý má právo aspoň na základné vzdelanie. Ale tiež nie každému sa dostane, napriek zákonnej povinnosti desaťročného základného štúdia. Aj to je ďalším rozdielom – dĺžka štúdia. Dnes je podstatne kratšia ako v antike. Taktiež, povinná vojenská služba trvá v Európe najviac 20 mesiacov, prípadne neexistuje.


Európa
Atény
Sparta
Typ škôl
Štátne aj súkromné
súkromné
štátne
Dĺžka štúdia
10 rokov (povinné, vyššie je nepovinné)
13 rokov (ale závisela od finančných pomerov rodiny)
23 rokov
Rozvíjané schopnosti
Najmä vedomosti a rozumové schopnosti
Kalokagatia – rovnováha tela, ducha a mysle
Sila a vojenské schopnosti
Pre koho sú školy určené
Každý má právo na vzdelanie
Iba chlapci
Iba deti slobodných občanov
Iba chlapci
Školská dochádzka
Povinná (od 6 do 16 rokov)
nepovinná
povinná
Forma štúdia
Výklad, písanie poznámok, memorovanie učiva
Využívanie sluchovej pamäti, písanie na hlinené tabuľky, dialóg
Cvičenie, vojenský režim a výchova
Povinná vojenská služba
Vo väčšine štátov je zrušená, najdlhšia je vo Švédsku – 20 mesiacov
2 roky
10 rokov
Zameranie výučby (odhad)
86% - myseľ
7% - duša
7% telo
Približne vyrovnané rozdelenie na tretiny
80 – 90% telo
Zvyšok – myseľ
Duša – 0
 
4.3. Najväčší grécki filozofi

Gréci položili základy všetkých hlavných vedných odborov. V matematike, fyzike, astronómii i medicíne dosiahli viaceré národy už pred nimi značné úspechy, no tieto znalosti boli viac-menej založené na skúsenosti v praktickom živote. Gréci ich ako prví spracovali do systému vedeckých poznatkov a priviedli ich na takú úroveň, že na jej prevýšenie potrebovalo ľudstvo tisícročia. V spoločenských vedách, na rozdiel od prírodných, nemali predchodcov. Stali sa zakladateľmi dejepisectva a štátovedy.

Sokrates (asi 469 p. n. l., Atény – 399 p. n. l., Atény) bol starogrécky filozof, tvorca osobitného štýlu filozofovania, ktoré sa opiera o dialóg. Je prvý, kto zastáva princíp rozumovej argumentácie. Ustavičným pýtaním nútil svojich partnerov v rozhovore objasniť predpoklady, z ktorých vychádzali.
Sokrates sa pokúšal o reformu demokratického zriadenia, a tomuto cieľu mala slúžiť aj jeho filozofia. Opozícia proti vtedajšej aténskej demokracii bola príčinou procesu proti Sokratovi, ba aj rozsudku smrti nad ním. Nezanechal písané dielo, jeho filozofia je známa z Platónových dialógov, zo spomienok Xenofonta a z krátkych zmienok u Aristotela. Jeho najznámejší výrok bol „Viem, že nič neviem“. Dá sa vyjadriť tak, že človek nikdy nie je taký múdry, aby sa nemohol dozvedieť niečo viac.
 
Platón ( 428 p. n. l./427 p. n. l. – 347 p. n. l. Atény) bol Sokratov žiak, spolu s Aristotelom najvýznamnejší grécky filozof. Platón založil svoju filozofickú školu zvanú Akadémia. Platónove spisy sú jediným zdrojom o legendárnej zaniknutej ostrovnej civilizácii Atlantída.
Z hľadiska filozofie je významný predovšetkým svojimi gnozeologickými názormi a postojmi k štátu.
I.  Gnozeológia: Platón hovorí, že materiálny svet nemožno spoznať pomocou zmyslov, lebo zmysly klamú. Pravé bytie treba hľadať inou cestou, cestou sveta ideí, od ktorých sa odráža zmyslový svet. Za najvyššiu ideu Platón považuje ideu dobra, ktorú stotožňuje s ideou božstva. Platón uznáva dva rozličné svety, preto je považovaný za dualistu.
II. Spoločensko-politické otázky: Platón v diele Ústava podáva víziu spravodlivej obce (štátu) tak, že štát chápe ako rozdelenie duše. Duša spravodlivého človeka má tri základné cnosti: múdrosť, statočnosť a umiernenosť. U každého jedna zložka prevláda nad ostatnými a na základe tohto Platón rozdeľuje spoločnosť do troch stavov, pričom každý z nich má svoje funkcie a práva. Tí, ktorí vynikajú múdrosťou sa majú stať filozofmi a ich poslaním je vládnuť nad spoločnosťou. Statoční sa stanú strážcami, resp. vojakmi. Ich úlohou je ochraňovať a slúžiť blahu obce. Umiernení, tzv. demiurgovia zabezpečujú výrobu, majú úlohu živiteľov. Patria sem roľníci, remeselníci a obchodníci.
Aby vládcovia a strážcovia nezneužívali svoje funkcie, je podľa Platóna nevyhnutné zrušiť súkromné vlastníctvo, zlaté a strieborné mince a manželský stav. Platón je zástancom totalitného štátu - občan je tu pre štát, nie štát pre občana. Tento svoj model ideálneho štátu sa trikrát neúspešne pokúšal zaviesť v Syrakúzach. Dôvodom pádu bola nemožnosť zbaviť ľudí základných potrieb ako majetku alebo rodiny.

Aristoteles (* 384 p. n. l., Stageira – † 322 p. n. l., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), najväčší filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví ( psychológie, zoológie, meteorológie atd.) Pôvodne člen Starej Akadémie. V stredoveku Aristotela nazývali jednoducho „Filozof“.
Jadrom Aristotelovej filozofie je ontológia, ktorú nazýva „prvá filozofia“ a ktorú vytvoril kritickým pretvorením Platónovej teórie ideí. Ontológia je vlastne základ vedy, ktorú dnes poznáme pod názvom metafyzika. Po Platónovej smrti založil vlastnú školu Lykeion, v ktorej sa v niektorých smeroch od Platóna značne vzdialil.

Pytagoras (580 p. n. l./572 p. n. l. až 496 p. n. l. Samos) bol starogrécky filozof, nábožensko-morálny reformátor, matematik, astronóm, akustik. V juhotalianskom meste Crotone založil vlastnú školu, ktorá bola zároveň aj náboženským spolkom.
Pytagorova veta popisuje vzťah, ktorý platí medzi dĺžkami strán pravouhlého trojuholníka v rovine. Umožňuje vypočítať dĺžku tretej strany trojuholníka, ak sú známe dĺžky jeho dvoch zvyšných strán. Slovná formulácia znie: obsah štvorca zostrojeného nad preponou pravouhlého trojuholníka je rovný súčtu obsahov štvorcov zostrojených nad jeho odvesnami. Matematický zápis: c2 = a2 + b2.
 
Archimedes (okolo 287 p. n. l. Syrakúzy – 212 p. n. l. zabitý rímskym vojakom pri obrane Syrakúz – odtiaľ pochádza aj jeho slávny výrok:„Nerušte moje kruhy!“) bol grécky matematik, fyzik, astronóm a filozof. Patril k najvýznamnejším matematikom staroveku.
Archimeda preslávila jeho účasť na obrane Syrakúz počas rímskeho obliehania, kedy vojnové stroje, ktoré navrhol, pomáhali zadržať postup Rimanov. Považuje sa za objaviteľa hustoty a zákona o nadnášaní telesa v kvapaline (ktorý objavil počas kúpeľa, načo vybehol nahý na ulicu s pokrikom „heuréka“). Iba veľmi málo starovekých a stredovekých matematikov rozumelo Archimedovým prácam. Nanešťastie, mnoho z jeho prác bolo zničených a zachovalo sa iba v latinských alebo arabských prekladoch.
 
Archimedove objavy:
· Archimedov zákon
· výpočet obsahu, ťažiska a objemu plôch a telies
· objavil hranice, medzi ktorými je číslo pí s presnosťou na 2 des. miesta (22/7 a 223/71)
· teória páky
· kladkostroj
· konštrukcia vojnových strojov (vrhače a pod.) – legendárne sa stalo údajné spálenie rímskej flotily pomocou veľkých zrkadiel
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/5658-vzdelavanie-v-antickom-grecku/