Svätá rímska ríša
Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Učebné poznámky
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 21.02.2008
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 309 slov
Počet zobrazení: 14 205
Počet zobrazení: 14 205
Tlačení: 1 123
Uložení: 1 111
Uložení: 1 111
Svätá rímska ríša
bola skôr ideologickým pojmom ako skutočným štátom nemeckí králi sa voľbou za nemeckého kráľa stávali aj rímskymi kráľmi – museli podniknúť cestu do Ríma (tzv. rímsku korunovačnú jazdu) Oto I. (963 – 973) – snažil sa obnoviť rímske impérium Oto III. – vnuk Ota I., snažil sa dôsledne naplniť myšlienku cisárstva, za jeho vlády Poľsko a Uhorsko získali nezávislosť
Boj za investitúru
spor pápežstva a európskych panovníkov o právo investitúry (dosadzovania) biskupov, podľa tradície nemecký kráľ dosadzoval biskupov svojho kráľovstva do úradu odovzdaním prsteňa a berly → kráľ mal rozhodujúce slovo spor vznikol pri obsadzovaní milánskeho arcibiskupstva, rímskonemecký kráľ Henrich IV. podporoval iného kandidáta ako pápež spor sa vyostril za pápeža Gregora VII., ten vydal nariadenie, že žiadny duchovný nesmie prijať cirkevný úrad z rúk laika Henrich IV. pápežove nariadenie nerešpektoval pápež Henricha IV. exkomunikoval, poddaných zbavil prísahy vernosti a zakázal im poslúchať Henricha IV. kliatba dosiahla svoj cieľ a Henricha IV. začali opúšťať jeho verní 1077 – Henrich IV. prešiel Alpskými priesmykmi z Nemecka do Talianska a v rúchu kajúcnika stál tri dni bosý a bez jedla pred bránami pevnosti Canossa, kde sa vtedy zdržiaval pápež pápež dal hriešnikovi rozhrešenie a prijal ho do cirkvi boj o investitúru skončil tzv. wormským konkordátom roku 1122 – voľba biskupa bola aj naďalej cirkevnou záležitosťou, ale mala sa konať za prítomnosti kráľa
Fridrich I. Barbarossa (Červená brada)
· snaha posilniť panovnícku moc
· výpravy do Talianska, Byzancie, Palestíny
· po jeho smrti obdobie zmätkov a nepokojov
· od roku 1257 volili rímskonemeckého kráľa siedmi kurfirsti (jedným z nich bol aj český kráľ)
· kurfirst – ríšsky knieža, ktorý mal právo voliť rímskonemeckého kráľa
· oslabila sa moc panovníka
· kniežatá dosiahli nezávislosť → Nemecko rozdelené do roku 1871
· nastupuje Rudolf Habsburský
· Luxemburgovci: Karol IV. (aj český kráľ) – za jeho vlády bola vydaná Zlatá bula (1356), základný ríšsky zákon (ústava), platil do roku 1806
· po Luxemburgovcoch opäť Habsburgovci
bola skôr ideologickým pojmom ako skutočným štátom nemeckí králi sa voľbou za nemeckého kráľa stávali aj rímskymi kráľmi – museli podniknúť cestu do Ríma (tzv. rímsku korunovačnú jazdu) Oto I. (963 – 973) – snažil sa obnoviť rímske impérium Oto III. – vnuk Ota I., snažil sa dôsledne naplniť myšlienku cisárstva, za jeho vlády Poľsko a Uhorsko získali nezávislosť
Boj za investitúru
spor pápežstva a európskych panovníkov o právo investitúry (dosadzovania) biskupov, podľa tradície nemecký kráľ dosadzoval biskupov svojho kráľovstva do úradu odovzdaním prsteňa a berly → kráľ mal rozhodujúce slovo spor vznikol pri obsadzovaní milánskeho arcibiskupstva, rímskonemecký kráľ Henrich IV. podporoval iného kandidáta ako pápež spor sa vyostril za pápeža Gregora VII., ten vydal nariadenie, že žiadny duchovný nesmie prijať cirkevný úrad z rúk laika Henrich IV. pápežove nariadenie nerešpektoval pápež Henricha IV. exkomunikoval, poddaných zbavil prísahy vernosti a zakázal im poslúchať Henricha IV. kliatba dosiahla svoj cieľ a Henricha IV. začali opúšťať jeho verní 1077 – Henrich IV. prešiel Alpskými priesmykmi z Nemecka do Talianska a v rúchu kajúcnika stál tri dni bosý a bez jedla pred bránami pevnosti Canossa, kde sa vtedy zdržiaval pápež pápež dal hriešnikovi rozhrešenie a prijal ho do cirkvi boj o investitúru skončil tzv. wormským konkordátom roku 1122 – voľba biskupa bola aj naďalej cirkevnou záležitosťou, ale mala sa konať za prítomnosti kráľa
· snaha posilniť panovnícku moc
· výpravy do Talianska, Byzancie, Palestíny
· po jeho smrti obdobie zmätkov a nepokojov
· od roku 1257 volili rímskonemeckého kráľa siedmi kurfirsti (jedným z nich bol aj český kráľ)
· kurfirst – ríšsky knieža, ktorý mal právo voliť rímskonemeckého kráľa
· oslabila sa moc panovníka
· kniežatá dosiahli nezávislosť → Nemecko rozdelené do roku 1871
· nastupuje Rudolf Habsburský
· Luxemburgovci: Karol IV. (aj český kráľ) – za jeho vlády bola vydaná Zlatá bula (1356), základný ríšsky zákon (ústava), platil do roku 1806
· po Luxemburgovcoch opäť Habsburgovci
Zdroj: killka
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Svätá rímska ríša národa nemeckého | Referát | 463 slov | |
Svätá ríša rímska nemeckého národa | Referát | 214 slov | |
Doba rímska a obdobie sťahovania národov | Ostatné | 1 114 slov | |
Svätá rímska ríša národa nemeckého (SRRNN) | Maturita | 582 slov | |
Rímska republika | Prezentácia | 5 slov | |
Staroveký Rím a Rímska republika | Učebné poznámky | 190 slov | |
Rímska republika - Spoločenstvo rovných | Referát | 1 962 slov | |
Na sever od Rímskej ríše | Referát | 400 slov | |
Spoločenstvo rovných - Rímska republika | Učebné poznámky | 1 208 slov | |
Rímska armáda | Referát | 2 803 slov | |
Rímska republika | Referát | 7 545 slov | |
Staroveký Rím a Rímska republika | Ostatné | 464 slov | |
Svatá říše římská, Boj o investitutu, Křížové výpravy | Referát | 1 298 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#Sväta Rímska ríša #rímska korunovačná jazda #Rímska ríša #Boj o investituru #vznik svatej rímskej ríš #rímskonemecká ríša #vznik svatej rimskej rise #svätá rímska ríša dejepis #Henrich IV #vznik a zanik rimskej rise #svata risa nemecka #investitúra #poznámky rímskonemecká ríša #Henrich IV. #svatá ríša rímska #Rímske právo #svätá ríša rímska národa nemeckého #vznik svätej #poznámky dejepis boj o investyturuDiskusia: Svätá rímska ríša
Pridať nový komentárVygenerované za 0.017 s.