Slovania

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 21.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 031 slov
Počet zobrazení: 10 385
Tlačení: 632
Uložení: 665
Slovania
 
pravlasť Slovanov: medzi Vislou a Dneprom hlavné zamestnanie: poľnohospodárstvo (najprv vypaľovanie, neskôr klčovanie a orba) remeslá: hrnčiarstvo, kováčstvo  
Južní Slovania
 
Bulharský štát
 
vznikol v 7. storočí spojením slovanského kmeňového zväzu s turkotatárskymi kočovnými Bulharmi panovníci: § chán Krum (803 – 814):
· porazil kmene Avarov
§ chán Boris (852 – 889):
· presadzoval kresťanstvo, sám sa dal pokrstiť a prijal meno Michal
§ Simeon (893 – 927):
· najväčší územný rozmach Bulharskej ríše (+ Balkán)
· roku 917 sa vyhlásil zacára Bulharov Romejov
· veľký význam malo pôsobenie žiakov sv. Cyrila a Metoda (Kliment, Naum) – priniesli slovanské písmo hlaholiku, ktorú zdokonalili (cyrilika), tá sa neskôr (894) stala oficiálnym štátnym jazykom
· roku 1018 byzantský cisár Basileos II. Bulharobijca definitívne porazil Bulharsko a pripojil ho k Byzantskej ríši
 
Východní Slovania
 
Kyjevská Rus
 
na prastarej obchodnej ceste zo Škandinávie k Čiernemu moru a do Konštantínopola ležali dve významné obchodné strediská: Kyjev a Novgorod; touto obchodnou cestou prenikali družiny normanských kupcov a bojovníkov, ktorí hľadali odbyt svojho tovaru alebo vojenskú službu v Konštantínopole, Byzantíci im hovorili „Varagnoi“, Slovania zmenili toto slovo na „Variagovia“ istú skupinu Variagov viedol knieža Rurik; roku 830 sa zmocnil Novgorodu časť Rurikovej družiny sa od neho odtrhla a zmocnila sa Kyjeva (okolo roku 850); v Kyjeve a Novgorode Variagovia založili osobitné kniežatstvá; okolo roku 882 novgorodský knieža Oleg ovládol aj KyjevKyjevská Rus knieža Vladimír – roku 988 prijal kresťanstvo z Byzantskej ríše; ruská cirkev dostala samostatnú organizáciu s vlastnou hlavou (metropolitom) so sídlom v Kyjeve Jaroslav Múdry (1019 – 1054) – najväčší rozmach ríše nájazdy Mongolov (Tatárov) v roku 1240 zapríčinil rozpad tohto staroruského štátu  

Moskovské kniežatstvo

 
vzniklo spojením menších kniežatstiev pod vedením Moskvy útoky Tatárov (Zlatá horda) → Rusi im platili dane Dimitrij Donský roku 1380 v bitke na Kulikovom poli pri brehoch Donu porazil Mongolov Ivan III. (1462 – 1505): § pripojil k Moskovskému veľkokniežatstvu územia ďalších kniežatstiev, predovšetkým bohaté NovgorodskéTverské kniežatstvo
§ odmietol platiť daň Zlatej horde; následná výprava mongolského chána proti Moskve skončila neúspešne a znamenala koniec mongolskej nadvlády
§ začal budovať jednotný ruský štát
· Ivan IV. Hrozný (1533 – 1548):
§ pokračoval vo vytváraní jednotného štátu
§ dal sa korunovať za cára
§ nadväzoval kontakty so západnou Európou, pozýval cudzích odborníkov
§ v Moskve založil prvú kníhtlačiareň
 
Západní Slovania
 
Poľský štát
 
na poľskom území žili viaceré kmene, čoskoro nadobudli prevahu kniežatstvá Vislanov (pri hornej Visle) Poľanov (v povodí rieky Varty) od Poľanov získali Poliaci a poľský štát svoje meno Mešek I. (962 – 992) – prvý historicky známy panovník; položil základy poľského štátu; z rodu Piastovcov Boleslav Chrabrý (992 – 1025): § viedol mimoriadne úspešnú expanzívnu politiku, v prvej štvrtine 11. storočia bolo Poľsko najväčším štátnym útvarom strednej Európy
§ vytvoril vnútorne stabilný štát
§ „hradská sústava“ – kráľovský hrad spravoval určité územie, na hrade sídlil správca, ktorého menoval kráľ
§ získal kráľovskú korunu (1024 alebo 1025)
§ sídlom poľských kráľov sa stal Krakov
 
Český štát
 
·  územie Čiech bolo osídlené v povodí riek Labe, Vltava a Ohře
·  žili tu viaceré kmene; hlavnú úlohu zastával kmeň Čechov, ktorý vládol (Přemyslovcimeno odvodzovali od bájneho Přemysla Oráča, ktorého podľa povesti povolali od pluhu na kniežací stolec)
·  prvý historicky známy knieža Bořivoj spolu s manželkou Ľudmilou prijal kresťanstvo na Svätoplukovom dvore
·  knieža Václav vystupuje už ako jediný vládca v Čechách; aby uchránil Čechy pred nemeckými výbojmi, platil Nemcom dane; jeho brat Boleslav ho dal zavraždiť; pápež ho dal vyhlásiť za svätéhosvätováclavská tradícia (sv. Václavochranca Čiech)
·  roku 973 v Prahe zriadené biskupstvo; prvý pražský biskup Vojtech zomrel ako mučeník na misijnej ceste k pohanským Prusom (997)
·  Přemysl Otakar I. – získal listinu (Zlatá bula sicílska z roku 1212), ktorá potvrdzovala dedičnosť českého kráľovského titulu
·  Přemysl Otakar II. („kráľ železný a zlatý“):
§ viedol výbojnú politiku
§ spory s Rudolfom Habsburským o cisársky trón (vyhral Rudolf)
§ padol v bitke na Moravskom poli (proti rímskemu kráľovi Rudolfovi I.) roku 1278
· Václav III. – roku 1306 zavraždený, týmto vymierajú Přemyslovcinastupujú Luxemburgovci
· Ján Luxemburg – bol viac v zahraničí ako doma v Čechách, tu chodil len kvôli peniazom; padol v bitke pri Kreščaku („Toho Boh dá nebude, aby český král z boje utíkal.“)
· Karol IV. („Otec vlasti“ – „Pater patrie“):
§ rozkvet českého kráľovstva
§ zveľadil Prahu
§ roku 1348 zakladá Karlovu univerzitu v Prahe
§ dal postaviť most cez Vltavu → Karlov most
§ rozširoval mesto o nové časti vrátane budovania hradieb (Malá Strana, Nové Mesto)
§ začiatok stavby kostola sv. Víta
§ dal postaviť hrad Karlštejn (drahokamy)
· Václav IV.:
§ najväčšia kríza v stredoveku v strednej Európe (mor, zlá situácia poddaných, búri sa šľachta)
§ cirkev najbohatšia, vlastnila tretinu celkovej pôdy
§ zaviedli sa platby za cirkevné úkony (pohreb, svadba, krst)
§ rozdelenie cirkvi – dvaja pápeži, neskôr traja (v Avignone, v Ríme, v Pise)
§ cirkev mravne upadala
§ začína sa obdobie predávania odpustkov
· Ján Hus:
§ kazateľ betlehemskej kaplnky v Prahe, kázal po česky (kaplnka bola na to založená)
§ oboznámil sa s učením Jána Viklefa
§ verejne spáli pápežskú bulu, bol proti predávaniu odpustkov
§ kritizoval cirkevných a svetských hodnostárov, že nežijú podľa Božích prikázaní
§ chcel cirkev zbaviť majetku, obmedziť moc feudálov a kráľa
§ pápež Ján XXII. vyhlásil nad Husom veľkú kliatbu a interdikt nad všetkými miestami, kde sa bude nachádzať (interdiktdočasný zákaz bohoslužobných úkonov ako trest pre jednotlivca)
§ bol pozvaný na koncil v Kostnici6. júla 1415 upálenýzačiatok revolučného husitského hnutia
· stúpenci Husa (husiti):
§ vyvolávali nepokoje, prepadávali kláštory a fary
§ ich znakom bol kalich
§ k husitstvu sa prikláňal aj vidiecky ľud, aj časť šľachty, pretože chcela chudobnú cirkev
§ ich strediskom bolo mesto Tábor
§ programom štyri pražské artikuly:
· prijímanie pod obidvoma spôsobmi
· rozdelenie cirkevného majetku
· sloboda kázne
· trestanie ťažkých hriechov (nezáleží, či ide o kráľa, sedliaka alebo o šľachtica)
· pápež vyhlásil proti husitom križiacke výpravy; na čele križiakov Žigmund Luxemburský; husitov viedol Ján Žižka
· najprv víťazili husiti (odrazili štyri križiacke výpravy)
· rozpory medzi husitmi (umierneníradikáli – tí chceli všetko zmeniť) viedli k porážke husitov v roku 1434 v bitke pri Lipanoch
· husiti boli najväčšie proticirkevné hnutie v Európe
· oslabila sa moc cirkvi – prišla o časť pôdy
· oslabila sa moc kráľa; vtedajším kráľom Žigmund Luxemburský
 
· dominikálpanská pôda
· rustikálpoddanská pôda
· heretikkacír

Zdroj: killka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu