Stredovek - Kresťanstvo
Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Učebné poznámky
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 21.02.2008
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 1 035 slov
Počet zobrazení: 18 869
Počet zobrazení: 18 869
Tlačení: 919
Uložení: 962
Uložení: 962
Kresťanstvo
milánsky edikt z roku 313 – kresťanstvo sa stalo povoleným náboženstvom v Rímskej ríši inštitúcia pápežstva: rímsky biskup priamym nástupcom apoštola sv. Petra, ten dostal poverenie od samotného Ježiša Krista vybudovať základy kresťanskej cirkvi problém bol v tom, že aj iné patriarcháty (Alexandria, Antiochia), ktoré svoju existenciu tiež odvodzovali od apoštolov Ježiša Krista, mali v podstate rovnaké postavenie ako Rím, veľkú vážnosť mal Jeruzalem po rozdelení rímskeho impéria na západnú a východnú časť bol rímsky biskup jediným z patriarchov, ktorý sídlil na Západe, všetky ostatné patriarcháty sa nachádzali na Východe, tým rástol význam Ríma významným pápežom ranného stredoveku bol Gregor I. Veľký – vybudoval pápežskú kanceláriu Longobardi (sídlili v severnom a strednom Taliansku) ohrozovali pápežov, Frankovia ich porazili a ich územie odovzdali pápežovi → vzniká pápežský štát (odmena Frankom: Karol Veľký sa stáva cisárom)
Kláštory
v rannom stredoveku boli kláštory centrom civilizácie vznikali v 6. – 8. storočí všetky kláštory museli prijať regulu sv. Benedikta → benediktínske kláštory boli prvými nemocnicami a nocľahárňami
Vývoj cirkvi
1054 – nastal definitívny rozchod medzi západnou (tzv. rímskokatolíckou) a východnou cirkvou, ktorá dostala pomenovanie ortodoxná (jej centrom Konštantínopol) pápež Gregor VII. – zástanca teórie o nadradenosti pápeža všetkým kresťanom (teda aj kráľom a cisárom) vypukol tzv. boj o investitúru, ukončený v roku 1122 wormským konkordátom pápežstvu sa podarilo posilniť závislosť celého duchovenstva od rímskej kúrie, západná cirkev sa tak stala univerzálnou, pevne stmelenou organizáciou, ktorá sa zriadila podľa špeciálneho kanonického práva (kanonické právo – právo katolíckej cirkvi) Inocent III. – pápež je hlavou kresťanstva, a teda aj vodcom západného sveta, ktorý sa síce skladá z mnohých štátov a národov, spája ho však jedna viera; chcel dosiahnuť, aby všetci panovníci západného kresťanstva uznali pápežskú moc ako najvyššiu autoritu → cirkev sa tým začala vzďaľovať od svojho duchovného poslania a pretvárala sa na politickú mocnosť pokusy o reformu: § františkánske hnutie – žobravá rehoľa (mendikanti); žiadali apoštolskú chudobu cirkvi a kléru; zakladateľom sv. František z Assisi
§ dominikáni – žobravá rehoľa; zakladateľom sv. Dominik
· avignonské zajatie pápežov (skoro 70 rokov) – pápež Gregor XI. sa v roku 1377 vracia do Ríma; po jeho smrti bol zvolený Urban VI., ten sa odmietol vrátiť do Avignonu, preto francúzski kardináli zvolili protipápeža Klementa VII. → v západnej cirkvi nastal rozkol (schizma)
· avignonského pápeža si pridŕžala väčšina románskych krajín, Rímu bol verný germánsky a slovanský svet
· na koncile v Pise bol zvolený (1409) nový pápež Alexander V., čo rozkol ešte prehĺbilo
· Žigmund Luxemburský, svetská hlava kresťanstva, uhorský a rímskonemecký kráľ, zorganizoval koncil v Kostnici, ten sa zišiel v roku 1414; boli zosadení všetci traja pápeži a bol zvolený jediný, všetkými uznávaný pápež Martin V.; na koncile však stroskotala snaha o reformu cirkvi, bol tu upálený český reformátor Ján Hus
· otázku cirkevnej reformy riešil aj koncil v Bazileji (1431 – 1447)
Pokusy o reformu
· Ján Viklef:
§ rektor Oxfordskej univerzity
§ vystupoval proti svetskému panstvu cirkvi a cirkevným majetkom vo všeobecnosti, dokonca zaútočil na pápežstvo, ktoré vyhlásil za Antikristovu inštitúciu
§ zavrhol aj katolícke učenie o transsubstanciácii (transsubstanciácia – premena podstaty chleba a vína pri bohoslužbách na podstatu tela a krvi Ježiša Krista)
· Ján Hus
Kresťanská vzdelanosť
nadviazala na tradíciu rímskeho školstva staré rímske školy udržiavali pri živote kresťanskí biskupi od 6. storočia vznikajú kláštorné školy, zriaďovali ich hlavne benediktíni základom vzdelania bolo sedem slobodných umení, ktoré sa delili do dvoch skupín; prvou bolo tzv. trivium: gramatika, rétorika a dialektika (t.j. logika), druhou skupinou bolo tzv. kvadrivium: aritmetika, geometria, astronómia a hudba zvládnutie siedmich slobodných umení sa stalo predpokladom na štúdium teológie, ktorá predstavovala vrchol vzdelanosti obrovský význam mali kláštorné knižnice: zhromažďovali sa tu nové diela stredovekej literatúry, ako aj opisy antických diel, ktoré vznikali v zvláštnych dielňach – skriptóriach scholastika (z latinského slova „schola“ – škola): myšlienkový systém stredoveku schopný vysvetliť a odôvodniť cirkevné dogmy; opierala sa o bibliu; vznikla v období karolínskej renesancie
Univerzity
prvá fakulta bola artistická a prednášali sa na nej filozofické základy výkladu sveta ďalšie fakulty: medicína, právo, teológia – považovaná za najvyššie štúdium univerzita mala väčšinou štyri fakulty, ale existovali aj univerzity len s jednou fakultou prvé univerzity vznikajú v Taliansku v 12. storočí: univerzita v Padove, Salerne a Bologni univerzita v Paríži významné aj obe anglické univerzity – Oxford a Cambridge
Rytierska kultúra
v 12. a 13. storočí na francúzskych hradoch chlapci od siedmich rokov – pážatá; učili sa jazdiť, šermovať, plávať a dvorne sa správať od štrnásteho roku z nich boli panoši; ďalších sedem rokov sa oboznamovali so zbraňami a lovom, ale k ich vzdelávaniu patril aj tanec, spev a hudba v dvadsiatom prvom roku bol pasovaný na rytiera, musel sa správať podľa istých pravidiel, dbať na rytiersku česť, chrániť siroty, slabých a vdovy o výchovu dievčat sa starala hradná pani rytierska výchova bola dostupná len vznešeným rodinám
Stredoveké umenie
celé kresťanské umenie charakterizuje symbolizmus prebratý z antickej tradície jedinými pamiatkami z tohto počiatočného obdobia sú dva typy kostolov: tzv. bazilika a centrálna stavba s okrúhlym alebo elipsovitým pôdorysom (rotunda) románsky sloh (10. storočie až prvá polovica 13. storočia) – vyznačuje sa vážnou monumentalitou a prísnym hierarchizmom (odstupňovanie priestorov v chráme, rôzna veľkosť postáv podľa ich významu); hrubé múry, nízke klenby, malé okná a dvere gotický sloh – lomený oblúk, rebrová krížová klenba, oporný systém; cieľom bolo dosiahnuť ilúziu nadpozemského priestoru; výrazne sa gotika prejavila aj v svetskej architektúre (radnice, verejné stavby v mestách, meštianske domy, šľachtické hrady); sochárstvo nadväzovalo na architektúru (gotické portály s bohatou sochárskou výzdobou, konštrukcia a sochárska výzdoba gotických oltárov); maliarstvo sa vyvíjalo najprv vo forme maľby na skle ako knižné maliarstvo, neskôr aj ako nástenné maliarstvo, nakoniec nastal veľký rozmach tabuľového maliarstva; gotika vznikla vo Francúzsku a najväčší rozkvet dosiahla vo Francúzsku, Nemecku a v Anglicku; v západnej Európe rozšírený od polovice 12. do konca 14. storočia, v strednej Európe pretrvával až do prelomu 15. a 16. storočia
exkomunikácia – vyobcovanie, vylúčenie z cirkvi koncil – poradné zhromaždenie najvyšších hodnostárov katolíckej cirkvi (cirkevný snem) konkláve – zhromaždenie kardinálov rímskokatolíckej cirkvi, ktoré v uzavretom priestore volí pápeža konciliarizmus – hnutie na konci 14. a v 15. storočí založené na myšlienke, že koncil je najvyššou autoritou cirkvi a má právo odvolať pápeža pontifikát – čas trvania úradu pápeža alebo biskupa dogma – Bohom zjavená pravda
milánsky edikt z roku 313 – kresťanstvo sa stalo povoleným náboženstvom v Rímskej ríši inštitúcia pápežstva: rímsky biskup priamym nástupcom apoštola sv. Petra, ten dostal poverenie od samotného Ježiša Krista vybudovať základy kresťanskej cirkvi problém bol v tom, že aj iné patriarcháty (Alexandria, Antiochia), ktoré svoju existenciu tiež odvodzovali od apoštolov Ježiša Krista, mali v podstate rovnaké postavenie ako Rím, veľkú vážnosť mal Jeruzalem po rozdelení rímskeho impéria na západnú a východnú časť bol rímsky biskup jediným z patriarchov, ktorý sídlil na Západe, všetky ostatné patriarcháty sa nachádzali na Východe, tým rástol význam Ríma významným pápežom ranného stredoveku bol Gregor I. Veľký – vybudoval pápežskú kanceláriu Longobardi (sídlili v severnom a strednom Taliansku) ohrozovali pápežov, Frankovia ich porazili a ich územie odovzdali pápežovi → vzniká pápežský štát (odmena Frankom: Karol Veľký sa stáva cisárom)
Kláštory
Vývoj cirkvi
1054 – nastal definitívny rozchod medzi západnou (tzv. rímskokatolíckou) a východnou cirkvou, ktorá dostala pomenovanie ortodoxná (jej centrom Konštantínopol) pápež Gregor VII. – zástanca teórie o nadradenosti pápeža všetkým kresťanom (teda aj kráľom a cisárom) vypukol tzv. boj o investitúru, ukončený v roku 1122 wormským konkordátom pápežstvu sa podarilo posilniť závislosť celého duchovenstva od rímskej kúrie, západná cirkev sa tak stala univerzálnou, pevne stmelenou organizáciou, ktorá sa zriadila podľa špeciálneho kanonického práva (kanonické právo – právo katolíckej cirkvi) Inocent III. – pápež je hlavou kresťanstva, a teda aj vodcom západného sveta, ktorý sa síce skladá z mnohých štátov a národov, spája ho však jedna viera; chcel dosiahnuť, aby všetci panovníci západného kresťanstva uznali pápežskú moc ako najvyššiu autoritu → cirkev sa tým začala vzďaľovať od svojho duchovného poslania a pretvárala sa na politickú mocnosť pokusy o reformu: § františkánske hnutie – žobravá rehoľa (mendikanti); žiadali apoštolskú chudobu cirkvi a kléru; zakladateľom sv. František z Assisi
§ dominikáni – žobravá rehoľa; zakladateľom sv. Dominik
· avignonské zajatie pápežov (skoro 70 rokov) – pápež Gregor XI. sa v roku 1377 vracia do Ríma; po jeho smrti bol zvolený Urban VI., ten sa odmietol vrátiť do Avignonu, preto francúzski kardináli zvolili protipápeža Klementa VII. → v západnej cirkvi nastal rozkol (schizma)
· avignonského pápeža si pridŕžala väčšina románskych krajín, Rímu bol verný germánsky a slovanský svet
· na koncile v Pise bol zvolený (1409) nový pápež Alexander V., čo rozkol ešte prehĺbilo
· Žigmund Luxemburský, svetská hlava kresťanstva, uhorský a rímskonemecký kráľ, zorganizoval koncil v Kostnici, ten sa zišiel v roku 1414; boli zosadení všetci traja pápeži a bol zvolený jediný, všetkými uznávaný pápež Martin V.; na koncile však stroskotala snaha o reformu cirkvi, bol tu upálený český reformátor Ján Hus
· otázku cirkevnej reformy riešil aj koncil v Bazileji (1431 – 1447)
Pokusy o reformu
· Ján Viklef:
§ rektor Oxfordskej univerzity
§ vystupoval proti svetskému panstvu cirkvi a cirkevným majetkom vo všeobecnosti, dokonca zaútočil na pápežstvo, ktoré vyhlásil za Antikristovu inštitúciu
§ zavrhol aj katolícke učenie o transsubstanciácii (transsubstanciácia – premena podstaty chleba a vína pri bohoslužbách na podstatu tela a krvi Ježiša Krista)
· Ján Hus
Kresťanská vzdelanosť
nadviazala na tradíciu rímskeho školstva staré rímske školy udržiavali pri živote kresťanskí biskupi od 6. storočia vznikajú kláštorné školy, zriaďovali ich hlavne benediktíni základom vzdelania bolo sedem slobodných umení, ktoré sa delili do dvoch skupín; prvou bolo tzv. trivium: gramatika, rétorika a dialektika (t.j. logika), druhou skupinou bolo tzv. kvadrivium: aritmetika, geometria, astronómia a hudba zvládnutie siedmich slobodných umení sa stalo predpokladom na štúdium teológie, ktorá predstavovala vrchol vzdelanosti obrovský význam mali kláštorné knižnice: zhromažďovali sa tu nové diela stredovekej literatúry, ako aj opisy antických diel, ktoré vznikali v zvláštnych dielňach – skriptóriach scholastika (z latinského slova „schola“ – škola): myšlienkový systém stredoveku schopný vysvetliť a odôvodniť cirkevné dogmy; opierala sa o bibliu; vznikla v období karolínskej renesancie
Univerzity
prvá fakulta bola artistická a prednášali sa na nej filozofické základy výkladu sveta ďalšie fakulty: medicína, právo, teológia – považovaná za najvyššie štúdium univerzita mala väčšinou štyri fakulty, ale existovali aj univerzity len s jednou fakultou prvé univerzity vznikajú v Taliansku v 12. storočí: univerzita v Padove, Salerne a Bologni univerzita v Paríži významné aj obe anglické univerzity – Oxford a Cambridge
Rytierska kultúra
v 12. a 13. storočí na francúzskych hradoch chlapci od siedmich rokov – pážatá; učili sa jazdiť, šermovať, plávať a dvorne sa správať od štrnásteho roku z nich boli panoši; ďalších sedem rokov sa oboznamovali so zbraňami a lovom, ale k ich vzdelávaniu patril aj tanec, spev a hudba v dvadsiatom prvom roku bol pasovaný na rytiera, musel sa správať podľa istých pravidiel, dbať na rytiersku česť, chrániť siroty, slabých a vdovy o výchovu dievčat sa starala hradná pani rytierska výchova bola dostupná len vznešeným rodinám
Stredoveké umenie
celé kresťanské umenie charakterizuje symbolizmus prebratý z antickej tradície jedinými pamiatkami z tohto počiatočného obdobia sú dva typy kostolov: tzv. bazilika a centrálna stavba s okrúhlym alebo elipsovitým pôdorysom (rotunda) románsky sloh (10. storočie až prvá polovica 13. storočia) – vyznačuje sa vážnou monumentalitou a prísnym hierarchizmom (odstupňovanie priestorov v chráme, rôzna veľkosť postáv podľa ich významu); hrubé múry, nízke klenby, malé okná a dvere gotický sloh – lomený oblúk, rebrová krížová klenba, oporný systém; cieľom bolo dosiahnuť ilúziu nadpozemského priestoru; výrazne sa gotika prejavila aj v svetskej architektúre (radnice, verejné stavby v mestách, meštianske domy, šľachtické hrady); sochárstvo nadväzovalo na architektúru (gotické portály s bohatou sochárskou výzdobou, konštrukcia a sochárska výzdoba gotických oltárov); maliarstvo sa vyvíjalo najprv vo forme maľby na skle ako knižné maliarstvo, neskôr aj ako nástenné maliarstvo, nakoniec nastal veľký rozmach tabuľového maliarstva; gotika vznikla vo Francúzsku a najväčší rozkvet dosiahla vo Francúzsku, Nemecku a v Anglicku; v západnej Európe rozšírený od polovice 12. do konca 14. storočia, v strednej Európe pretrvával až do prelomu 15. a 16. storočia
exkomunikácia – vyobcovanie, vylúčenie z cirkvi koncil – poradné zhromaždenie najvyšších hodnostárov katolíckej cirkvi (cirkevný snem) konkláve – zhromaždenie kardinálov rímskokatolíckej cirkvi, ktoré v uzavretom priestore volí pápeža konciliarizmus – hnutie na konci 14. a v 15. storočí založené na myšlienke, že koncil je najvyššou autoritou cirkvi a má právo odvolať pápeža pontifikát – čas trvania úradu pápeža alebo biskupa dogma – Bohom zjavená pravda
Zdroj: killka
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Kresťanstvo si získalo Európu | Učebné poznámky | 163 slov | |
Vývoj kresťanstva | Ostatné | 251 slov | |
Vznik kresťanstva | Ostatné | 398 slov | |
Vznik a vývoj kresťanstva v dobe rímskej | Referát | 1 069 slov | |
Vznik kresťanstva | Učebné poznámky | 226 slov | |
Kresťanstvo v Rímskej ríši | Ostatné | 254 slov | |
Stredovek | Ostatné | 758 slov | |
Neskorý stredovek - Slovensko v Uhorsku | Referát | 815 slov | |
Stredovek | Referát | 411 slov | |
Stredovek, jeho podstata a periodizácia | Referát | 1 016 slov | |
Stredovek | Referát | 1 626 slov | |
Vrcholný stredovek (12.-15. St.) | Referát | 763 slov | |
Neskorý stredovek | Referát | 933 slov | |
Tri ríše raného stredoveku | Učebné poznámky | 386 slov | |
Ako sa žilo v stredoveku a Stredoveké mestá | Učebné poznámky | 192 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#Východné a západné kresťanstvo #poznámky dejepis avignonské zajatie pápežov #kresťanstvo #Kresťanstvo - základ stredovekej vzdelanosti a kultury #stredovek #aky vyznam mal milansky edikt ? #rytierska hudba #kultura,veda,umenie a duchovny život v stredoveku #ranne krestanstvo #krestanstvo poznamky #Vznik a vývoj pápežstva #stredovek krestanstvo #milánsky edikt #frantiskanske hnutie #kresťanstvo stredovek #Cirkev v Stredoveku #stredovek poznámky #dejiny kresťanstva staroveek #rozkol kresťanskej cirkvy #cirkevná organizácia v ranom a vrcholnom stredovekuDiskusia: Stredovek - Kresťanstvo
Pridať nový komentárVygenerované za 0.027 s.