30 ročná vojna (1618 – 1648)

• náboženské konflikty 16. storočia znamenali koniec pomernej jednoty vyznania v rámci Európy
• podobný rozpor ako v náboženstve nastal aj medzi tradičným poňatím univerzálnej monarchie, ktorá by zahrňovala minimálne celú oblasť západokresťanskej civilizácie aj s novoobjavovanými zámorskými dŕžavami, a modernou predstavou Európy národných štátov
• riešila teda protiklad univerzálneho impéria a národných monarchií (na začiatku však zároveň aj rozpory medzi zemami katolíckeho a protestantského tábora ako medzi Španielskom a Spojenými nizozemskými provinciami či Ligou nemeckých katolíckych a Úniou nemeckých protestantských kniežat)

Česko-falcká a dánska vojna
• defenzia (z lat. defensio = obrana) protestantskej viery viedla ku vzbure českých, sliezskych a lužických stavov
• vzbúrenci (savojský vojvoda Karola Emanuela, sedmohradské knieža Gabriel Bethlen a falcký kurfirst Fridrich V.) obdržali finanční podporu z Nizozemska a vojenskú pomoc protihabsburských uchádzačov o český a uhorský trón
• proti nim – horno i dolnorakúske stavy, ktoré po smrti cisára Matyáša (20. marec 1619) holdovali jeho nástupcovi Ferdinandovi II.
• ku vzbúrencom sa pridala aj väčšina Moravanov
• leto 1619:
• vzbúrenci prijali stavovskú ústavu a prehlásili Ferdinanda za zbaveného trónu
• české stavy zvolili za kráľa Fridricha Falckého
• českého „vzdorokráľa“ uznali za svojho protektora aj dolnorakúske stavy a na uhorský trón sa posadil Gabriel Bethlen
• rakúski Habsburgovci získali účinnú podporu španielskeho kráľa Filipa III., pápeža, poľského kráľa Žigmunda III. a predáka nemeckej katolíckej Ligy, bavorského vojvodu Maxmiliána I.
• 28. august 1619 – vo Frankfurte nad Mohanom bol zvolený Ferdinand II. za rímskeho cisára (okrem kurfirstov katolíckych za neho hlasovali aj luteránski (saský a braniborský kurfirst), ktorým sa zdal prijateľnejší katolík Ferdinand než kalvinista Fridrich Falcký, a preto Sasi ani Branibori nebránili vojenskému vpádu Maxmiliána Bavorského do Čiech, kde sa k nemu pripojili cisárske oddiely)
• 8. novembra 1620 v krátkej, neprofesionálne vedenej a nie príliš krvavej šarvátke na Bielej hore pri Prahe utrpeli české stavovské a falcké vojská porážku a „zimní kráľ“ Fridrich opustil české územie
• po dobytí Čiech zamerala cisárska armáda svoje úsilie na pacifikáciu Moravy a Sliezska a bojovali tiež s Bethlenom v Hornom Uhorsku (1621-1624)
• väčšinu Porýnia dobyli ligistické a španielske vojská, pred ktorými sa ubránilo iba Spojené Nizozemsko
• úspechy habsburského tábora prinútili r. 1625 k vojenskému vystúpeniu dánskeho a nórskeho kráľa Kristiána IV. (spojenci v Ríši, anglická, francúzska a nizozemská finančná pomoc), ktorý však utrpel drvivú porážku od ligistického vojvodcu Johanna Tillyho
• z rovnakých zdrojov ako Kristián IV. čerpala aj protestantská armáda Ernesta Mansfelda, ktorá však pochodila v stretnutí s cisárskym vojvodcom Albrechtom z Valdštejnu rovnako neúspešne ako Dánovia