Stredovek

Stredovek je obdobím feudalizmu. Medievalistika je veda, ktorá skúma stredovek. V tomto období sa formujú slovanské štáty. Stredoveké štáty vznikajú na troskách Západorímskej ríše. Feudálne štáty vznikli v kmeňových zväzoch.

Periodizácia stredoveku:
1.  Ranný (koniec 5.st. - zač.12st., u nás až 9.st.)
2.  Rozvinutý (12.st – pol.14.st.)
3.  Neskorý (pol.14.st – 15.-16.st.)

Feudálna spoločnosť – založená na spoločenských vzťahoch – šľachta, duchovenstvo, meštianstvo, roľníci, remeselníci, poddaní. Systém je postavený na vzťahu roľník – pán.
Vazal – stredoveký lénnik, prenajíma si pôdu od lénneho pána. Vazalský systém je charakteristický pre stredovek.
Poddaný – väčšinou roľník, ktorý nezaplatil za pôdu, každý obyvateľ štátu je poddaným kráľa.
Vlastníci pôdy nie sú schopní obrábať pôdu Þvzťah feudál – roľník. Roľníkom potom bránia hlavne vojensky, aby sa odsťahovali. Feudál preberá za roľníka vojenskú povinnosť, roľníci zato obrábajú pôdu. Tak sa z roľníkov stali poddaní.
Kolonát – nedostatok otrokov.
Léno – pôda, ktorú prenajímal lenný pán vazalovi
Feudum – pôda feudála, léno Feudálna renta – forma platby rolníka feudálovi. Môže byť: ·  Naturálna – roľník dáva časť produktu zemepánovi ·  Peňažná – roľník predáva produkt a zaplatí pánovi
·  Robotná – robotovanie na panskom, u nás veľmi častá.

Absolutistická monarchia – panovník má neobmedzenú moc, moc nie je delená. Napr. Francúzsko za Ľudovíta IX., autoritatívny režim dokáže zabezpečiť prosperitu krajiny za dobrých podmienok
Parlamentná (konštitučná, ústavná) monarchia – kráľ má reprezentatívnu funkciu, moc má napr. parlament. Ústava vymedzuje funkcie kráľa. Napr. VB

Stavovská monarchia – vládnu stavy, predovšetkým šľachta, typické je Poľsko. Kráľ stojí na čele, ale nemá veľa právomocí, o všetkom rozhoduje stav – šľachta. Úpadky takmer vždy. Zárodky aj v Uhorsku, mnohí panovníci s tým mali problémy. Uhorsko je vždy na polceste k stavovskej monarchii.

Spoločenské vrstvy v stredoveku – šľachta, duchovenstvo, meštianstvo, roľníci, remeselníci, poddaní.
Úloha kresťanskej cirkvi v stredoveku Spoločnosť je úzko spojená s kresťanskou cirkvou. Cirkev má v stredoveku obrovské právomoci. Náboženstvom sa dal riadiť život všetkých spoločenských vrstiev. Kresťanská cirkev zasahovala do vedenia štátov. Každý kráľ sa odvolával na cirkev.
Cirkev mala monopol na vzdelanie, kláštory boli jedinými predstaviteľmi vzdelanosti v stredoveku. V 11. – 12. st. začali vznikať prvé univerzity (Oxford, Cambridge, Bologna, Sorbonna, Univerzita Karlova - 1348, Academia Istropolitana - 1467) a prevzali úlohy kláštorov. Kláštory boli mali skriptória, akési čitárne či študovne, kde mnísi študovali a opisovali knihy. Boli pútnickými miestami, strediskami lekárskej a sociálnej starostlivosti.

Učenie o trojakom ľude zaviedlo mníšstvo:
1.  Šľachta, rytieri – ochrana
2.  Duchovenstvo – stará sa o spásu duše
3.  Poddaní, nevoľníci – pracovali, obrábali pôdu