Feudálna kultúra

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 04.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 769 slov
Počet zobrazení: 5 606
Tlačení: 460
Uložení: 525
Románsky sloh od roku 1000 do 1. polovice 13. storočia.
Znaky - vyznačuje sa vážnou monumentalitou a prísnou hierarchickosťou (odstupňovanie priestorov v chráme, rôzna veľkosť postáv podľa ich ideového významu). Charakterizujú ho mohutné múry, malé okná, kupolovitá klenba, mohutné podporné stĺpy, nízke klenby, malé okenné a drevené otvory, celková mohutnosť stavieb, hrubé múry.
Patria sem rotundy, kostoly, kláštory, Spišský hrad, katedrály, hrady, zámky, mestské domy a opevnenia. 
 
Gotika Nastupuje vo Francúzsku v polovici 12.st. a dostala sa aj do ďalších krajín Európy. Najväčší rozkvet dosiahla v Francúzsku, Nemecku a Anglicku.
Znaky – kamenný oblúk, lomený oblúk, rebrová krížová klenba, priestorovosť, veľké množstvo vysokých štíhlych veží, farebné sklá, vytrážové okná, podporný systém. Gotika je jemnejšia, vyzdobenejšia.
Patria sem Dóm svätej Alžbety (Košice), Chrám svätého Víta (Praha), Uršulinský, Klariský kláštor, Martinský dóm (Bratislava), Františkánsky kostol (Skalica), trojloďové baziliky.
Sochárstvo – výzdoba chrámov, diela figurálneho umenia, gotické portály s bohatou sochárskou výzdobou, sochárska výzdoba gotických oltárov. Maliarstvo – maľby na dvere (tabuľové maliarstvo), na skle, knižné maliarstvo, nástenné maľby. Počas obdobia gotiky sa rozvíjala aj rytierska kultúra – kódex správania rytierov, rytierska literatúra, móda rytierskej (nenaplnenej) lásky).    Stredoveké mestá Vznik:
·  Pri brodoch cez veľké rieky
·  Križovatky obchodných ciest
·  Na strategických miestach (napr. banské mestá)
·  V podhradiach
·  V blízkosti kláštorov
·  Zakladané na neobývaných miestach – ma základe ekonomickej, vojenskej alebo inej potreby

Mestá mali určitú oslobodenosť, neprenajímali si pôdu, boli centrami remesiel a obchodu (od 2.pol.13.st). Boli spravované mestskou samosprávou. Všetky mestá mali postupne kamenné hradby, vstupy do mesta chránili veže. Väčšie námestie bolo centrom mesta. Bolo štvorcové, trojuholníkové alebo pretiahnuté. Mesto malo radnicu a kostol. Výsady mesta udeľoval panovník.
Mestá v stredoveku mali unifikovaný charakter – mestá sú skoro rovnako postavené. Boli privilegované na základe strategických dôvodov. Postavenie miest určovalo tzv. mestské právo (tvorili ho práva a privilégia získané od panovníka alebo zemského pána.).

Privilégia –
právo organizovať jarmoky, právo stavať hradby, právo samosprávy, právo (mestského) erbu, míľové právo (nemohli sa vykonávať remeslá na míľu v okolí mesta), rybnikárstvo, vyberanie mýta, hrdelné právo (popravy), právo variť pivo, právo skladu. 
Štruktúra mesta: 1.  Patriciát – najbohatšia a najvplyvnejšia vrstva – so všetkými mestskými právami
2.  Menej zámožní mešťania remeselníci – obmedzené práva
3.  Mestská chudoba
4.  Slobodné povolania (učitelia,...)
K významným slovenským stredovekým mestám patrili Trnava, Nitra, Kremnica (v 14.st. najväčšia ťažba zlata v Európe), Banská Štiavnica, Bardejov.
 
Kláštory
Boli centrami stredovekej vzdelanosti. Najstarším rádom bol Benediktinský rád – Benediktínsky kláštor. 

Stručné dejiny Skalice
Prvé písomné zmienky o existencii Skalice pochádzajú z roku 1217 a 1256, kedy sa v dokumentoch spomína ako Zakolcha.
6. októbra 1372 jej uhorský kráľ Ľudovít I. z Anjue udelil výsady slobodného kráľovského mesta. Originál privilegiálnej listiny sa síce nezachoval, ale z neskorších konfirmácií sa dozvedáme, že mesto dostalo právo opevniť sa hradbami, obyvateľstvo bolo oslobodené od platenia daní a iných poplatkov, tovar Skaličanov bol oslobodený od tridsiatku a mýta v celom kráľovstve. Mestu bolo udelené právo usporadúvať týždenné a výročné trhy.
Vďaka ďalším privilégiám od Žigmunda Luxemburského a jeho nasledovníkov sa stala Skalica už od 1. polovice 15. storočia významným strediskom hospodárskeho, kultúrneho a duchovného života širokého okolia. V 17. storočí počtom obyvateľov, domov, ale predovšetkým z ekonomického hľadiska patrila Skalica medzi 5 - 6 najväčších a najvýznamnejších miest Slovenska a bola postavená na úroveň ďalším kráľovským mestám Bratislave, Košiciam, Trnave, Bardejovu či Prešovu. V meste vzniklo množstvo remesiel, zakladali sa cechy, prekvital čulý obchod. Chýrne v celom Uhorsku bolo predovšetkým skalické súkenníctvo, ktoré sa rozvinulo najmä koncom 18. storočia.

Z poľnohospodárskej výroby sa intenzívne rozvíjalo predovšetkým vinohradníctvo(v 2.pol. 15.st.zakladané). Pred vyše 300 rokmi  tu založili vinohradníci na spôsob remeselníckych cechov svoje združenie - tzv. Bratstvo sv. Urbana. Z tohto obdobia sú i historické pamiatky - kostolík sv. Urbana, patróna vinohradníkov a cechový oltár sv. Urbana vo farskom kostole s erbom vinohradníkov. Dodnes sa tu vyrába veľmi kvalitné červené víno.
Na duchovný a spoločenský život mesta už od 15. storočia vplývalo niekoľko cirkevných rádov. Pravdepodobne od 30. rokov 15. storočia tu pôsobili františkáni, v 17. storočí k nim pribudli karmelitáni a jezuiti (v roku 1662 založili gymnázium), neskôr paulíni a od konca 18. storočia milosrdní bratia. Okrem šírenia kresťanskej viery napomáhali rozvoju kultúry a vzdelanosti.
V roku 1918 sa Skalica stala na niekoľko dní sídlom Dočasnej vlády pre Slovensko a od roku 1923 sídlom okresu. V súvislosti s územnou reorganizáciou v roku 1960 okres zanikol a mesto sa stalo súčasťou "veľkého" okresu Senica. V roku 1996 sa stalo opäť okresným mestom.
 
Univerzity vznikali pri kláštoroch od 11.st. Najstaršia univerzita – Bologna vznikla v Paríži roku 1119.
Oxford - 1167
Univerzita v Cambridge – 1209 – rival Oxfordu
Academia Istropolitana – 1467 

Zdroj: kissme
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu