Formovanie novodobého slovenského národa

Národ – spoločenstvo, ktoré je úzko zviazané s jeho znakmi - atribúty (spoločná história, jazyk, kultúra, vedomie spolupatričnosti, zvyky, tradície, mentalita.
Do 18.st. existovali národy rakúskej monarchie v relatívnej symbióze, vrátane uhorských národov. Problémy sa začali až vykorisťovaním nejakého národa (1790, 1792 – 1.maďarizačné zákony – zavádzali maďarský jazyk do úradov).
Na konci 18.st. a zač. 19. st. (hlavne v období napoleonských vojen) sa začal proces formovania moderného slovenského národa – slovenské národné obrodenie. Jeho nositeľkou sa stala slovenská inteligencia.
Pod vplyvom osvietenstva sa utvárali priaznivé predpoklady na premenu slovenského etnika na moderný novodobý národ. Formovanie novodobých národov bolo súčasťou premeny feudálnej spoločnosti na občianskú národnú spoločnosť, ktorá združuje všetkých príslušníkov hovoriacich rovnakým jazykom bez ohľadu na sociálny pôvod.
Národné obrodenie – proces uvedomovania si, že sa nejaký národ odlišuje od ostatných národov, že je vlastne jeden odlišný národ.
Slovenské národné obrodenie má 2 smery, ktoré sa odlišujú na potrebe spisovného jazyka:
- katolícky – chceli vlastný spisovný jazyk, lebo sme ho ešte nemali
- evanjelický – spisovná čeština
Obdobie formovania moderného slovenského národa delíme na 3 etapy:
1. etapa – 1780 – 1820 – bernolákovská generácia
2. etapa – 1820 – 1835 – Ján Kollár, Ján Hollý
3. etapa – 1835 – 1848/1849 – štúrovská generácia

1. etapa – 1780 - 1820
- evanjelici – na čele s Jurajom Palkovičom – biblická čeština, slováci a Česi sú spoločný národ
- katolíci – Anton Bernolák, Juro Palkovič, Alexander Rudnay, – poslovenčená čeština, Slováci ako samostatný svojbytný národ
Slováci používali češtinu, pretože sa s Čechmi cítili byť príbuzní.
Aktivizujú sa predovšetkým starší Bernolákovci. Hlásili sa k myšlienke jozefínskych reforiem a osvietenstva, zameriavali sa na šírenie osvety medzi ľudom – šírili nové myšlienky v poľnohospodárstve (Juraj Fándly – Včelár, Zelinkár,...). Venovali sa jazykovým otázkam. Rozvíjali veľkomoravskú a cyrilometodejskú tradíciu. Zakladali spolky, učené spoločnosti. V roku 1792 Bernolák a Fándly založili Slovenské učené tovarišstvo v Trnave. Cieľom bolo vydávať osvetové a náboženské knihy v bernolákovskom jazyku.
A.Bernolák kodifikoval prvý spisovný jazyk na základe západoslovenského nárečia v okolí mesta Trnavy roku 1787 – bernolákovčina. Používali ho vzdelanci, inak nemala odozvu, fonetický pravopis (píš, ako počuješ). V novom jazyku vydal Slovár slovenskí česko-latinsko-nemecko-uherskí, Gramatiku slovenskú,

Jozef Ignác Bajza mal tiež jednu verziu spisovnej slovenčiny, v ktorej napísal prvý slovenský román René mláďenca príhodi a skúsenosťi.
Juraj Palkovič založil roku 1803 pri Evanjelickom lýceu v Bratislave katedru reči a literatúry českoslovanskej.
Evanjelici a katolíci spolu nespolupracovali. Nedokázali prekonať konfesionálne rozpory.

2. etapa – 1820 – 1835
- katolíci – Martin Hamuljak, Ján Hollý
- evanjelici – P. J. Šafárik, Ján Kollár
Tvorí ju mladšia generácia bernolákovcov. Vystupovali proti nadradenosti Maďarov a obhajovali princíp rovnosti národov. Oporu nachádzali v teórii slovanskej vzájomnosti.
Ján Hollý bol najvýznamnejším Bernolákovcom, snažil sa dokázať, že do bernolákovčiny sa dajú preložiť klenoty literatúry – Ilias a Odysea, Svätopluk, Selanky, ...
Pavol Jozef Šafárik bol prvý slovenský vedec medzi obrodencami. Napísal vedecké diela Dejiny slovenskej reči a literatúry, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis.
Ján Kollár – považoval všetkých Slovanov za jeden národ a odlišnosť jeho jazykov pokladal za nárečové odchýlky a dialekty. Národ pozostáva zo 4 kmeňov – Koncepcia slovanskej vzájomnosti:
1. ruský kmeň – Rusi, Ukrajinci, Bielorusi
2. poľský kmeň – Poliaci, Lužickí Srbi
3. Ilýrsky kmeň (južnoslovanský) – Srbi, Chorváti, Slovinci, Bulhari, Macedóni
4. Československý kmeň – Česi, Slováci

Kollár uznával 4 spisovné jazyky – ruštinu, poľštinu, srbochorváčtinu a češtinu. Odmietol spisovnú slovenčinu. Kollár sa nestotožnil s katolíkmi ani evanjelíkmi, išiel svojou cestou. Presadzoval myšlienku veľkého a silného slovanského národa, lebo sa obával pangermanizmu a maďarizácie. Tvoril v češtine, snažil sa slovakizovať češtinu.
Katolíci a evanjelici začali v priebehu 2.fázy spolupracovať na báze slovanskej vzájomnosti a rusofilstva. Prejavom spolupráce boli spolky, ktoré riadili katolíci a evanjelici spoločne. Roku 1826 založili Martin Hamuljak a Kollár v Pešti Slovenský čitateľský spolok, ktorý sa hlásil k spolupráci medzi Slovanmi vydávaním slovanských kníh a pod. Roku 1834 bol v Budíne založený Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej – predsedom sa stal evanjelik Kollár, podpredsedom katolík Martin Hamuljak. Spolok vydával almanach Zora.
Roku 1830 Rusko tvrdo potlačilo poľské povstanie Þ Rusi utláčajú aj iné slovanské národy Þ krach koncepcie slovanskej vzájomnosti.

3. etapa - 1835 – 1848/49
Tvorí ju generácia štúrovcov (evanjelici). Medzi štúrovcov patrili Samo Chalupka (najstarší), Janko Francisci (pekný Janko – je za pád Habsburskej monarchie), Janko Kráľ (Divný Janko - najrevolúckejší), Ján Botto (najmladší), Andrej Sládkovič (najlyrickejší), Gustáv Grossmann, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Daniel Lichard, August Horislav Škultéty. Boli názorovo nejednotní.

Jadrom štúrovského hnutia bolo evanjelické lýceum v Bratislave a Katedra reči a literatúry československej. Vedúcim katedry bol Juraj Palkovič a jeho zástupcom sa stal Ľudovít Štúr. Tu sa zrodila generácia na veľmi vysokej úrovni - štúrovci.

Roku 1836 štúrovci vydali vlastný almanach Plody, súbor svojich literárnych prác. 24.4.1836 usporiadali pamätnú vychádzku na Devín. Tu prijali slovanské mená ako symbol prihlásenia sa k slávnej minulosti a slovanskej vzájomnosti. Najbližší spolupracovníci Štúra boli Hurban a Hodža.
Roku 1837 uhorský snem zakázal všetky študentské spolky. Štúrovci si založil tajný radikálny spolok Vzájomnosť - 1837. Na jeho čele bol Vrchovský, Štúr sa členom nestal.

Štúrovcov začal zaujímať aj širší národ, jeho práca a všedné záležitosti. Venovali sa kultúrno-vychovávacej činnosti. Zakladali spolky miernosti – boj s alkoholizmom, nedeľné školy – zvýšenie vzdelanosti. Ich snaženie smerovalo k vytvoreniu moderného slovenského národa, ktorý by bol nezávislý od maďarského. Ich plány však marila zostrená maďarizácia v evanjelickom cirkevnom živote v 30.a 40. rokoch vedená Ľudovítom Kossuthom a Karolom Zayom.

Štúrovci začali mať aj politické požiadavky. Žiadali uznať Slovákov za národ. V politických názoroch sa zhodovali Štúr, Hurban a Hodža – stali sa lídrami hnutia.

Slovenskí evanjelici v roku 1842 odovzdali cisárovi Slovenský prestolný prosbopis. Obsahoval sťažnosti proti národnému útlaku a požadoval zastavenie maďarizácie. To vyvolalo odpor predstaviteľov maďarizácie. Následkom bolo odvolanie Ľ.Štúra z funkcie námestníka Spoločnosti československej v decembri 1843. Už v marci 1844 odišlo 22 študentov na protest proti Štúrovmu odvolaniu na evanjelické lýceum do Levoče. Pri tejto príležitosti napísal Janko Matuška text hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska.
11.-16.júla sa stretli Štúr, Hurban a Hodža na Hurbanovej fare v Hlbokom a kodifikovali slovenský spisovný jazyk. Za základ vybrali stredoslovenské nárečie, pretože bolo najrozšírenejšie. Prvou knihou v štúrovčine (bez y) bol druhý ročník almanachu Nitra. Štúr vydal gramatické diela Nauka reči slovenskej, Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí na zdôvodnenie spisovného jazyka.
Roku 1844 založili štúrovci spolok Tatrín v Liptovskom Mikuláši. Predsedom sa stal Hodža. Štúrovci sa dlho snažili o vytvorenie celonárodnej ustanovizne. Tatrín podporoval autorov a vydával ich diela – predchodca Matice slovenskej.
Roku 1845 začal Štúr vydávať prvé slovenské noviny v štúrovčine pod názvom Slovenkje národnje noviny s prílohou Orol Tatránski. O rok neskôr vydal Hurban 1.číslo novín Slovenkje pohľadi na vedi, literatúru a umeňja – 1. vedecký slovenský časopis.
Štúrovci dokázali zjednotiť záujmy dvoch konfesií i generácií. Pridali sa k nim starší aj mladší vzdelanci, napr. Andrej Radlinský, Martin Hattala (v 50.rokoch spolu s Hodžom zmenili pravpis a zaviedli y).

Porovnanie s českým národným obrodením
České národné obrodenie má iné podmienky ako slovenské národné obrodenie:
- Česi majú už spisovný jazyk, my sme ho museli presadiť.
- Po roku 1620 (Bitka na Bielej Hore) sa zmenila skladba českej spoločnosti.
- Bolo intenzívnejšie ako slovenské národné obrodenie, Česi mali viac obrodencov
- Česi mali minulosť, literárne a historické pamiatky. My sme sa mohli obrátiť len na Veľkomoravskú ríšu a jej tradíciu.
- Česi čelili prenasledovaniu vládnych orgánov
- Česi mali na čom postaviť národné obrodenie
- Predstavitelia: Dobrovský, Palacký, Jungmann, Karel Havlíček Borovský