Boj Čechov a Slovákov v 1. svetovej vojne

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 07.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 302 slov
Počet zobrazení: 12 152
Tlačení: 762
Uložení: 911
Slovenský a český národ sa v systéme dualizmu a pod nemeckým mocenským tlakom ocitli vo veľmi ťažkom položení. Slovenský národ bol vystavený bezohľadnému odnárodňovaniu a maďarizácii, český národ musel čeliť centralizačným snahám Viedne a bojovému nemeckému nacionalizmu, najmä Nemcov z českých krajín. Táto situácia prispievala k vzájomnému zbližovaniu Slovákov a Čechov.  V boji proti viedenskému centralizmu a maďarizácii sa stali Slováci  Česi prirodzenými spojencami.

Pre Slovákov vojna znamenala podnet na zmenu, na ktorý dlho čakali. Veľká časť slovenských politikov bola presvedčená, že zmenené okolnosti počas veľkej vojny dopomôžu Slovákom k národnej svojbytnosti. 

Slovensko-česká spolupráca sa rozrástla do veľkej šírky. Dostala aj organizačnú základňu v Československej jednote, založenej r. 1896. Po krvavých udalostiach v Černovej r.1907, kde padlo za obeť maďarských žandárom 15 nevinných ľudských životov, sa záujem českej verejnosti o Slovensko ešte zvýšil. Od r. 1908 až do prvej svetovej vojny sa každoročne v Luhačoviciach konali česko-slovenské porady.

Pre politickú a hospodársku spoluprácu a neboli v dualistickom systéme vhodné podmienky.  Kultúrna spolupráca nahrádzala spoluprácu politickú. Táto široká spolupráca vytvorila základňu, z ktorej sa zrodila myšlienka vytvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov.

Slováci boli po vypuknutí vojny zdržanlivý. Slovenskí politickí predstavitelia sa obávali, že by museli v čase dejinného zlomu prisahať lojalitu uhorskej vláde. Vstúpili preto na čele so SNR do politickej pasivity. Politický život sa preniesol do ilegality.

Keď sa cisár Karol I., ktorý nastúpil na trón po smrti Františka Jozefa roku 1916, pokúsil o záchranu ríše, už bolo pre monarchiu neskoro. Vydal síce Manifest o federácii Predlitavska 16.10.1918, ale súviseli s ním 2 ťažkosti. Dokument sa týkal len rakúskej strany a Uhorsko obišiel a národy monarchie boli už v takej fáze procesu osamostatnenia sa, že jeho prijatie by znamenali 2 roky späť.
Slováci dospeli k 3 možnostiam vytvorenia spoločného štátneho celku s iným národom:
- spoločný poľsko-česko-slovenský štát
- spojenectvo Čechov, Slovákov a Rusov
- založenie spoločného štátneho zväzku Slovákov a Čechov – najrealistickejší, uskutočnil sa
Začal sa formovať domáci aj zahraničný odboj. Rozhodujúci bol zahraničný, domáci nato nemal podmienky. Aktivizujú sa Česi a Slováci žijúci v zahraničí. 
Zahraničný odboj Formoval sa predovšetkým v USA, Rusku, vo Francúzsku a VB.
V decembri 1914 emigroval z Čiech do zahraničia poslanec ríšskeho snemu za malú tzv. Realistickú politickú stranu a profesor pražskej univerzity Tomáš Garrique Masaryk. V zahraničí sa postavil na čelo emigrantov a krajanov, ktorí vstúpili do odboja proti Rakúsko-Uhorsku s cieľom vytvoriť samostatný česko-slovenský štát. Svoju prvú predstavu o budúcom spoločnom štáte Čechov a Slovákov sformuloval Masaryk v októbri 1914 v rozhovore s britským historikom a priatelom českého a slovenského národa R.W.Setonom – Watsonom, ktorý na základe rozhovoru vypracoval memorandum pre britskú vládu. V máji 1915 sformuloval Masaryk svoj projekt v memorande, pre britské ministerstvo zahraničia, ktoré nazval Nezávislé Čechy (Independent Bohemia). Bol to však plán budúceho česko-slovenského štátu, teda vrátane Slovenska. Masaryk bol politik demokratického zmýšľania s kritickým postojom k cárskej tyranii v Rusku, avšak v svojich plánoch vychádzal z politickej reality, a preto v čase ruskej ofenzívy počítal aj s možnosťou dosadenia Romanovcov na český trón.
Už v prvom období vojny vznikli teda spontánne doma aj v zahraničnej emigrácii, vedenej T.G.Masarykom, plány na vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Masaryk bol roku 1915 jediným Čechom, ktorý hovoril o spoločnom československom štáte. Českí politici sa k potrebe spoločného štátu priklonili až roku 1917 (aby mali prevahu na Nemcami).
Zahraničný odboj mal 2 hlavné ciele:
- konečná porážka R-U
- ovplyvňovanie verejnej mienky, aby mocnosti (Dohoda) podporila vznik ČSR 
Zahraničný odboj sa sústredil v 3 lokalitách:

USA
– v USA boli výrazne aktívni slovenskí a českí krajania – potomkovia prisťahovalcov alebo sami prisťahovalci. V americkom zahraničnom odboji boli aktívnejší Slováci. Roku 1907 založili v Clevelande Slovenskú ligu. Jej hlavnými predstaviteľmi boli Peter Rovnianek, Štefan Furdek a Albert Mamatey. Až na podnet amerických Slovákov vytvorili Česi České národné združenie. Dohodli sa na spoločných krokoch v boji za slobodu oboch národov doma. Organizácie podpísali 22.10.1915 Clevelandskú dohodu, v ktorej sa hovorí o spoločnom československom štáte. Štát sa mal skladať z Čiech, Moravy, Sliezka a Slovenska (slovenská autonómia). Myl byť usporiadaný ako federácia. Slovensko malo mať vlastný snem, súdy, vnútornú správu.
Táto myšlienka sa dostáva do popredia. Ale aby o tom mohli vôbec uvažovať, mali záujem na prehre v R-U armáde. Napriek tomu v nej bojovali.
Medzi Slovákmi a Čechmi vznikali rôzne konflikty a spory, ktoré sa vyriešili až roku 1918. Bola podpísaná Pittsburská dohoda 30.5.1918. :
- schválenie programu o spojení Čechov a Slovákov do samostatného štátu.
- Slovensko upustilo od federácie a uspokojilo sa s autonómiou v rámci ČSR – vlastná administratíva, snem, súdy
- Slovenčina bude úradný jazyk v škole, úrade a vôbec
- ČSR bude demokratická republika
- Organizácia Čechova a Slovákov bude podľa potreby prehĺbená a upravená
- Na budúcej vláde závisí ako bude vyzerať ČSR
- Zúčastnil sa aj Masaryk a dohodu podpísal

Masaryk vydal 17.10.1918 Washingtonskú deklaráciu: - deklaruje sa, že vznikne samostatný československý štát, republikánsky štát Československá národná rada požaduje spojenie Čechov so svojimi slovenskými bratmi. - Hlavné zásady ústavy československého národa: spoločný štát bude republika, cirkev odlúčená od štátu, sloboda svedomia, náboženstiev, vedy, literatúry, umenia, slova, tlače, zhromažďovania sa, petície
- Je to ustanovenie toho, ako bude československý štát vyzerať.
- Ženy budú postavené politicky, sociálne a kultúrne na úroveň mužom
- Národné menšiny budú mať rovnaké práva
- Parlamentná vláda, vojsko nahradené milíciou, sociálne a hospodárske reformy
- V zahraničnej politike plná časť zodpovednosti za reorganizáciu východnej Európy
- Bola predložená americkému prezident, je tu zdôvodnený rozchod R-U a nového štátu.

Paríž –
hlavnú úlohu tu zohráva slovenský politik a francúzsky generál Milan Rastislav Štefánik (astronóm, diplomat, politik). Mal priaznivcov v najvyšších francúzskych kruhoch. Jeho koncepcia vytvorenia ČSR bola v podstate zhodná s Masarykovou. Tu sa stretol s E. Benešom a neskôr aj s Masarykom. Vo februári 1916 sa vytvoril vrcholný orgán zahraničného odboja – Československá národná rada (ČSNR). Predsedom sa stal Masaryk, podpredsedami Štefánik a Jozef Durich, generálnym tajomníkom bol Beneš. Rada dala impulz na formovanie česko-slovenských légií roku 1917. Légie mali za úlohu bojovať proti R-U a Nemecku. Pôsobili vo Francúzsku, v Taliansku a v Rusku. Vytvorili sa z prebehlíkov. Slováci bojovali aj v americkej armáde.

Rusko
organizáciu odboja v Rusku mla mať v rukách J. Durich. Čoskoro sa však česko-slovenský odboj začal orientovať na cársku vládu. Pre odmietavý postoj ostatných odbojárov hrozila roztržka. Preto v lete 1916 prišiel do Ruska Štefánik, aby situáciu riešil. Dosiahol zhodu medzi všetkými krajanmi, ktorú písomne potvrdili v Kyjevskom zápise v auguste 1916. Durich dohodu nerešpektoval, Štefánik ho zbavil právomocí a vylúčil z ČSNR. Keďže ruská vláda viac podporovala Duricha, odboj sa dostal do krízy, ktorú vyriešila februárová revolúcia.
Légie sa budovali z prebehlíkov v armáde a vojnových zajatcov. Tým, že
zasiahli, prejavili lojálnosť voči Dohode.

Domáci odboj Viac menej mlčí. Vytvorili sa väčšie centrá. Zasiahol len v závislosti na vývoji vojny. Vytvorili sa väčšie centrá – Martin (SNS – Matúš Dula), Ružomberok (Slovenská ľudová strana – Andrej Hlinka, agrárnik Vavro Šrobár), Bratislava (sociálny demokrat Emanuel Lehocký), Budapešť (agrárnik Pavol Blaho, Ferdinand Juriga, Emil Stodola), Viedeň (Kornel Stodola, Milan Hodža, Ivan Dérer), Praha (František Votruba, Anton Štefánek).
Roku 1918 sa zdalo, že sa vojna chýli ku koncu a Dohoda je naklonená vzniky ČSR. Slovenskí politici doma pristúpili k aktívnejším činom.

Česi 6.5.1918 prijali tzv. Trojkráľovú deklaráciu, v ktorej sa priklonili k myšlienke ČSR. Na prvomájovej demonštrácii robotníkov v Liptovskom Mikuláši vystúpil Vavro Šrobár s vyhlásením, že Slováci sa cítia byť vetvou československého národa a žellajú si vytvorenie ČSR. SNR rozhodla 24.5. 1918 vystúpiť z pasivity a pridať sa k odboju.

Vznikom česko-slovenskej vlády sa domáci a zahraničný odboj zjednotil. Masaryk bol vyhlásený za prezidenta budúcej republiky. Karel Kramář sa stal predsedom vlády, Beneš ministrom zahraničných vecí a Štefánik ministrom vojny.

Národný výbor, ktorý vznikol v júli 1918 ako hlavný orgán domáceho odboja, prijal v Prahe 1.zákon o vzniku Československej republiky. Slovenskí politici prijali 30.10.1918 Martinskú deklaráciu, v ktorej sa oficiálne prihlásili k československému národu a k vzniku ČSR. Zároveň vyhlásili vznik SNR ako hlavného politického orgánu Slovákov. Verejná mienka pred koncom vojny podporovala vznik ČSR.

ČSR vzniká na pozadí hlavných dokumentov (Clevelandská dohoda, Pittsburská dohoda, Washingtonská deklarácia).
Pre Slovákov bolo spojenie s Čechmi dôležité. Museli sme prijať spoločný československý štát, lebo to bolo viac ako žiadny štát. Masaryk inicioval novú dohodu aj s autonómiou Slovenska. My sme nemali inteligenciu ako spoločenská vrstva, preto sa autonómia odsunula. Nemal kto byť v úrade,... Bolo to však možné skôr ako 6.10.1938, kedy Slováci získali autonómiu.
ČSR vznikla 28.10.1918.

Zdroj: kissme
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu