Povojnový vývoj ČSR do 50-tych rokov

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 07.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 072 slov
Počet zobrazení: 15 259
Tlačení: 953
Uložení: 926
Košický vládny program V marci 1945 sa zišli v Moskve predstavitelia českých exilových politických strán, Beneš a SNR, aby sa dohodli na podobe budúceho československého štátu. Výsledky moskovských rokovaní boli vyhlásené v Košiciach ako Košický vládny program. 
- 5.4.1945
- podobné body ako Vianočná dohoda
- Slováci sú samobytným národom, vzťah Čechov a Slovákov na princípe rovný s rovným – neprišlo k tomu – bola otvorená otázka slovenskej štátnosti
- SNR bola dočasne uznaná za nositeľku všetkých pilierov štátnej moci na Slovensku
- Boli zakázané pravicové politické strany aj HSĽS
- Pripravovalo sa znárodnenie podnikov
- Zahraničná politika sa orientuje na ZSSR
- Štát má byť sociálne spravodlivý – postarať sa o ľudové vrstvy
- Hlavnou silou povstania bola slovenská armáda – Slováci sa očistili od fašistického režimu
- Počítalo sa s vysídlením Maďarov a Nemcov
- Ohlásilo sa vytvorenie retribučných súdov, ktoré mali súdiť previnilcov za ich činnosť v rokoch 1938 - 1945
 
Mníchovský diktát a viedenská arbitráž boli vynulované. Zakarpatská Ukrajina pripadla ZSSR. 
 
Riešenie vzájomného vzťahu Čechov a Slovákov Neriešenie vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi prinášalo napätie. Postupne prichádzalo k okliešťovaniu právomoci SNR a jej výkonnej zložky – Zboru povereníkov v prospech ústredných inštitúcií – vlády, prezidenta a parlamentu. Tým sa dostala do závislosti od Prahy. Slováci strácajú rovnoprávne postavenie v ČSR.

Stalo sa to pomocou troch pražských dohôd:
1.  Pražská dohoda – 2.6.1945 – vymedzila iba spoločné veci a vôbec neurčila veci, ktoré mali byť v kompetencii slovenských orgánov. Zbor povereníkov, dovtedy zodpovedný SNR, teraz zodpovedal aj vláde.
2.  Pražská dohoda – 11.4.1946 – oslabili sa rozhodovacie právomoci SNR pri vymenovaní vysokých štátnych úradníkov, profesorov a sudcov. Osnovy nariadení SNR a Zboru povereníkov sa museli vopred prerokovať s príslušným ministerstvom v Prahe.
3.  Pražská dohoda – 27.6.1946 – reakcia českých politických strán a KSS na volebné víťazstvo na DS. Výkon štátnej moci na Slovensku začali robiť priamo ministri ústrednej vlády. Povereník sa stal bezprostredne zodpovedný ministrovi.
SNR neskôr úplne zaniká.

6.5.1945 bola obnovená nová ČSR. Beneš sa stal prezidentom republiky obnovenej podľa predmnichovského vzoru. Musel napraviť materiálne škody spôsobené vojnou a zúčtovať s vojnovými zločincami. 
Prvým ministerským predsedom dočasnej vlády sa stal sociálny demokrat Zdeněk Fierlinger – to naznačuje sociálne smerovanie. Medzitým sa skonštituovala demokratická strana (vznikla z demokratického klubu). Ostatné strany sa buď zlúčili do HSĽS alebo zanikli. KSČ fungovala aj počas 2.svetovej vojny. 

Prvý polrok prezident Beneš vládol autoritatívne bez parlamentu, pomocou dekrétov – „Benešove dekréty“ – keďže neboli ešte žiadne voľby, nemohla ich odsúhlasiť žiadna vláda. Dekréty zasahovali do všetkých sfér spoločnosti. Využili sa napr. na radikálne zásahy proti nemeckej a maďarskej menšine (dal ich odsunúť z územia ČSR) a umožnili poštátnenie priemyslu. Netýkali sa antifašistov, Nemcov a Maďarov hlásiacich sa počas vojny za Čechov a Slovákov. Roku 1948 sa časť odsunutých Maďarov vrátila. Znamenali znárodňovanie bánk, podnikov, ...

Národný front – združenie politických strán, ktoré bojovali proti fašizmu. Volal sa tak aj keď vládla KSČ.
Od roku 1945 sa uskutočňovalo preverovanie štátnych a verejných zamestnancov.

Pred voľbami vznikla kresťansko-republikánska strana a KSS aj DS sa usilovali získať si ju na svoju stranu. Bola podpísaná aprílová dohoda -   Kresťanskí republikáni pôjdu do volieb na strane DS. Mala význam pri výsledku volieb. DS musela hľadať riešenie, aby bola silnejšia ako KSS. Ponúkli republikánom 70 % miest.

Voľby 1946  Republika sa obnovovala ako demokratický štát. V prvých parlamentných voľbách išlo o veľa. Na Slovensku ide o boj o politické pozície medzi 2 politickými stranami – KSS (predseda Karol Šmidke) – podpora zo strany ZSSR a DS (predseda Jan Ursíni, neskôr ho nahradil Jozef Lettrich). 26.5.1946 sa konali prvé povojnové voľby v ČSR. Boli to prvé a posledné demokratické voľby. Na Slovensku zvíťazila DS, druhá bola KSS. V Čechách zvíťazila KSČ – politické strany boli rozštiepené. V rámci celého Československa zvíťazila komunistická strana. Nemecká a maďarská menšina nemali právo voliť a ani občania stíhaní z politických dôvodov. KSČ bola u nás masovou stranou. Ľudia ju volili, lebo v roku 1946 boli neúrody, dokázala pracovať aj počas 2.svetovej vojny, chudobnému obyvateľstvu nasľubovali prácu. Vo voľbách vznikla slovenská vláda – Zbor povereníkov.      
Novú vládu zostavoval Klement Gottwald. Vládu potvrdil prezident E.Beneš. Väčšinu miest v parlamente obsadili komunisti. Tí ale chceli získať absolútnu moc. Komunisti sa dostali regulérne do vlády.

Postoj ČSR voči Marshallovmu plánu V júni 1947 štátny tajomník USA Marshall ponúkol európskym krajinám vrátane ZSSR hospodársku pomoc, ktorá by urýchlila odstránenie dôsledkov vojny a rozprúdenie ekonomiky. ČSR najprv túto iniciatívu prijalo, ale potom na „odporúčania“ sovietskej vlády, podobne ako ostatné východoeurópske krajiny, Marshallov plán odmietlo. Bolo to za situácie, keď v roku 1947 bola katastrofálna neúroda a v republike hrozil hlad. Krátko nato československá vláda uzavrela hospodársku zmluvu na 5 rokov so ZSSR. ZSSR sa zaviazal ČSR dodať obilie.   

Politická kríza na Slovensku nastala na jeseň 1947 – jesenná kríza. Demokratická strana bola obvinená zo sfalšovania volieb. KSČ obvinila na základe aprílovej dohody niektorých členov DS, že spolupracujú s ľudákmi. Došlo k zmenám vo vláde i v parlamente (SNR aj Zbor povereníkov v prospech komunistov). Komunisti sa tak násilím dostali do vedenia štátu. Nemuseli v ďalších voľbách bojovať o vedúcu funkciu.   

Kríza sa začala točiť okolo znárodnenia. Posilňovanie štátneho sektora prehlbovalo krízu medzi spoločenskými vrstvami. Nakoniec KSČ začala vyzbrojovať občanov.

1947 – na Benešov podnet súd odsúdil predstaviteľ slovenského štátu – Jozef Tiso v apríli popravený, Vojtech Tuka popravený, Alexander Mach odsúdený na doživotie.

O tom, čo sa stane s Nemcami, rozhodla Postupimská konferencia. Nemci boli vysťahovaní – to bolo v poriadku, ale nie to ako. Boli najprv sústredený do integračných táborov (podobné koncentračným táborom, nemali ani základné podmienky k životu) a potom poslaní do Nemecka.
Maďarov konferencia v Postupime neriešila. 1946 na výmene Slováci žijúci v Maďarsku sa mali vrátiť na Slovensko a Maďari do Maďarska. Maďari prijali slovenskú národnosť, aby mohli ostať. V 60.-tych rokoch sa prihlásili znovu k maďarskej národnosti.

Komunistický prevrat vo februári 1948
ČSR je v roku 1947 závislé od ZSSR, preto sme aj odmietli Marshallov plán.
1946 –1947 – neúroda a sucho mali vplyv na radikalizáciu ľudových vrstiev.
Komunisti chceli mať v ČSR absolútnu moc a preto potrebovali vyvolať vládnu krízu, aby prišlo k zmene vlády v prospech komunistov. Pripravili demisiu, aby Beneš potom musel menovať predčasné voľby. Demisia nebola podaná, lebo sa málo ministrov podpísalo. Preto využili ľudové vrstvy, ktoré organizovali štrajky, petície, demonštrácie Þnátlak na Beneša. Hneď nato sa uskutočnil štátny prevrat vo februári 1948. Beneš prijal demisiu. Vzápätí nato odstúpil.
Bola prijatá nová ústava 9.5.1948.

Od februára 1948 bola nastolená v ČSR až do roku 1989 ľavicová diktatúra komunistov. Vládne jediná politická strana – KSČ. Na Slovensku tomu predchádzala jesenná kríza. Prezidentom po Benešovi sa stáva K.Gottwald. koncom mája sa uskutočnili voľby, ktoré boli zmanipulované – buď odsúhlasiť komunistov alebo odovzdať voľný lístok. Kto nešiel k voľbám, bol perzekuovaný. KSČ ovláda kľúčové ministerstvá, mala ozbrojené zložky, ľudové milície (ozbrojení robotníci – civilné obyvateľstvo).

Zdroj: kissme
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.047 s.
Zavrieť reklamu