Android aplikácia Zones Referáty
Piatok, 21. novembra 2014, meninyElvíra, zajtra Cecília
Dnes prezretých 3280 študentských prácOnline: 273 mladých ľudí

:: Prihlásenie

:: Odporúčame

:: Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Dejiny USA

Autor: Chlapec sp-prace (6)
Hodnotenie: 5.6
Dátum: 08.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1626 slov
Počet zobrazení: 7034
Tlačení: 665
Uložení: 681
Objavenie Ameriky
Krištof Kolumbus chcel doplávať do Ázie západným smerom. V roku 1492 vyplávali tri lode výpravy Santa Maria, Nina a Pinta ku Kanárskym ostrovom. Pristál pri jednom z Bahamských ostrovov a nazval ho San Salvador. O Kolumbovi sa hovorí preto, lebo on objavil Ameriku pre Európanov. Amerika dostala svoje meno podľa Ameriga Vespucciho, ktorý oboplával pobrežie Brazílie.
 
Indiánske kultúry na území Ameriky
Indiánske kultúry : Inkovia – v Peru
Aztékovia, Mayovia - v Mexiku
 
Dobrodruhovia Hernán Cortéz a Francisco Pizzaro hľadali krajinu zlata – eldorádo, možnosť zbohatnúť. V r. 1591 – 1521 dobyl Aztécku ríšu Hernán Cortéz a v r. 1531 – 1535 ríšu Inkov dobyl Francisco Pizarro.
 
Kolonisti (z Anglicka, Francúzska, Holandska, Portugalska, Španielska) začínajú osídľovať Severnú Ameriku. Angličania (puritáni) tu založili 13 anglických kolónií, čím dali základ USA  (osady – Massachusetts, New Hampshire, Connecticut).
 
Puritáni – radikálni protestanti (vlastnosti – práca, asketizmus), založili prvú kolóniu v oblasti Bostonu.
 
Dôvody odchodu z Európy : – prenasledovaní (náboženské dôvod)
 – utekali pred zákonom
  – dobrodružné povahy, za vidinou zbohatnutia
Osadníci v anglických kolóniách boli spoločensky vyspelí, lebo si tam nedoniesli feudálne, ale kapitalistické výrobné vzťahy.
Anglicko regulovalo colnú politiku – hospodársky styk kolónií so svetom. Hraničnou línio, za ktorú osadníci nesmeli pri zaberaní pôdy preniknúť, malo byť pohorie Alleghany. Británia sa rozhodla svoje zámorské územia hospodársky a politicky pevnejšie pripútať.
Osadníci 13 anglických kolónií začali obhajovať svoje prirodzené ľudské práva. Žiadali voľnejšie postavenie osád, zastúpenie v britskom parlamente. Rozvíjali hospodárstvo a obchod. Museli platiť dane a clá.
 
Dochádzalo k nepokojom. Najznámejšia manifestačná akcia je „bostonský čajový večierok“ alebo „bostonské pitie čaju“. Dňa 16. decembra 1773 prenikli nespokojenci na britskú obchodnú loď kotviacu v Bostone a jej náklad čaju vyhádzali do mora. Bolo to vyvolané zvyšovaním colných a daňových poplatkov.

Zástupcovia amerických osád sa 5. septembra 1774 zišli na spoločnej porade vo Filadelfii (prvý kontinentálny kongres). Vyzvali osadníkov, aby na obranu svojich záujmov vytvárali ozbrojenú domobranu.
 
Vojna za nezávislosť a vznik USA
Dôležitejší než ozbrojený boj bol politický zápas. Konflikty osadníkov sa začali ako zápas za práva Angličanov v anglických osadách Ameriky. V rokoch 1775 – 1777 zasadal vo Filadelfii druhý kontinentálny kongres, ktorý odmietol s rebelmi rokovať. Začala sa vojna za nezávislosť. V tejto vojne 13 kolónií (čiže Američanov) podporovalo Francúzsko a stretli sa tu Angličania s Angličanmi zo Severnej Ameriky.
 
4. júla 1776 filadelfský kongres schválil Vyhlásenie nezávislosti amerických štátov. To zdôvodnilo, prečo sa kolónie odtrhli od Británie. Autorom vyhlásenia je Thomas Jefferson. Tento deň je považovaný za deň vzniku USA.
 
Vyhlásením nezávislosti sa 13 anglických kolónií premenilo na samostatné štáty. Vytvorili Úniu Spojených štátov amerických. Dňa 15. novembra 1777 schválil druhý kontinentálny kongres i prvú ústavu Spojených štátov amerických (tzv. Konfederačné články).
Najvyšším zákonodarným a výkonným orgánom sa stal Kongres Únie. Každý štát mal 1 hlas a jeho uznesenia vstúpili do platnosti, keď ich schválili kongresy aspoň 9 členských štátov.
 
Štátna moc sa rozdelila :
1) zákonodarná (parlament prijíma zákony, základný zákon štátu je ústava)
2) výkonná moc (vláda, minister)
3) súdna moc (súdy a prokuratúra musia byť nezávislé)
Tieto moci sa kontrolujú.
 
Búrlivé rokovanie bolo o zastúpení štátov v ústredných orgánoch. Po ostrých sporoch sa dosiahla dohoda známa ako tzv. veľký alebo connecticutský kompromis. Kongres USA sa rozdelil na 2 komory...
 
Ústava :
-  bolo prijaté republikánske zriadenie ( 2-komorový kongres USA mal tieto komory :
1) Senát – zástupcovia štátu
2) Snemovňa reprezentantov – štáty zastúpené pomerným spôsobom  )
-  na čele štátov bude stáť prezident (bude mať rozsiahle právomoci)
V USA bola vytvorená funkcia – prezident. Prvým prezidentom bol Washington.
 
Vzniká tu pojem „politický národ“ – spoločenstvo ľudí z rozličných etník a rociálneho povôdu, ktorí sú spojení tým, že uznávajú spoločné zásady života.
 
Spôsoby, ako USA získavalo územia :
1) zaberali pôdu, vytláčaním indiánov (pôvodného obyvateľstva)
2) vo vojnách so Španielskom, Francúzskom, ..  (získali napr. Texas)
3) kúpou (odkúpili Aliašku, francúzsku Luisianu)
 
Juh proti Severu – Občianska vojna v USA (1861–1865)
 
Sever Ameriky je priemyselnejší a viac vyspelejší.
 
Rozdiely medzi Severom a Juhom :
Juh – plantáže, bavlna, ryža, hlavnou pracovnou silou boli otroci z Afriky, zakonzervovaný
  spôsob života. Južania nechceli zrušiť otroctvo, lebo žili z ich pracovnej sily.
 
Sever – horšie poľnohospodárske podmienky, farmy rodinného typu. Zavádzali stroje, aby si
  zjednodušili prácu.
 
Problémy medzi nimi o poľnohospodárstvo a zrušenie otroctva vyústil do Občianskej vojny na území USA (1861 – 1865). Išlo o to, či sa na severoamerickom kontinente zachová jednotná Únia. Prezidentom bol Abraham Lincoln a ten bol za zrušenie otroctva – abolicionizmus.
 
Abolicionizmus – mal prívržencov na Juhu. Odporcami zrušenia otroctva boli južanskí veľkí
  plantážníci.
 
Vojnu začal Juh. Severania sa snažili stále vyjednávať. Južné štáty totiž vyhlásili odtrhnutie od USA a Konfederáciu. USA sa rozpadlo na dva štáty. Vojna bola za zjednotenie týchto štátov a trvala 4 roky. Nakoniec sa skončila víťazstvom Severu a upevnením centrálnej federálnej moci Únie. Bolo zrušené otroctvo a uvoľnené podnikanie. Občianska vojna bola poslednou vojnou, ktorá sa priamo odohrávala na území USA. Prezident Lincoln bol krátko po vojne zavraždený v divadle.
 
Obdobie po vojne bolo obdobím veľkej prosperity. Sever a Juh spolu obchodovali. Na Juh prúdili investície z vyspelejšieho Severu a Sever ťažil z lacnej pracovnej sily otrokov a prisťahovalcov.
 
Monroeova doktrína
Vládlo presvedčenie, že Američania budujú štát na lepších princípoch. Prezident James Monroe vyhlásil heslo „Amerika Američanom“ a pohrozil, že USA vyšlú vojsko proti akýmkoľvek interventom na americkom kontinente. Tento postoj dostal označenie Monroeova doktrína.
 
Princípy doktríny zdôrazňovali, že USA sa majú v zahraničnej politike riadiť hodnotami zakladatelov štátu. Tak sa zrodila línia americkej zahraničnej poitiky, tzv. politika izolacionizmu.
 
„Európa Európanom, Amerika Američanom“ – Amerika si nedala zasahovať do svojich vecí, a nezasahovala ano do vecí európskych. Po 1. svetovej vojne Monroeova doktrína padla.
 
USA v I. svetovej vojne
USA vstúpili do 1. svetovej vojny proti Nemecku 6. apríla 1917. Názory ako postupovať voči Nemecku neboli jednotné. Američania sa neskôr dohodli, že budú Nemecku pomáhať.
 
Dňa 18. januára 1918 americký prezident W. Wilson zverejnil podmienky pre začatie mierových rozhovorov, ktoré zahrnul do 14 základných bodov.
 
Boli prijaté 2 plány : – Dawsov plán (1924)
  – Youngov plán (1929, znížil sumu nemeckých reparácií) .
 
  Stále lobovali v prospech toho Nemecka.
 
Najväčšia svetová hospodárska kríza začala v USA na newyorskej burze v roku 1929. F. D. Roosevelt je najúspešnejším prezidentom.
 
New Deal
Dňa 4. marca 1933 oznámil prezident USA Franklin Delano Roosevelt nový politický program New Deal.
 
Hospodársky program New Deal :
·  Bol založený na filozofii, že štát bude zasahovať do riadenia hospodárstva. Zásahy do ekonomiky smerovali k ozdraveniu hospodárstva.
·  Obsahoval mnohé sociálne opatrenia na podporu nezamestnaných a štátne zásahy do ekonomiky.
 
USA v II. svetovej vojne
Atlantická charta
Hitler nepočítal s tým, že Veľká Británia a USA budú ZSSR pomáhať. USA zachovávali vo vojne formálne neutralitu, ale 14. augusta 1941 uzavreli spojenectvo s Veľkou Britániou, tzv. Atlantickú chartu. K nej pristúpil aj Sovietsky zväz.
Bola prvým krokom k vytvoreniu protihitlerovskej koalície. ZSSR, USA a Veľká Británia sa zaviazali poskytovať ZSSR materiálnu pomoc a vojenskú výzbroj.
 
Vstup USA do vojny
V čase bitky o Moskvu sa vojna rozšírila aj do Tichomoria. Dňa 7. decembra 1941 zaútočilo japonské letectvo na Pearl Harbor, najväčšiu základňu USA v Tichom oceáne. USA vstúpili do vojny proti Japonsku, Nemecku a Taliansku. Začala sa vojna v Tichomorí a v juhovýchodnej Ázii. Vo vojne bol celý svet.
ZSSR žiadal USA a Veľkú Britániu, aby podporili boj otvorením druhého frontu v Európe, ktorý by viazal časť nemeckých síl. Prezident USA Franklin Delano Roosevelt sľúbil zriadiť druhý front už v r. 1942. Ukázalo sa, že vylodiť sa na pobreží Francúzska, kontrolovanom Nemcami, je ťažko uskutočniteľné. Hlavným frontom ostával front na východe.
Američania bojovali na frontoch : začali v Afrike, pokračovali na Sicílii a potom na západnom fronte.
 
Na konferenciách veľkej trojky (USA, Veľká Británia, ZSSR) sa hovorilo o rozdelení sfér vplyvu :

1) Teheránska konferencia
2) Jaltská konferencia
3) Postupimská konferencia 
 
Dňa 6. augusta 1945 americké letectvo zvrhlo na Hirošimu atómovú bombu. Druhá bomba 9. augusta 1945 zničila Nagasaki. Proti Japonsku vstúpil do vojny proti Japonsku Sovietsky zväz. To zlomilo odpor Japonska a predstavitelia podpísali akt o kapitulácii 2. septembra 1945 – koniec 2. svetovej vojny.
 
Po skončení vojny sa USA spolupodielali na napadnutí Rakúska. Vyšli z vojny posilnení. Veľká Británia sa rozhodla dať krajinám slobodu, Francúzsko však nie. S rozpadom koloniálneho systému súvisela politika USA.
 
Marshallov plán
Marshallov plán je program obnovy ekonomiky Európy, ktorého autorom je George Carlett Marshall. Prostredníctvom tochto plánu Američania poskytnú pôžičky štátom, ktorých postihla 2. svetová vojna.
 
Vzťahy USA k ostatnému svetu
USA boli zapojené do viacerých konfliktov :  Vojna v Kórey  (1950 – 1953)
Karibská (Kubánska) kríza  (USA boli aktérmi)
Vojna vo Vietname  (neúspech USA)
 
Vojna vo Vietname
Od r. 1946 sa Francúzi pokúšali obnoviť koloniálnu nadvládu vo Vietname, Laose, Kambodži. Na území Vietnamu vznikli dva štáty. Severný Vietnam podporovali Čína a ZSSR, Južný Vietnam Francúzi a USA. Občianska vojna neprestala ani po porážke a odchode Francúzov v r. 1954.
 
V r. 1962 vyslali USA na pomoc Južnému Vietnamu svoje vojská. USA bombardovalo základne partizánov na juhu, aj územie Severného Vietnamu. Na mestá, prístavy zhodili bomby. Chemickými postrekmi zničili lesy a polia.
 
Proti účasti na vojne vo Vietname sa zdvihol v USA i v západných krajinách veľký odpor. Protestovala najmä mládež. Mnohí utekali do Kanady. Protestovali americkí umelci, nespokojná bola široká verejnosť.
 
Od r. 1971 USA znižovali počet svojich vojakov vo Vietname. Vojna sa skončila roku 1975 víťazstvom Severného Vietnamu a spojením oboch častí krajiny do jedného štátu. Vietnamská vojna ukázala, že ani superveľmoc USA nedokáže vždy a všade vojenskými prostriedkami presadiť svoje ciele.
 
Karibská (Kubánska) kríza
V r. 1959 zvrhli na Kube povstalci vládu diktátora Batistu. Revolučná vláda Fidela Castra vyhlásila pozemkovú reformu a znárodnila americký majetok – cukrovary, bane, banky. USA odpovedali hospodárskou blokádou ostrova a podporou kubánskej emigrácie. Kuba sa obrátila o pomoc na ZSSR. R. 1961 odrazila kubánska armáda pokus o vylodenie emigrantov. Vzťahy s USA sa zhoršovali.
 
V r. 1962 sa Sovietsky zväź rozhodol vybudovať na ostrove Kuba tajné odpaľovacie základne pre svoje rakety. Z Kuby bolo možno ľahko dosiahnuť oblasti USA. Aby znemožnili dovoz ďalších rakiet, vyhlásili USA v októbri 1962 blokádu Kuby. Hrozila otvorená zrážka superveľmocí.
 
Po rozhovoroch prezidenta USA J. F. Kennedyho a N. S. Chruščovom dostali sovietske lode príkaz vrátiť sa domov. Rakety umiestnené na Kube odmontovali a USA zrušili blokádu ostrova.
Zdroj: kissme
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Občianska vojna v USA Referát 852 slov 0
Čeština USA v 19. století Referát 555 slov 0
Slovenčina Občianska vojna v USA Referát 5008 slov 0
Slovenčina Zrod budúcej mocnosti – USA v 19. storočí Poznámky 625 slov 9
Slovenčina Vstup USA do vojny a jej koniec Poznámky 690 slov 4.4
Slovenčina Vznik USA Poznámky 339 slov 4.6
Slovenčina Americká revolúcia a vznik USA Maturita 276 slov 9.8
Slovenčina USA a Japonsko v 2. pol. 19. a zač. 20. stor Referát 1972 slov 8.5
Slovenčina Anglicko (Veľká Británia) a vznik USA Referát 2056 slov 10
Čeština Severní Amerika v 18. století, vznik USA Referát 859 slov 10
Čeština Revoluce v Nizozemí a Anglii, vznik USA Referát 1365 slov 4.7
Čeština Amerika a vznik USA Referát 573 slov 3.1

Komentáre

TIP: Zaregistruj sa a vystupuj pod vlastným Zones ID.
Meno:
Príspevok:
Ochrana proti SPAMu. Koľko je 2+2?

K dispozícii nie sú žiadne komentáre.
0.134