Dejiny USA
Objavenie Ameriky
Krištof Kolumbus chcel doplávať do Ázie západným smerom. V roku 1492 vyplávali
tri lode výpravy Santa Maria, Nina a Pinta ku Kanárskym ostrovom. Pristál pri jednom z Bahamských ostrovov a nazval ho San Salvador.
O Kolumbovi sa hovorí preto, lebo on objavil Ameriku pre Európanov. Amerika dostala svoje meno podľa Ameriga Vespucciho, ktorý
oboplával pobrežie Brazílie.
Indiánske kultúry na území Ameriky
Indiánske kultúry : Inkovia –
v Peru
Aztékovia, Mayovia - v Mexiku
Dobrodruhovia Hernán Cortéz a Francisco Pizzaro hľadali krajinu zlata –
eldorádo, možnosť zbohatnúť. V r. 1591 – 1521 dobyl Aztécku ríšu Hernán Cortéz a v r. 1531 – 1535 ríšu Inkov dobyl Francisco
Pizarro.
Kolonisti (z Anglicka, Francúzska, Holandska, Portugalska, Španielska) začínajú osídľovať Severnú Ameriku.
Angličania (puritáni) tu založili 13 anglických kolónií, čím dali základ USA (osady – Massachusetts, New Hampshire,
Connecticut).
Puritáni – radikálni protestanti (vlastnosti – práca, asketizmus), založili prvú kolóniu
v oblasti Bostonu.
Dôvody odchodu z Európy : – prenasledovaní (náboženské dôvod)
– utekali pred zákonom
– dobrodružné povahy, za vidinou zbohatnutia
Osadníci v anglických kolóniách boli spoločensky vyspelí, lebo si tam nedoniesli
feudálne, ale kapitalistické výrobné vzťahy.
Anglicko regulovalo colnú politiku – hospodársky styk kolónií so svetom. Hraničnou
línio, za ktorú osadníci nesmeli pri zaberaní pôdy preniknúť, malo byť pohorie Alleghany. Británia sa rozhodla svoje zámorské územia
hospodársky a politicky pevnejšie pripútať.
Osadníci 13 anglických kolónií začali obhajovať svoje prirodzené ľudské práva.
Žiadali voľnejšie postavenie osád, zastúpenie v britskom parlamente. Rozvíjali hospodárstvo a obchod. Museli platiť dane a clá.
Dochádzalo k nepokojom. Najznámejšia manifestačná akcia je „bostonský čajový večierok“ alebo „bostonské pitie
čaju“. Dňa 16. decembra 1773 prenikli nespokojenci na britskú obchodnú loď kotviacu v Bostone a jej náklad čaju
vyhádzali do mora. Bolo to vyvolané zvyšovaním colných a daňových poplatkov.
Zástupcovia amerických osád sa 5. septembra 1774
zišli na spoločnej porade vo Filadelfii (prvý kontinentálny kongres). Vyzvali osadníkov, aby na obranu svojich záujmov vytvárali
ozbrojenú domobranu.
Vojna za nezávislosť a vznik USA
Dôležitejší než ozbrojený boj bol politický
zápas. Konflikty osadníkov sa začali ako zápas za práva Angličanov v anglických osadách Ameriky. V rokoch 1775 – 1777 zasadal vo
Filadelfii druhý kontinentálny kongres, ktorý odmietol s rebelmi rokovať. Začala sa vojna za nezávislosť. V tejto
vojne 13 kolónií (čiže Američanov) podporovalo Francúzsko a stretli sa tu Angličania s Angličanmi zo Severnej Ameriky.
4. júla 1776 filadelfský kongres schválil Vyhlásenie nezávislosti amerických štátov. To zdôvodnilo, prečo
sa kolónie odtrhli od Británie. Autorom vyhlásenia je Thomas Jefferson. Tento deň je považovaný za deň vzniku USA.
Vyhlásením nezávislosti sa 13 anglických kolónií premenilo na samostatné štáty. Vytvorili Úniu Spojených štátov amerických.
Dňa 15. novembra 1777 schválil druhý kontinentálny kongres i prvú ústavu Spojených štátov amerických (tzv. Konfederačné
články).
Najvyšším zákonodarným a výkonným orgánom sa stal Kongres Únie. Každý štát mal 1 hlas a jeho uznesenia
vstúpili do platnosti, keď ich schválili kongresy aspoň 9 členských štátov.
Štátna moc sa rozdelila :
1)
zákonodarná (parlament prijíma zákony, základný zákon štátu je ústava)
2) výkonná moc (vláda, minister)
3) súdna moc
(súdy a prokuratúra musia byť nezávislé)
Tieto moci sa kontrolujú.
Búrlivé rokovanie bolo o zastúpení štátov
v ústredných orgánoch. Po ostrých sporoch sa dosiahla dohoda známa ako tzv. veľký alebo connecticutský kompromis. Kongres
USA sa rozdelil na 2 komory...
Ústava :
- bolo prijaté republikánske zriadenie ( 2-komorový kongres USA mal tieto komory
:
1) Senát – zástupcovia štátu
2) Snemovňa reprezentantov – štáty zastúpené pomerným spôsobom )
- na čele
štátov bude stáť prezident (bude mať rozsiahle právomoci)
V USA bola vytvorená funkcia – prezident. Prvým prezidentom bol
Washington.
Vzniká tu pojem „politický národ“ – spoločenstvo ľudí z rozličných etník
a rociálneho povôdu, ktorí sú spojení tým, že uznávajú spoločné zásady života.
Spôsoby, ako USA získavalo územia :
1) zaberali pôdu, vytláčaním indiánov (pôvodného obyvateľstva)
2) vo vojnách so Španielskom, Francúzskom, .. (získali
napr. Texas)
3) kúpou (odkúpili Aliašku, francúzsku Luisianu)
Juh proti Severu – Občianska vojna v USA
(1861–1865)
Sever Ameriky je priemyselnejší a viac vyspelejší.
Rozdiely medzi Severom a Juhom :
Juh – plantáže, bavlna, ryža, hlavnou pracovnou silou boli otroci z Afriky, zakonzervovaný
spôsob života.
Južania nechceli zrušiť otroctvo, lebo žili z ich pracovnej sily.
Sever – horšie poľnohospodárske
podmienky, farmy rodinného typu. Zavádzali stroje, aby si
zjednodušili prácu.
Problémy medzi nimi
o poľnohospodárstvo a zrušenie otroctva vyústil do Občianskej vojny na území USA (1861 – 1865). Išlo
o to, či sa na severoamerickom kontinente zachová jednotná Únia. Prezidentom bol Abraham Lincoln a ten bol za zrušenie otroctva –
abolicionizmus.
Abolicionizmus – mal prívržencov na Juhu. Odporcami zrušenia otroctva boli južanskí veľkí
plantážníci.
Vojnu začal Juh. Severania sa snažili stále vyjednávať. Južné štáty totiž vyhlásili odtrhnutie
od USA a Konfederáciu. USA sa rozpadlo na dva štáty. Vojna bola za zjednotenie týchto štátov a trvala 4 roky. Nakoniec sa skončila
víťazstvom Severu a upevnením centrálnej federálnej moci Únie. Bolo zrušené otroctvo a uvoľnené podnikanie. Občianska vojna bola
poslednou vojnou, ktorá sa priamo odohrávala na území USA. Prezident Lincoln bol krátko po vojne zavraždený v divadle.
Obdobie po vojne bolo obdobím veľkej prosperity. Sever a Juh spolu obchodovali. Na Juh prúdili investície z vyspelejšieho Severu a Sever
ťažil z lacnej pracovnej sily otrokov a prisťahovalcov.
Monroeova doktrína
Vládlo presvedčenie,
že Američania budujú štát na lepších princípoch. Prezident James Monroe vyhlásil heslo „Amerika Američanom“
a pohrozil, že USA vyšlú vojsko proti akýmkoľvek interventom na americkom kontinente. Tento postoj dostal označenie Monroeova
doktrína.
Princípy doktríny zdôrazňovali, že USA sa majú v zahraničnej politike riadiť hodnotami zakladatelov
štátu. Tak sa zrodila línia americkej zahraničnej poitiky, tzv. politika izolacionizmu.
„Európa Európanom, Amerika
Američanom“ – Amerika si nedala zasahovať do svojich vecí, a nezasahovala ano do vecí európskych. Po 1. svetovej vojne Monroeova doktrína
padla.
USA v I. svetovej vojne
USA vstúpili do 1. svetovej vojny proti
Nemecku 6. apríla 1917. Názory ako postupovať voči Nemecku neboli jednotné. Američania sa neskôr dohodli, že budú Nemecku
pomáhať.
Dňa 18. januára 1918 americký prezident W. Wilson zverejnil podmienky pre začatie mierových rozhovorov, ktoré
zahrnul do 14 základných bodov.
Boli prijaté 2 plány : – Dawsov plán (1924)
– Youngov plán (1929, znížil sumu
nemeckých reparácií) .
Stále lobovali v prospech toho Nemecka.
Najväčšia svetová hospodárska kríza
začala v USA na newyorskej burze v roku 1929. F. D. Roosevelt je najúspešnejším prezidentom.
New Deal
Dňa 4. marca 1933 oznámil prezident USA Franklin Delano Roosevelt nový politický program New Deal.
Hospodársky
program New Deal :
· Bol založený na filozofii, že štát bude zasahovať do riadenia hospodárstva. Zásahy do
ekonomiky smerovali k ozdraveniu hospodárstva.
· Obsahoval mnohé sociálne opatrenia na podporu nezamestnaných a štátne zásahy do
ekonomiky.
USA v II. svetovej vojne
Atlantická charta
Hitler
nepočítal s tým, že Veľká Británia a USA budú ZSSR pomáhať. USA zachovávali vo vojne formálne neutralitu, ale 14. augusta
1941 uzavreli spojenectvo s Veľkou Britániou, tzv. Atlantickú chartu. K nej pristúpil aj Sovietsky zväz.
Bola
prvým krokom k vytvoreniu protihitlerovskej koalície. ZSSR, USA a Veľká Británia sa zaviazali poskytovať ZSSR materiálnu pomoc a vojenskú
výzbroj.
Vstup USA do vojny
V čase bitky o Moskvu sa vojna rozšírila aj do Tichomoria. Dňa 7.
decembra 1941 zaútočilo japonské letectvo na Pearl Harbor, najväčšiu základňu USA v Tichom oceáne. USA vstúpili
do vojny proti Japonsku, Nemecku a Taliansku. Začala sa vojna v Tichomorí a v juhovýchodnej Ázii. Vo vojne bol celý svet.
ZSSR
žiadal USA a Veľkú Britániu, aby podporili boj otvorením druhého frontu v Európe, ktorý by viazal časť nemeckých síl. Prezident USA
Franklin Delano Roosevelt sľúbil zriadiť druhý front už v r. 1942. Ukázalo sa, že vylodiť sa na pobreží Francúzska, kontrolovanom Nemcami,
je ťažko uskutočniteľné. Hlavným frontom ostával front na východe.
Američania bojovali na frontoch : začali v Afrike, pokračovali
na Sicílii a potom na západnom fronte.
Na konferenciách veľkej trojky (USA, Veľká Británia, ZSSR) sa hovorilo o rozdelení
sfér vplyvu :
1) Teheránska konferencia
2) Jaltská konferencia
3) Postupimská konferencia
Dňa
6. augusta 1945 americké letectvo zvrhlo na Hirošimu atómovú bombu. Druhá bomba 9. augusta 1945
zničila Nagasaki. Proti Japonsku vstúpil do vojny proti Japonsku Sovietsky zväz. To zlomilo odpor Japonska
a predstavitelia podpísali akt o kapitulácii 2. septembra 1945 – koniec 2. svetovej vojny.
Po skončení vojny sa USA
spolupodielali na napadnutí Rakúska. Vyšli z vojny posilnení. Veľká Británia sa rozhodla dať krajinám slobodu, Francúzsko však nie.
S rozpadom koloniálneho systému súvisela politika USA.
Marshallov plán
Marshallov
plán je program obnovy ekonomiky Európy, ktorého autorom je George Carlett Marshall. Prostredníctvom tochto plánu Američania poskytnú
pôžičky štátom, ktorých postihla 2. svetová vojna.
Vzťahy USA k ostatnému svetu
USA
boli zapojené do viacerých konfliktov : Vojna v Kórey (1950 – 1953)
Karibská (Kubánska) kríza (USA boli aktérmi)
Vojna vo
Vietname (neúspech USA)
Vojna vo Vietname
Od r. 1946 sa Francúzi pokúšali obnoviť koloniálnu nadvládu
vo Vietname, Laose, Kambodži. Na území Vietnamu vznikli dva štáty. Severný Vietnam podporovali Čína a ZSSR, Južný
Vietnam Francúzi a USA. Občianska vojna neprestala ani po porážke a odchode Francúzov v r. 1954.
V r. 1962 vyslali
USA na pomoc Južnému Vietnamu svoje vojská. USA bombardovalo základne partizánov na juhu, aj územie Severného Vietnamu. Na mestá, prístavy
zhodili bomby. Chemickými postrekmi zničili lesy a polia.
Proti účasti na vojne vo Vietname sa zdvihol v USA i v západných
krajinách veľký odpor. Protestovala najmä mládež. Mnohí utekali do Kanady. Protestovali americkí umelci, nespokojná bola široká verejnosť.
Od r. 1971 USA znižovali počet svojich vojakov vo Vietname. Vojna sa skončila roku 1975 víťazstvom Severného Vietnamu
a spojením oboch častí krajiny do jedného štátu. Vietnamská vojna ukázala, že ani superveľmoc USA nedokáže vždy a všade
vojenskými prostriedkami presadiť svoje ciele.
Karibská (Kubánska) kríza
V r. 1959 zvrhli na Kube
povstalci vládu diktátora Batistu. Revolučná vláda Fidela Castra vyhlásila pozemkovú reformu a znárodnila americký majetok – cukrovary,
bane, banky. USA odpovedali hospodárskou blokádou ostrova a podporou kubánskej emigrácie. Kuba sa obrátila o pomoc na ZSSR. R. 1961 odrazila
kubánska armáda pokus o vylodenie emigrantov. Vzťahy s USA sa zhoršovali.
V r. 1962 sa Sovietsky zväź rozhodol vybudovať na
ostrove Kuba tajné odpaľovacie základne pre svoje rakety. Z Kuby bolo možno ľahko dosiahnuť oblasti USA. Aby znemožnili dovoz ďalších
rakiet, vyhlásili USA v októbri 1962 blokádu Kuby. Hrozila otvorená zrážka superveľmocí.
Po rozhovoroch prezidenta USA J. F.
Kennedyho a N. S. Chruščovom dostali sovietske lode príkaz vrátiť sa domov. Rakety umiestnené na Kube odmontovali a USA zrušili blokádu
ostrova.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta