Premeny Egypta v Novej ríši

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 17.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 195 slov
Počet zobrazení: 4 427
Tlačení: 361
Uložení: 367
Premeny Egypta v Novej ríši
 
Úvod
Každá ríša, či už väčšia, alebo menšia, prechádza zmenami. Egypt bol ale založený na tradíciách, od ktorých sa odvíjalo všetko. Kolobeh sviatkov a bohoslužieb boli bežná súčasť Egypťanov. Staré božstvá sa zachovali po celý čas exitencie slobodného Egypta. Najväčšiu moc hneď po faraónovi mali Amonovi kňazi, ktorí tieto tradície udržiavali.
 
Nová ríša bola obdobím veľkých panovníkov, akými boli napr.  Hatšepsovet, Amenhotep III., Amenhotep IV.(Achnaton) spolu so záhadnou Nefertiti, Tutanchamon(známy,avšak bezvýznamný), Setchi I. ,  Ramzes II.
Na začiatku 18. dynastie  krajina  fungovala pokojne,  bez veľkých zmien ….. až raz na trón nastúpil Amenhotep IV.

A vtedy sa začali písať dejiny celkom iného Egypta.
 
Vybrala som si túto tému, pretože Achnaton bol nepochybne najzvláštnejším panovníkom Egypta v období Novej ríše a podľa egyptológov je táto osobnosť aj najväčšou otázkou Egypta vôbec. Tento kontroverzný panovník  totiž šokoval v minulosti a šokuje dodnes. Počas jeho života  spravil obrovské ,v tej dobe rebelantské kroky, ktoré postavili naruby život každého Egypťana.  Jeho vláda znamenala prelom v historickom vývoji starovekého Egypta. Jedni ho vynášali do nebies, iní ho považovali za blázna. V každom prípade je Achnaton výnimočnou postavou. Zmenil si meno z Amenhotep III. na Achnaton, upravil náboženské tradície až na toľko, že na krátky čas zaviedol monoteizmus, založil nové hlavné mesto a celkovo sa  pokúsil vytvoriť spoločnosť celkom odlišnú od tej predošlej. Touto prácou by som vám rada priblížila jeho život a veľkosť dôsledkov, ktoré jeho zmeny vyvolali.

Čo ovplyvnilo Amenhotepa IV. Achnatona
 
Otec Amenhotep III.
Aby sme pochopili, akú veľkú zmenu predstavoval Achnaton pre vtedajšiu spoločnosť, musíme sa pozrieť hlbšie do minulusti. Tam, kde ešte vládli staré Amonove pravidlá a na trón nastúpil Amenhotep III., Achnatonov otec.
 
Amenhotep III. vládol dokopy 36 rokov (1402-1364 pnl.) . Za jeho vlády Egypt prežíval rozkvet. Mal asi najplnšiu kráľovskú pokladnicu, akú dovtedy v Egypte mal nejaký faraón. Ľudia ho považovali za záruku mieru a bohatstva.Vyhýbal sa vojnám, uprednostňoval mierové zmluvy a často si na znak spriatelenia dvoch krajín bral za vedľajšie manželky cudzinky. Amenhotep III. bol veľký staviteľ. Za jeho vlády sa postavil pôvodný chrám v Luxore, ktorý bol neskoršími panovníkmi sčasti pozmenený. V Núbii(ďaleko od zraku Amonových kňazov) dal postaviť chrám na počesť boha Atona.

Matka Teje
Jeho hlavná manželka Teje zohrala zásadnú úlohu vo výchove ich syna Amenhotepa IV. (neskôr premenovaného na Achnatona). Ovplyvnila najmä jeho názory na zahraničnú politiku. Amenhotep III. jej dal postaviť umelé jazero Birket Habú. Kráľovná ho slávnostne otvorila plavbou na loďke nazvanej  „Atonov jas“. Sláva boha Atona stále rástla, až kým ho faraón Achnaton nevyniesol na samý vrchol.
 
 
Učiteľ Amenhotep, Hapuov syn
Na dvore Amenhotepa III. žil aj majster Amenhotep, Hapuov syn. Bol kráľovským pisárom a učiteľom písma. Okrem toho bol aj dôverník svojho pána a často s faraónom prichádzal do styku. Ovlyvňoval osud krajiny svojimi radami. Prejavoval sa v rôznych oblastiach od metafyziky až po techniku. Nápis na jednej z jeho sôch oznamuje: ,,Bol som zasvätený do kníh, mal som prístup k Thovtovým slovám, poznal som ich tajomstvá a vyriešil som všetky problémy.“ Amenhotep, Hapuov syn, bol aj učiteľom malého princa Amenhotepa IV., budúceho kráľa Achnatona. Viedol ho k rešpektovaniu životodarného svetla v duchu náboženstva, v ktorom bol prvoradý zázrak života ako všeoživujúceho žiarenia.
 
Spoločnosť
Tendencie k mysticizmu boli u mladého Amenhotepa IV. ľahko rozpoznateľné. Náboženstvo bolo v tom období relatívne ,,otvorené“ a kulty slnka mali nezanedbateľné miesto popri uctievaní boha  Amona. Pre nastávajúceho kráľa Achnatona, boli tieto podmienky na presadenie celkom nového  náboženstva dokonalé.

Achnatonov  Egypt
 
Začiatok vlády Slnka
Amenhotep IV. nastúpil na trón ako 15 ročný a vládol 17 rokov (1364-1347 pnl.). Pravdepodobne bol už ženatý s Nefertiti. Prvých 5 rokov jeho vády sa nedialo nič neobvyklé. Amenhotep IV. sa nazýval ,,Jediný z Rea“ alebo „Prvý prorok Re-Horachteja“, čím chcel zdôrazniť oddanosť bohu slnka. V hlavnom meste Wasete dal postaviť svätyňu s názvom „Aton je objavený“. V 5. roku vlády si zmenil meno. Už nepoužíval meno Amenhotep, v ktorom figuruje meno Amon ale Achnaton, čo znamená ,,Slúžiaci Atonovi” alebo ,,Prospešný Atonovi”. Týmto sa boh Aton stal ochrancom kráľovstva.

Achnaton prijal titul prvého veštca , čiže veľkňaza Heliopolu. Nadviazal tým na najstaršie egyptské náboženstvo.
 
Bol Achnaton mentálne zdravý?
Keď sochári zobrazovali Achnatona, jeho telo malo mužské aj ženské črty. Tvár bola náročky deformovaná.Niekedy vyjadrovala úsmev, inokedy znepokojenie, podľa toho,z ktorého uhla sa pozeráme. Panva je rozšírená, aby zdôrazňovala plodnosť.ľahká bezita a trochu ohnutý chrbát  pripomínajú možno pisára pri práci, čiže učebca, ktorému panuje duch nad telom.
Mnohí prisúdili podľa týchto sôch faraónovi mystickú senzualitu spojenú so šialenstvom.

Niektorí vedci majú rôzne dohady o tom, či bol Achnaton v poriadku či už po fyzikej alebo psychickej stránke.Alexander Moret napísal o Achnatonovi nasledovné: „bol to adolescent strednej postavy , stenučkými kosťami, so žensky zaoblenými tvarmi.Sochári jeho doby nám zanechali verný obraz androgýnneho tela s výraznými prsiami, širokými bokmi,mocnými stehnami, ktoré malo podozrivé a chorľavé črty.Tvar jeho hlavy bol nemenej zvláštny – jemný ovál, oči trochu šikmé, mäkká línia dlhého a jemného nosa, spodná pera výrazne vystúpená, okrúhla, dozadu predĺžená lebka sa nakláňala, akoby ju slabý krk nevládal uniesť.“ Niektorí iní vedci neváhali prekročiť hranicu medzi mystickým senzualizmom a mentálnou chorobou a stanovili Achnatonovu diagnózu: Fröhlichov syndróm.Existujú aj názory, že to bol privezený zajatec z Núbie, alebo že bol ženou prestrojenou za  muža.
 
Achetaton – nové hlavné mesto Egypta
,,Sám Aton, môj otec, ma priviedol až k mestu na obzore”
Achnaton prijal rozhodnutie že založí mesto na slávu boha Atona.Všetky väčšie mestá mali svojich bohov-ochrancov.Faraón chcel nové mesto, bez minulosti. V 6. roku vlády založil mesto Achetaton, ,,Atonov obzor”.
Mesto bolo postavené narýchlo a budovy neboli veľmi kvalitné. Boli totiž z nepálených tehál. Vznikol jednoduchý a jasný urbanizmus. Prevládali v ňom široké ulice, do ktorých sa rýchlo a ľahko dostalo svetlo a priestranné parky. Všetko vyzeralo útulne. V centre mesta bol veľký Atonov chrám ,,Chrám zodvihnutého kameňa”(beben). Bol dlhý asi 800 metrov a široký 300 metrov.  Beben  je zázračný kameň , na ktorý vystúpilo Slnko na počiatku sveta.
Faraón chcel, aby bolo Achetaton nové lavné mesto Egypta, preto mala aj ministerskú štvrť, budovu verejnej pokladnice, školu pre úradníkov, obchodnícke a robotnícke štvrte. Chcel postaviť aj dve ďalšie slnečné mestá.Pozostatky jedného sa našli v južnom Egypte a druhé malo byť na severe, možno v Sýrii. Jeho existencia je hypotetická.
 
Nefertiti a Achnaton
 Vrcholným aktom Achnatonovho kultu bola slávnosť svetla usporiadaná kráľovskou rodinou. Na priestrannom nádvorí chrámu kráľ a kráľovná obetovali potravinové dary na oltári, ku ktorému sa prichádzalo na rampe. Achnaton s Nefertiti stáli vedľa seba na akomsi pódiu. Okolo nich postávali ich dcéry, vysokí hodnostári, rituálni kňazi a dvorné dámy. Všetci prítomní boli sústredení na prijímanie slnečného svetla.

V egyptskom umení vôbec sú viaceré nezvyčajným spôsobom zobrazené scény, ktoré nám umožňujú nahliadnuť do súkromia kráľovskej rodiny. Vidíme napríklad Nefertiti ako nadája jednu so svojich dcér, ako sa necháva hladkať po brade  druhou, alebo ako si na lone pestuje deti , sediac pritom Achnatonovi na kolenách. Sme tiež svedkami, ako sa sporo odetá rodina hostí. Achnaton a Nefertiti potrebovali nanajvýš viditeľným spôsobom demonštrovať, že tvoria šťastnú a rozvíjajúcu sa rodinku vďaka sile, ktorú im dennodenne dáva Aton.

Ponúkajú ideálny model rodiny založený na uctievaní svetla.Práve z tohto dôvodu sa na kultových obradoch zúčastňujú aj ich dcéry. (v prílohe obr.č. 3)
Mali šesť dcér. 3 pred rokom 6 ich vlády, ďalšie medzi rokmi 6 a 9. Je jednoznačne doložené, že všetki boli dcérami Nefertiti. Achnton  Nefertiti tvorili slnečný pár a bolo to iste preto, že bola zrejmá ich spoločná vôľa potvrdiť svoju lásku ako symbol svetla. Hymnus na Atona, ktorý je kýmsi manifestom nového náboženstva, sa končí venovaním kráľovnej. Text vyrytý na amarnskej hraničnej stéle:

Jasná v tvári,
Veselo ozdobená dvoma perami,
Pani šťastia,
Obdarená všetkými cnosťami,
Má hlas, ktorý poteší,
Milosrdná pani, veľká láskou,
Ktorej city potešia Pána Obidvoch krajín,
Vzácna a milovaná manželka kráľova,
Pani Obidvoch krajín (ktorej meno znie)
„Krásne sú krásy Atonove“,
„Kráska prišla“,
Naveky živá.

Achnaton mal aj druhú manželku ktorá sa volala Kija, pre ktorú dal ako kráľ postaviť kaplnky na posvätných Atonových miestach. Jej meno nebolo napísané na kartuši a nenosila koruny.

Zahraničná politika - cesta ku koncu
Achnatonove plány zatienili  ostatné faraónove povinnosti. Nestaral sa dokonca ani o partnerské vzťahy Egypta tak ako by mal.Jeho postoj bol mierový.Nenávidel vojnu ani konflikty. Podľa vzoru svojho otca pokračoval v polityke založenej na výmene darov. V 12. roku jeho vlády sa v Egypte stretli zástupcovia krajín  z Ázie, Líbye, Núbie a ostrovov v Egejskom mori.Bolo to však len iluzórne,petože krajiny sa mu začali stavať chrbtom. Ríša založená Tuthmosem III. sa veľmi rýchlo rozpadala pod tlakom  Chetitov.Problémy nastávali napríklad v Palestíne a v Sírii. Povstania proti Achnatonovi sa rozrastali.Achnaton prišiel o prístavy vo Fenícii. Faraón však sále vojensky nezaútočil.Starý spojenec Egypta(krajina Mittani), zmizla z mapy, pretože ju zničili Chetiti a Asýrčania. Aton, ktorý mal nahradiť mocného Amona-Rea, sa stal sa stal Pre ľudí symbolom oslabenia krajiny.
 
Koniec Achnatonovej vlády je zatiaľ stále záhadný. Nefertiti a Achnaton mali iba dcéry.Faraón prijal spoluvládcu aby ho naučil vládnuť.Chcel mať istotu, že Amarnský pokus bude pokračovať. Nový spoluvládcom bol Schmenkare.Schmenkareho múmia bola objavená v ženskom sarkofágu.Jedno z jeho mien je presnou imitáciou mena Nefertiti.Aj to bol dôvod, prečo existujú dohady, že Nefertiti a Schmenkare sú jedna a tá istá osoba.Lenže Nefertiti pravdepodobne zomrela v 13. alebo 14. roku Achnatonovej vlády.Aj jej smrť mohla byť dôvodom oslabenia faraóna,pretože stratil partnera, s ktorým všetko budoval.
 
V posledných rokoch jeho vlády začalo byť zrejmé, kto velebil Atona z vlastného presvedčenia a kto nie. V robotníckych štvrtiach oslavovali veselého trpaslíka Besa a bohyňu pôrodu Taweret.Dokonca sa našli malé podobizne vozíkov ťahaných opicami, ktoré náramne pripomínali Achnatona s Nefertiti.
V jednej básni sa tvrdí:
 
,,Nikto z tých, ktorých si splodil, ťa nevidí, ty prebývaš v mojom srdci. Nik iný ťa nepozná okrem tvojho syna Achnatona”

Koniec slávy 18. dynastie
Posledný známy údaj  o vláde Achnatona je zo 17. roku jeho vlády. O jeho smrti nevieme nič, pretože sa nenešlo jeho telo. Pravdepodobne nebol pochovaný do veľkej rodinnej hrobky v Amarne.Našli sa tam zádušné sošky s menom kráľa a fragmenty sarkofágov.Možno ho príbuzní ukryli do neoznačenej rakvy, dokonca existuje legenda, podľa ktorej jeho rozkúskované telo hodili psom, alebo spálili.

Najnovší genetický výzkum – Tutanchamon bol Achnatonov syn
Po páde Achnatona nastúpil na trón deväťročný Tutanchaton. Veľa sa špakulovalo o tom , či je Nefertiti jeho matka, dokonca sestra. Podľa najnovších genetických výzkumov nie je Tutanchamon s Nefertiti v žiadnom bližšom príbuzenskom vzťahu. Ukázalo sa, že Tutanchamonov otec bol Achnaton a matka pravdepodobne jedna z jeho vedľajších manželiek.
 
Návrat Amona
Keď sa Tutanchaton dostal k moci, onedlho podľahol tlaku svojich tútorov, kňazov.Ale pravdepodobne aj nespokojnému obyvateľstvu celej ríše.Tutanchaton obnovil vieru v starých bohov na čele s Amonom.Pravdepodobne o tom nerozhodoval faraón ale úradníci a vojaci, ktorí už boli pod vplyvom vzmáhajúcich sa kňazov. Zároveň presídlil hlavné mesto naspäť do Wasetu. Zriekol sa  mena Tutanchaton  a prijal meno na počesť boha Amona Tutanchamon.. Meno zmenil aj jeho kráľovskej manželke z Anchesenpaaton na Anchesenamon. Egyp sa vrátil k polyteizmu, najtypickejšej črte tohto starého štátu.
 
Záver
Achnatonnova vláda sa dá zhodnotiť  ťažko, pretože o ňom vieme stále málo informácii.  Určite by pomohlo, keby egyptológovia našli jeho telo. Je to však už asi málo pravdepodobné. Istotne bolo ťažké skryť jeho telo pred nahnevanými vzbúrencami. Možno je to takto lepšie, každý si môže spraviť o tomto veľkom panovníkovi svoj vlastný obraz. Ja som napríklad veľmi uchvátená tým, že sa vôbec odvážil na tak veľké činy. Je mi síce jasné, že budúci faraóni boli tak vychovávaní, ale aj tak má každý z nich môj veľký obdiv.
 
 „Pred tritisíc rokmi nám dal príklad, aký má byť manžel, otec, čestný muž, čo má cítiť básnik, čo má učiť kňaz, sledovať umelec, v čo má veriť mudrc a na čo myslieť filozof. Tak ako všetci veľkí majstri obetoval  svojim princípom všetko – a jeho život, žiaľ ukázal, aké boli neuskutočniteľné.“
Arthur Weigall
 
Achnaton je ale pre mňa (spolu s panovníkmi Starej ríše a  Ramzesom II.(19. dynastia)(o ktorom som pre rozsiahlosť vybranej témy nemala možnosť písať)), najzaujímavejším panovníkom. Nadľahčeným spôsobom by sa dalo povedať, že na krátku dobu „vytrhol Egypt zo stereotypu“. Jeho snaha za každých okolností zachovať mier, akokoľvek sa zdá pekná, ale nakoniec zničila mnohých spojencov. Je smutné, že medzi nimi padla aj krajina Mittani, pretože ju dlhé roky Egypt chránil. Z tejto chybnej zahraničnej politiky sa krajina musela zbierať ešte veľmi dlho. Panovníci, ktorí za Achnatonom nasledovali ( Schmenchkare, Tutanchamon, Aje , Horemheb) nedokázali vzkriesiť túto úžasnú krajinu na takú úroveň, na akej bola ešte za vlády Amenhotepa III.. To dokázali až panovníci 19. dynastie, akými boli Setchi I. a jeho syn Ramzes II.
 
„Achnaton zďaleka nebol rojko, blúdiaci v oblakoch mystiky, správl sa ako skutočný faraón. Založením mesta vzal na seba najzákladňejšiu úlohu kráľov: poskytnúť bohovi svätyňu.“
Zároveň však priznáva, že faraónova zahraničná politika bola katastrofálna
Christian Jacq
 
Som rada , že mojou úlohou nebolo súdiť tohto veľkého panovníka, iba priblížiť jeho život pár ľuďom. Jeho utopistické úmysly mali v sebe totiž niečo, čo má veľký zmysel aj v každej dobe: krásu, lásku a rodinu. 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu